> BIELORUSKO- vytipovaná korisť pre USA- EU - nezdarené ružové revolúcie

Nebezpečie v bezprostrednej blízkosti
Tak by to chceli, tak je to naplánované, ale...
Doslov - bez konca
Tri vlny bieloruskej revolúcie
Tretia vlna bieloruskej revolúcie odštartovaná
Aktualizované dňa 10. apríla 2006
Štvrtá vlna bieloruskej revolúcie odštartovaná













 

 

Nebezpečie v bezprostrednej blízkosti
V Europe sa otvára nová hrozba, nebezpečie podobné v otázke rozbitia federálnej Juhoslávie. S blížením prezidentských volieb v Bielorusku narastá tlak na Bielorusko. Je viac ako isté, že sa zopakuje Ukrajina. Scenár navlas podobný. Masová psychoza vyvolaná hrstkou disidentov podporovaných zbesilou, naverbovanou, manipulovanou skupinou niekoľko stovák "bojovníkov" ružovej revolúcie začne dobre pripravené násilné akcie, obsadzovať vládne budovy, zamestnancom vyhrožovať a zamedzovať vstup na pracoviská s cielom totálne paralizovať výkon štátnej moci. Bezpečnosť, súdnictvo ako prvé, tesne pred vypuknutím revolúcie rozbiť, zastrašovaním, že sa s nimi po revolúcii vyporiadajú.
USA si umýva dopredu ruky. Tato špinavá robota je navalená na bedrá postkomunistických štátov najmä na Poľsko, ale angažovať sa bude aj Slovensko a podpora príde aj z Ciech a Madarska, čoby spojencov zoskupených v tak zvanej štyrke. Propaganda sa zosiľnuje v mediach týhto zemí a tak sa dozvedáme, že Poľsko otvára otázku menšin, hlavne poľskej. Rozoštvať, rozbiť jednotu bieloruského obyvateľstva a tak v oslabenej spoločnosti vyvolať podmienky pre pripravovanú rúžovú revolúciu podporovanú americkými dolármi a expertami vypracovanými inštrukciami. Toto je veľmi nebezpečná hra ktorá môže vyvolať novú Juhosláviu v inom čase na inom mieste s cielom ale rovnakým. Bielorusko je chýbajúce ohnivko v reťazi novových členov vojenskej moci vytvorenej v aliancii NATO na východe Europy od Estonska až po po Cierne more napájané na Turecko a postupne naplánované republiky bývalého ZSSR v Azii počínajúc Gruzínskom a končiac Kazachstanom. pozri mapu
Stratégia USA na východe Europy a východe strednej Azie bude tak splnená a nielen USA. Vytúžený sen vodcu z 2. sv. vojny i keď po jeho smrti, sa naplní. Obrovský koláč ( slovanské územia ) teraz už len správne rozdeliť, aby sme ho mohli ovládať, spravovať a využívať...
Späť











 

 

Tak by to chceli, tak je to naplánované, ale...
Provokácie zo strany Poľska, vyvolávať umelo napätie so súsedným Bieloruskom sa stupňujú. Poľská menšina v Bielorusku mala vždy a stále má také práva o akých sa niektorým menšinám v niektorých západných veľmocí ani nesníva ( Anglicko-Severné Irsko, Francúzsko-Korzika, Spanielsko-ETA, problémové je aj Belgicko a Taliansko sever-juh ). Ludia v Bielorusku žijú pospolu v mieri v spokojnom spolunažívaní. Najčastejšia príčina, dôvod pre zvrhnutie vlády a prezideta revolúciou, nesloboda a popieranie ľudských práv ( ako to bolo napríklad v prípade Ukrajiny a najnovšie v bývalých republikách ZSSR ), už je zovšednená, ošúchaná, preto treba vytiahnúť novú kartu. Tato sa osvedčila v prípade Juhoslávie, treba jú len oprášiť, vylepšiť, aplikovať na vhodný čas a vhodný priestor.
Ziadaný efekt sa dosahuje. Poľské obyvateľstvo živené provokáciami začína reagovať, vzťahy s obyvateľmi Bieloruska a Ruska sa zhoršujú. Vzájomné napadavanie na uliciach, či parkoch nabývajú na rozmeroch. Na oplátku, v Rusku prepadávanie diplomatických zástupcov poľského veľvyslanectva v Moskve, sú toho najlepším dôkazom. To náš občan dobre pozná z minulého storočia koncom tridsiatych rokov. V Cechách Sudety, na Slovensku celý juh od Bratislavy až po Košice. Dobre dopredu do podrobností naplánované, pripravené.
Najnovšie sa pripravuje dalšia provokácia, ktorá je v štádiu ukončenej konzultácie s ukrajinským Juščenkom a čakajú sa ešte dalšie inštrukcie z USA. Polsku ako najvernejšiemu spojencovi v EU po odpadlíckom Spanielsku sú zverované úlohy, na ktoré by sa sotva odhodlal niektorý iný štát z troch zostávajúcich v zoskupení štvorky. Aby sa Poľsko nestalo priveľa nápadné, podľa dohovoru má prevziať iniciaivu Juščenko a tento má podať návrh na vytvorenie daľšieho bloku štátov na postsovietskom území, na čele ktorého bude stáť Poľsko spolu s Ukrajinou. Po revolúcii sa počíta so začlenením Bieloruska a so severskými štátmi s Litvou, Lotyšskom a Estonskom. Najnovšie správy zo dňa 25. augusta 2005 v rannom vysielaní slovenského rozhlasu prínášajú prehlásenie Poľska, Litvy, Lotyšska a Estonska o koordinovaní svojich sil proti režimu Bieloruska. Je to otvorený nepriateľský akt voči štátnej moci súsedského suverenného štátu ( zaujímavé, že sa neuvádza Ukrajina-zrejme strach Juščenka zo súčasnej obrovskej ekonomickej závislosti na Rusku ). Daľšia rana zasadená Rusku pod pás zozadu. Dobre mierené americkými expertmi premyslené a vypracované zámery určite nezostanú bez odozvy. Dalšie umelo vytvárené napätia v tomto postsoviestkom území. Daľšie napätia hroziace blížiacej sa hrozbe možného vzniku 2. sv. studenej vojny a o to USA ide. Cieľom prvej bolo rozbiť svetovú socialistickú sústvavu, zničiť Soviestky zväz a slovanské zeme strednej a východonej Europy dostať z pod vplyvu Ruska. Cieľom 2. sv. studenej vojny bude samotné Rusko.
Všetko presne podľa predom zrežírovaného plánu. Na rade je Bielorusko, v celom komplexe umelo vyvolávaných provokácií preniesť bremeno zodpovednosti ako na hlavného vinníka, ako zdroj nepokojov a tak dopredu ospravedlňovať, zastierať umelo vyvolávaný nátlak, nepokoje a zadávať príčinu na zvrhnutie vlády a prezidenta pomocou revolúcie, ktorí sú trňom v oku Spojeným štátom, najmä prezidentovi Bushovi. Nie je tomu inak ani na druhom svete ruského rajonu. Revolúcie vyvolávané zo zahraničia očividne podporované USA a EU-niou v bývalých republikách ZSSR nabývajú vrcholu. Ruský medved, dobrák, hlboko ponorený do zimného spánku je príliš dráždený, začína sa prebúdzať. Nemusí dlho trvať že bude jeho dlhý zimný spánok násilne prerušený. Co potom? Môže sa stať, čo by z nás určite nikto nechceľ. Rusko a Cína sú znervozňované a začínajú to aj dávať nahlas najavo. Spoločné prehlásenia ako protest proti výbojnej, militantnej zahraničnej politike USA v ázijskom prostredí republík bývalého Sovietskeho zväzu, ich dolárovú podporu, aktivovanie disidentstva, budovanie nových vojenských základní.
Odpoved už nie je len slovná. Dňom 18. 08. 2005 zahájili najväčšie manévre v historii oboch veľmocí námorných vojenských síl, letectva, raketového vojska, ťažkých obrnených mechanizmov, kde sú nasadené čerstvé, najmodernejšie technologie spôsobov vedenia boja v podmienkách jadrového vyzbrojenia- bez účasti amerických pozorovateľov, nepozvaných-nežiaducích. Samozrejme, doprevádzané zaužívanou diplomatickou frázou, že cvičenie nie je zamerané proti inej krajine. Každému však, kto má aspoň akú takú predstavu vyčínania a vyvolávania provokácií USA dnes už po celom svete, to niečo hovorí. Rusko a Cína povedali svoje, tak a dosť !!! USA až takú obavu nemusia sdielať. Sú tisíce kilometrov vzdialené daleko za morom. Co potom Poľsko a ostatné súsedne slovanské územia vrátané nás. Hitlerovi sa už čiastošne podarilo dostať slovanské zeme proti sebe aby z toho profitoval. Nie je to až príliš nápadné táto taktika? Používa sa aj v Iraku, bola použitá v Afganistáne. Postaviť obyvateľstvo proti sebe dolárovou podporou a výzbrojou ťažkej vojenskej bojovej techniky a tak špinavá robota je mimo dejateľov takejto zrežírovanej scény.
Ruky preč od takejto provokatívnej politiky. Súsedíme s Poľskom, sme s nim viazaní v štvorke. Uvedomujú si závažnosť situácie do ktorej nás ženú niektorí naší najvyšší ústavní činitelia a politici proti vôle ľudu, vláda M. Dzurindu a parlament pod vedením Hrušovského? Co na to prezident Gašparovič? Co na to nezávislé, elektronické média ktoré tak radi okomentovávajú udalosti doma názormi bežných občanov. Prečo takéto udalosti ktoré sú nebezpečné pre každého nášho občana, prečo nie sú okomentovávané, prečo sa k nim nemôže vyjadriť bežný človek. Jednoducho preto, lebo sú v rukách štátnej moci. Občan má úplnú nekontrolovanú slobodu vyjadrovať sa iba tak v súsedských sporoch o sliepkach, lebo o koze alebo nepodstatných občianských záležitostiach. Prebudme sa, kým nebude neskoro. Toto sú obavy naprosto oprávnené, obavy radového občana s vedomím, aké neštastie by bolo na našú krajinu uvalené.
Späť











 

 

Doslov - bez konca
Aktualizované: 17. marca 2006
O dva dni pristúpia občania Bieloruska k volebným urnám. Vyčínanie najmä súsedného Poľska a zemí "štvorky" kulminuje. Predpoklad v predpovedi čo bude následovať po pražskej konferencie EU k zaujatiu voľby prezidenta v Bielorusku nedalo na seba dlho čakať. A ani predpoved čo sa bude diať. Bude snaha zopakovať Ukrajinu, je viac ako isté. V inom čase na inom mieste. Metody sa ani moc meniť nebudú, Stvavé, až zbesilé vysielanie z Prahy z centra Slobodnej europy to len potvrdzuje a naviac bolo rosilnené vysielaním priamo zo súsedného Poľska, čo nie je nič neobvyklé. Poľsko vyplňa po zlíhaní Spanielska hlavné miesto v lokajstve k Bushovej zahraničnej politike a naviac si vybavuje účty z dalekej a blízkej minulosti s Bieloruskom. Provokácie v každom smere sa objavujú denne nové a nové. Masové záplavy letákmi s obsahom štvavej propagandy proti vláde, proti preidentovi Lukašenkovi a štátnej moci vôbec, ilegálne prepašovanej cez poľsko-bieloruské hranice. Poľsko vedome, provokatívne porušuje dohody o pohraničnom režime do takej miery, že Bielorusko dňa 16. marca 2006 muselo Poľsku poslať protestnú diplomatickú notu. Tak isto podpora niektorým tak zvaným nevládnym organizáciam v dolárovej a inej materiálnej pomoci je už rutinovaným, každodenným sprievodným javom, Už týždeň prebiehajú neohlásené, zo zahraničia podporované disidentmi a politikmi zemí EU demonštrácie proti bieloruskej politike státnej moci. i ked sa Bielorusko snaží vyhýbať provokáciam v najvyššiej miere, napríklad polícia má zákaz zasahovať, tieto prerastajú z dňa na deň do protizákonnosti. Najmä silná podpora zo zahraničia je v podpore protikandidátov Lukašenka, kde rahraniční dopisovatelia najmä so zemí "štvorky" podávajú domov správy skreslené, zdramatizované i ked v podstate volebná kampaň prebieha v Bielorusku tak isto hocikde ako v Poľsku, Cesku, Madarsku, lebo na Slovensku. Billbordy, letáky, predvolebné zhromaždenia a podobne. Tieto sú zväčša organizované tak, že provokatívne porušujú zákony. V každej z týchto zemí štátna moc podniká proti takejto činnosti policajné optrenie. V Bielorusku sa to však kvalifikuje inak. ako protidemokratické a pod. Nikde ani slova odsúdenie, protest proti takýmto postupom. Ani sa nedá očakávať. Je to rutinová príprava na vyvolávanie nepokojov, príprava na vykonanie revolúcie, na zvrhnutie štátnej moci, ktorá bola zvolená v riadnych voľbách ľudom Bieloruska. Ako občan teraz už aj EU, protestujem proti takýmto už zaužívaným praktikám, plných násilností, porušovania zákonov tejto zemi. Je to hrubé zasahovanie do vnútorných záležitosti ľudu tejto krajiny. Protestujem proti účasti Slovenska na týchto provokáciach, hlavne proti vyhlásenej podpore štátnej tajomníčky MZV SR Magdalény Vašáryovej v rozhlase SR dňa 01. 03. 2006, ktorá bola k tomu splnomocnená vládou SR a ministrovi MZV SR Eduardovi Kukanovi, tak isto vyhlásenou podporou v slovenskom rozhlase dňa 16. marca 2006 kde vyslovene vyobrazil svoju predstavu, ako sa bude usilovať, aby bieloruský ľud sa dištancoval od štátnej moci, občianskou neposlušnosťou prejavoval nevôľu proti najvyšším ústavným činiteľom, ak si zvolia opäť Lukašenka za prezidenta. Pán Kukan si protirečí svojmu prehláseniu a klame ( citát z jeho vystúpenia v SR dňa 30. augusta 2005 ). ... nebudem môcť vždy vyhovieť ani USA. Vyznelo to akoby dopredu na ospravedlnenie a nepriamo aj priznanie postoja slovenskej vazalskej politiky k tejto superveľmoci ( kvitované radovým občanom v jednom diskuznom fore na internete- Markíza ). Pán minister by si mal uvedomiť, že nie je tu pre poskytovanie svojich služieb EU či veľmocenským záujmom USA najmä v čase, ked Slovensko sa stalo už de fakto nestálym členom BR OSN. Zaťahuje sústavne Slovensko do nekalýh činností, ktoré nie sú v záujme slovenského národa, ako tomu bolo aj v príprave vojny a aj teraz v okupovaní irackého územia armádou USA. Pre Slovensko a jeho ľud je však šťastie, že ére vládnutia trojice Dzurinda-Kukan- Mikloš odzvonilo a nie je potrebné odvolávať ho z tak odpovedného postu, ako je ministerstvo zahraničia SR. Bude zaujímavé sledovať udalosti z dňa 19. marca 2006 ale hlavne tesne po voľbách. Z praxe prevedených ružových revolúcií na Ukrajine a na postsovietskom území v azijskej časti, dá sa očakávať, že sa použije zaužívaná metoda a v prípade ak disidenstvo vo voľbách nezvíťazí, umelo sa vykonštruje obvinenie z manipulácie, sfalšovania volebných výsledkov a presadzovať aby sa volby opakovali, alebo iné intrigánske praktiky. Nádejou ľudu Bieloruska hlavne pracujúceho môže byť nadobudnutá skusenosť aj z nášho prípadu v roku 1989. Dá sa chápať, že ľud chce zmenu k lepšiemu ako sme ju chceli aj my. Nechceli sme však návrat kapitalizmu po 6o- tých rokoch. Oklamali nás. Nevedeli sme to, čo disidenti už vedeli.  TU
Späť











 

 

Tri vlny bieloruskej revolúcie

Aktualizované: 21. marca 2006
Organizované násilie mocnosti EU proti suverennému, nezávislému štátu Bieloruska z pozície sily, rozvrátiť jeho štátne zriadenie, násilné vmiešovanie sa do vnútorných záležitostí ľudu tohto štátu, ospravedlňovaním sa stále akousi zaužívanou doktrinou organizovaných ružových revolucií, odvolávajúcej sa na potrebu rozširovania západnej vyspelej demokracie exportovanej do oblasti postkomunistického územia, nabýva čoraz viac umelo vyvolanej revolučnej nálady. Investície do rozhlasového vysielania centrálou Slobodnej Europy z Prahy a posilneného vysielania narýchlo špecialne zriadeného k voľbám zo súsedného Poľska ako aj materiálna pomoc disidenstva premenená na doláre a euro nevyšli. Lud tejto zemi sa nedal oklamať a odmietol jednoznačne tieto násilnické metody volebného boja zo zahraničia a výsledky volieb boli také aké boli, pre západ veľkým sklamaním.
Radosť z víťazstva však netrvala dlho a splnilo sa to, čo sa očakávalo. To že EU a USA nemohli stráviť takúto porážku a ostudu na prestíže vo svete, kedže všetký doterajšie ružové, pomerančové, zelené a všeliaké iné revolúcie sa podarili tak na východe Europy, ako aj na postkomunistickom území europskej Azie, bývalých republík Sovietskeho zväzu. Nastúpila druhá vlna. Vysielanie diverzie, provokatérov a vycvičených záškodníkov legálne aj ilegálne cez poľsko, litevsko, lotišsko a ukrajinsko-bieloruské štátne hranice priamo na miesto diania do hlavného mesta Bieloruska, Minsku. Pravdaže krytie ako vždy a vo väčšine prípadov cez "novinárov a rôznych spravodajcov" ale aj ako občanov z iných zemí, ako nadchnutých bojovníkov za slobodu a demokraciu. Je to už zabehaná mašinéria americkej oficiílnej diplomacie preberanej v posledných rokoch aj Europskou úniou. Využívajú sa formy ideologickej diverzie ktoré sa s úspechom praktikovali po celú dobu studebej vojny proti bývalým socialistickým štátom. Čo si nemohli a ešte stále nemôžu dovoliť oficiálne miesta, snažia sa presunúť na iné, tzv. súkromné organizácie, prenášane ( nateraz ) na niektoré t.zv. mimovládne organizácie, ktoré opäť niektoré sú vo väčšine prípadov nepriamo riadene alebo podporované americkou tajnou službou. To nie je tajomstvom a chvália sa s tým často v médiach ak ide o podpornú propagandu kompetentní pracovníci a nechtiac aj samotní pracovníci týchto organizácií menej skúsení, amaterskí začiatočníci ( u nás svojho času OKO - nasadené tiež do predvolebného boja v roku 2004 v prospech pravicových strán, hlavne podpora pre Dzurindu, ktorý sa dostával k moci a aj dostal za výdatnej podpory amerického prezidenta G.Busha. Následne uvedený príklad je z čias studenej vojny, ked vznikol v máji 1949 výbor "Slobodnej Európy". O Európe bez Európy na čele s Američanmi. V zakladajúcej, vyše 30- člennej skupine výboru boli aj tieto osobnosti: Allen W. Dulles, vtedajší šéf Ústrednej spravodajskej služby, W. Donnovan, šéf vojenskej výzvednej služby za druhej sv. vojny, generál D. Eisenhower, vtedy prezident Kolumbijskej univerzity v New Yorku, predtým náčelník armádneho štábu USA a ďalší. Už tieto mená naznačovali inšpirácie a ciele "Slobodnej Európy" a jej úzke kontakty s aparátom spravodajskej služby, ozbrojených síl a diplomacie USA. Významnú funkciu pri založení zohrala aj organizácia "Križiacke hnutie za slobodu" na čele s riaditeľmi veľkých monpolov, predstaviteľmi generality, cirkevnej hierarchie a podobne. Toto hnutie zhromažďovalo diverznými a propagandistickými organizáciami prostriedky na boj proti komunizmu ).
21. marca 2006 sme sa z rozhlasového vysielania mohli dozvedieť prvé dôsledky očakávaného ostrejšieho postupu zo strany opozície. Ceský novinár bol zbitý, kdesi v akomsi tmavom podchode, iné správy hlásili na celkom inom mieste, ako inak boli to vraj agenti KGB, ale vraj dôkaz nemá žiadny. Vyslaná dopisovateľka slovenského rozhlasu Anna Mikušová dotazovaná z miesta deja sa hlási z vybudovaného stanového mestečka na oktobrovom námestí Minska. Vzrušená ťažko naberajúca dych, aby dodala na dramatickosti, hlásila na úvode, že policajti sa pokusili tento turistický dav rozohnať, ale boli neúspešní, asi pravdepodobne pri tak veľkom vzrušení zabudla čo povedala pred chvíľou a teraz hlási s akousi neistotou, že policajtov okolo stanového mestečka s veľkým počtom stanov nevidí, ale tam pobehuje plno civilistov s telefonmi v rukách, tak že sú to určite policajti v civile. V skutočnosti to boli však organizátori stanového mestečka. Vo večerných hodinách v TN televízie TA3 sa hovorilo o stanovej dedinke s počtom stanov do 15 kusov. Nečudo pri revolúcii v takej trme-vrme sa dajú dosť ťažko spočítať stany a rozoznať stanové mestečko od stanovej dedinky. No ako vidieť revolúciu robiť je možné po tých početných predchádzajúcich aj takto.
22. marca 2006 ráno pri rozhlasom vysielaní sme sa mohli dozvedieť hned pri uvádzaní úvodu do správ, že revolučnosť je na ústupe, počet demonštranov z niekoľko tisícok sa znížil len na niekoľko do tisíc. O neakých konkrétnyh akciach sa nehovorilo, len že zhromaždenia pokračujú, dozvedeli sme sa však, že sa toho dozvieme viac. 25. marca 2006. To je deň, ked najsilnejší z protikandidátov terajšieho prezidenta Lukašenka Alexander Milinkevič dal štátnej moci ultimátum, aby sa vzdala, kapitulovala. Tento samozvanec vzal na seba všetkú zodpovednosť, a snaží sa ísť po stopach ukrajinského revolucionára Juščenka. Na záver sa niečo hovorilo, že pravdepodobne revolúcia sa týmto postupom neuskutoční v Bielorusku ako tomu bolo na Ukrajine a pri dalších, že sa bude hľadať daľšie výhodisko. Bude to už tretia vlna prípravy na revolúciu. Náš pán minister MZV SR Eduard Kukan dobre vedel o čom hovoril už po celý predchádzajúci týždeň pred voľbami. Tretia vlna bude založená na úspešných, vyskúšanych metodách americkej oficionálnej diplomacie z vedených vojen a skuseností tajnej armády a tajnej služby CIA, vyprokovať obyvateľstvo do dvoch táborov proti sebe, pričom bude treba dolarmi a materialne aj výzbrojou podporiť tú časť obavateľstva ktorú sa podarí dostať na svoju stranu. najskorej však popudzovať obyvateľstvo k občianskej neposlušnosti, naprosto izolovať najvyšších ústavných činiteľov, vládu a parlament. Postaviť proti sebe menšinové obyvateľstvo najskorej poľskú menšinu s čím už bolo úspešne započaté. Totálne rozbiť jednotu obyvateľstva postaviť proti sebe, oslabiť vplyv štátnej moci na riadenie štátu, čo je najlepšia príprava k prevedeniu úspešnej revolúcie násilnou cestou z pozície sily.
Späť















 

 

Tretia vlna bieloruskej revolúcie odštartovaná

Tretia vlna bude založená na úspešných, vyskúšanych metodách americkej oficionálnej diplomacie z vedených vojen a skuseností tajnej armády a tajnej služby CIA, vyprokovať obyvateľstvo do dvoch táborov proti sebe, pričom bude treba dolarmi a materialne aj výzbrojou podporiť tú časť obavateľstva ktorú sa podarí dostať na svoju stranu. najskorej však popudzovať obyvateľstvo k občianskej neposlušnosti, naprosto izolovať najvyšších ústavných činiteľov, vládu a parlament. EU začína strácať svoju tvár, hodnoty na ktorých verbovala do svojich radov stredo a východoeuropské štáty, tak zvaný východný blok, po ukončení studenej vojny postkomunistické krajiny. Začína ceriť zuby a ukazovať svoju pravú tvár bez pretvárky, tvár novej imperialistickej mocnosti budovanej na dobývaní nových menších krajin, ktoré nie sú schopné čeliť tejto novodobej expanzie najnovšej "koloniálnej" okupácie, podmaniteľnosti na simulovaní priateľstva a rovnocennosti . TU
Tretia vlna bieloruskej revolúcie bola odštartovaná dňom jarného samitu s požehnaním EU v marci 2006, tesne po prezidentskýh voľbách, ktoré sa neskončili v prospech západných veľkomocenských štátov EU Nemecka, Francúzska a V. Británie. Po predchádzajúcich dvoch vlnách neúspešnej revolúcie nastúpila tretia, s cieľom totálne rozbiť jednotu obyvateľstva postaviť proti sebe, oslabiť vplyv štátnej moci na riadenie štátu, čo je najlepšia príprava k prevedeniu úspešnej revolúcie násilnou cestou z pozície sily. Sankcie, sankcie ako nástroj nátlaku, donucovania a potrestania. Stará tiež osvedčená metoda využívaná americkými expertmi pri dobývaní sveta. Majú na to tiež staré osvedčené metody, avšak už vynovené, vylepšené, že tieto sa nebudú vzťahovať na ľúd bieloruska ( pre nich majú pripravený nový slobodný život, ktorý ich dovedie k blahobytu ). Oni majú byť len neposlušní vláde a štátnej moci a pomôcť zvrhnúť najvyšších ústavných činiteľov, ktorí im stoja v ceste, aby aj Bielorusko, ako posledný postkomunistický štát vo východnej europe dostali do svojich novoimperialistických pazúrov. Doteraz izolovali len prezidenta Lukašenka, teraz sa to bude vzťahovať na dalšie desiatky ak nie nie stovky rôznych občanov vysoko postavených v štátnych ustanovizniach. Daľšia významná sankcia, blokovanie bankových účtov. Dalšia vysoko účinná sankcia, výmyseľ tiež amerických expertov avšak je to nebezpečná, dvojsečná zbraň. Svetové bankovníctvo ovládané beztak USA je čím dalej tým viac ruinované, bankové tajomstvo začína strácať zmyseľ a tak povestné švajčiarske banky známe po celom svete svojou povesťou v spoľahlivosti, bezpečnosti je na ceste skazy, zneužívané v boji na odstránovanie nežiadúcich významných ľudí, ktorí majú vo svete vplyv a stoja v ceste proti záujmom EU dobývať daľšie zeme k podmaneniu a začleneniu do novodobej imperialistickej koloniálnej sústavy. EU si privlastnila úlohu arbitra a rozhoduje o výsledkoch volieb ako ich z ich pohľadu hodnotiť. Tu neplatí ich preklamovaná vyspelá demokracia akú exportujú do postkomunistických krajín, kde je vraj rozhodujúca vôľa ľudu. Vôľu ľudu Bieloruska naprosto nerešpektujú, šľapu po nej. Tak isto ako aj po vôli palestínskeho ľudu ktorí sa nepodriadil tlaku a vyhrážkam USA a EU a zvolil si predstaviteľov podľa svojej vôle. K tomu nie je už naozaj nič čo dodať, k tejto skorumpovanej zahraničnej politike oboh veľmocí, iba ak odhalovať ich pravú tvár, kde vládnu americké doláre, a násilie z pozície sily.
Ak nechce EU stratiť svoju tvár ktorú až takmer doteraz ako tak prezentovala svetu, hlavne novým členom z postkomunistického územia strednej a východnej Europy, musí opustiť a čo najskôr praktiky, ktoré prevzala od imperialistickej mocnosti USA a začať ( vrátiť sa ) naozaj nanovo kráčať po ceste demokracie ku ktorej sa prihlásila pri jej zakladaní, vzniku EU. Kým nebude neskoro. Nemecká Merkelová (CDU) však nie je toho zárukou, že tomu tak bude, naopak. EU sa musí prestať vmiešovať z pozície sily do zálečitostí ľudu štátov ktoré sa ešte nepodarilo dostať do svojej mocenskéj sféry a musí rešpektovať vôľu ľudí a v tomto prípade vôľu bieloruského ľudu po prezidentskýh voľbach 2006. Musí prestať oficionálne deklarovanými metodami na jarnom samite EU so sankciami, ktoré už same o sebe jasne, zretelne smerujú k podmaneniu si nezávislý, suverenný štát Bielorusko a to bez ohľadu, či jeho spoločenské zriadenie sa EU páči alebo nie. Nesmie sankcie premeniť na intrigánsku praktiku totálne rozbiť jednotu obyvateľstva, postaviť ho proti sebe, oslabiť vplyv štátnej moci na riadenie štátu, pripraviť násilnú revolúciu typu Ukrajina-Juščenko, kde masová psychoza vyvolaná hrstkou disidentov podporovaných zbesilou, naverbovanou, manipulovanou skupinou niekoľko stovák "bojovníkov oranžovej revolúcie" začne dobre pripravené násilné akcie obsadzovať vládne budovy, zamestnancom vyhrožovať a zamedzovať vstup na pracoviská s cielom totálne paralizovať výkon štátnej moci. Bezpečnosť, súdnictvo ako prvé, tesne pred vypuknutím revolúcie rozbiť, zastrašovaním, že sa s nimi po revolúcii vyporiadajú. Takéto metody musí sama odsúdiť a nie sa zbabelo, farizejský odvolávať postupom, pomocou ktorých sama násilne všetko postupne zaranžovala a naraz sa nehce vmiešovať do vnútorných záležitostí. zdánlivo sa dištancuje. To sú už známe, zaužívané, ošúchané metody, ktoré sú dobre známe všetkým bežným občanom EU.
Svet ako taký sa beztak raz začne zaoberať týmito násilníckymi protizákonnými metodami, ktoré nemajú nič spoločné s občianskym právom a slobodou, a sú vskutočnosti zle maskovanou pravdou. Robí sa veľká nespravodlivá, násilnícka krivda ktorá bude už v krátkom časovom horizonte prekážať v pokračovaní spolužitiu medzi silnými europskými mocenskými štátmi a slabými zväčša slovanskými krajinami, ktoré boli tak či onak násilne dotlačené, aby sa stali nakoniec podvodnými, intrigánskymi metodami najmodrnejšími, najrafinovanejšímí a najhanobnejšími koloniami EU, aké kedy svet spoznal.
Späť










 

Aktualizované dňa 10. apríla 2006

Deň, ked zasadali ministri zahraničných vecí všetkých členských zemí EU v Luxembursku. Clánok mohol znieť aj priliehavejším názvom. Organizované násilie z pozície sily. V legislative tohto zoskupenia často frekventuje slovo zločin. Odlišuje sa, ak zločin spácha viac osôb, ide potom o ťažší zložin, zločin organizovaný. Ako jedna osoba, minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan organizoval prípravu ešte pred volbami. Niet o tom pochýb, ak ste sledovali slovenské média, tam jeho menom osobne bol už vtedy program na zasadaní ministrov doslovne uvedený v plnom znení s dôrazom, že navrhované sankcie boli presne definované. Ozval sa aj po voľbách s rozšírením definície sankcí, že tieto musia byť tvrdšie ako navrhuje EU, Táto hrozba sa naplnila do litery. Takmer totálna izolácia Bieloruska a zákaz vstupu význačných osôb štátnej správy Bieloruska na územie EU sa zvýšil z jednej osoby najvyššieho štátneho činiteľa vo funkcie prezidenta Lukašenka na dalších 31 osôb a po zasadaní sa nechal opäť ozvať pán Kukan, tento počet sa bude ešte zvyšovať. On osobne sa bude zato angažovať. Otázka diplomácie bola a je ešte stále veľmi háklivá na celom svete malých štátov, väčších štátov a aj superveľmocí. Casto počúvame o vyhostení jednej osoby a odplate na druhej strane tiež, ak ide o špionáž vykonávanú v rámci velvyslaneckých misií, ako niečo mimoriadne. Tu ide o 31 osôb, ničím sa neprevinených. Nepochybne organizovaný nepriateľský akt viacej štátov proti jednemu štátu z pozície sily. Kto rozsieva nedôveru, napätie v Europe je tiež nepochybné. V žiadnom prípade však nie Bielorusko a už vôbec nie prezident Lukašenko. Bielorusko odsudzuje tento akt, ktorý bráni normálnemu rozvoju vztahov medzi národmi. Lukašenko je neprijateľný pre EU z iných dôvodov, čo už bolo veľa pospomínané v predošlých článkoch. Nezainteresovaný, nezávislý človek ak by porovnal v tejto otázke činnosť ministra ZV SR pána Kukana s prezidentom Bieloruska pána Lukašenka by jednoznačne doznal iného názoru, ako je v uznesení ministrov zahraničných vecí členských štátov EU. Kto je nebezpečnejší pre narušovanie bezpečia v oblasti EU a susedských vzťahov medzi Bieloruskom a ich susedov. Nehovoriac vôbec o štátoch tak zvanej štyrky, ktorá dostala za úlohu priamo od EU a USA roznecovať a zasahovať do vnútorných záležitostí takým rozsahom, ktorý úzko súvisí s odstránením štátnej moci Bieloruska násilnou pripravovanou revolúciou.
EU si privlastnila úlohu arbitra a rozhoduje o výsledkoch volieb ako ich z jej pohľadu hodnotiť a hlavne využiť, zneužiť. Tu neplatí ich preklamovaná vyspelá demokracia akú exportujú do postkomunistických krajín, kde je vraj rozhodujúca vôľa ľudu. Vôľu ľudu Bieloruska naprosto nerešpektujú, šľapu po nej. Tak isto ako aj po vôli palestínskeho ľudu ktorí sa nepodriadil tlaku a vyhrážkam USA a EU a zvolil si predstaviteľov podľa svojej vôle. Na spomenutom zasadaní ministrov zahraničia členských zemí totiž súčasne zabili jednou ranou dve muchy, vyrobili a odsúhlasili sankcie, tresty aj proti palestínskemu ľudu na Blízkom východe. Dôvod ten istý. Nepodarené výsledky volieb palestínskeho ľudu, ale to je už iná otázka, iba metoda tá istá, cieľ ten istý. K tomu nie je už naozaj nič čo dodať, k tejto skorumpovanej zahraničnej politike oboh veľmocí, iba ak odhalovať ich pravú tvár, kde vládnu americké doláre, a násilie z pozície sily. EU ako už bolo naznačené v predošlom článku začína naozaj ceriť zuby a ukazovať svoju pravú tvár bez pretvárky, tvár novej imperialistickej mocnosti budovanej na dobývaní nových menších krajin, ktoré nie sú schopné čeliť tejto novodobej expanzie najnovšej "koloniálnej" okupácie, podmaniteľnosti na simulovaní priateľstva a rovnosti .
Aký podiel má na tejto špinavej politike Slovenská republika, presnejšie vláda Mukuláša dzurindu, a niektorí špičkoví politici slovenskej politickej scény, urobí si úsudok každý súdny človej. Pán Kukan, odchovanec nomenklatúrnych kádrov KSC, vyštudovaní zadarmo v čase socialistického zriadenia v CSSR z peňazí pracujúcich, cíti akysi pocit svedomia na previnení a činí sa všetko napraviť. Stačil vystriedať už takmer všetký politické strany pravicového zamerania na Slovensku, Ciel jeho existenčného politického karierizmu ukotvil v novozaloženej strane predsedu vlády Mikuláša Dzurindu v SDKU. Tu mohol využiť naplno svoje karieristické túžby a svoje služby poskytovať tam, kde dobre platia. Skamarátil sa dôverne s Dzurindom a spolu s ním ochotne vo funkcie ministra ZV Slovensko nanavigoval na vesmírnu dráhu satelita USA. Verne a oddane služi USA a jeho prezidentovi Bushovi a lokajský prisluhuje v podpore záujmov tejto imperialistickej mocnosti v zahraničných záležitostiach , aby si vyslúžil to, po čom stále baží a ešte nedosiahl na vrchole jeho karierizmu, Tažko znáša, že ho predbehla žena, tiež nomenklatúra KSS pani Schmegnerová vo vysokej funkcie OSN i ked už prvý schodík vrcholu jeho slávy dosiahol za podpory spomenutých dvoch mocností a bábkových vlád postkomunistických zemí ked sa stal ministrom zahraničnýh vecí nie hociakým, ale zeme, ktorá sa stala nestálym členom BR OSN. Jeho sféra moci na svetovej politickej scéne závratne vyskočila a tak sa činí, spláca poctivo daň za dosiahnutie tejto kariery EU a USA. Vo svetovej organizácie či už v BR lebo valných zhromaždeniach OSN bezvyhradne podporuje záujmy EU a USA, pričom vždy uprednostňuje USA. Bezvýhradne podporoval spolu s Dzurindom prípravu vojny proti Iraku a tak aj na jeho rukách zostáva krv obetí týchto špinavých imperialistikých, korystníckych vojen, obetí nevinných matiek a detí. Má veľký podieľ a neúnavne sa činí na nepriateľských aktoch EU voči Bielorusku. Osobne sa angažoval a v slovenských médiach požadoval vyššie sankcie ako navrhovala EU. Pre svoje karieristické záujmy neváha zaťahovať Slovensko do nepriatelských ťažení proti zvrchovanému, nezávislému štátu Bielorusku, ktoré má s našou zemou normálne diplomatické styky a so Slovenskom má úprimný záujem aj nadalej rozvíjať priateľské vzťahy. Kukan naopak čoraz viacej a častejšie zasahuje do vnútorných záležitostí ľudu Bieloruska a otrocký prenáša svoj vplyv vysokého štátneho zástupcu v prospech tej nepatrnej časti obyvateľstva, ktoré sa dalo oklamať, naverbovať a pripravuje takzvanú oranžovú revolúciu, ktorej sú aktéri imperialistické mocnosti EU a USA. A je aj štedrí, pravda nie z jeho vrecka ale zo štátnej pokladnice nášho ľudu cez mimovládne organizácie ktoré prípravu revolúcie podporujú rozdáva peniaze plným priehrštím, pokrytecký na naše náklady naše peniaze podporuje študovanie pomýlených mladých naverbovanych revolúcie oddaných študentov u nás na Slovensku, ktorí nakoniec aj tak budú musieť draho zaplatiť svojou predajnou lojálnosťou. Tuto pokryteckú humanitu premenenú za kupovanie budúcich lokajských slučobníkov oddaných veci EU a USA, bez hanby a odpovednosti robí v čase, kad vláda Dzurindu, ktorej je tiež členom nechce zvýšiť platy zdravotníkom a týto si musia svoje požiadavky vymahať štrajkom, za svoje peniaze, ktoré majú slúžiť ich rodinám na prežitie. Dokedy nám budú vládnúť takýto ľudia, ktorí pre svoje osobné karieristické záujmy zneužívajú svoje štátne posty. Ludia ktorí sa pre svoje osobné záujmy nevedeli poctivo uplatniť ani v socialistickom zriadení, dávali svoje služby k dispozícii tajnej polície na udávanie svojich spoluobčanov. Takýto ľudia sú schopní sa opäť predávať aby naplnili svoje životné karieristické zámery, predávať sa cudzím mocnostiam, kde cítia, že budú dobre odmenení a dosiahnú čo si predurčili. Prečo išiel poslanec NR SR Banáš nominovaní politickou stranou Dzurindu SDKU na Ukrajinu v čase oranžovej revolúcie podporovať disidenta, samozvanca Juščenka?, prečo sa stále angažuje až neuveriteľne usilovne donedávna predseda NR SR Hrušovský, ktorí je iniciantorom rôznych konferenciích proti Kastrovej Kube, na jeho odstránenie? Oba títo páni sú na listine tejnej polície STB ako spoluprcovníci. Takýto ľudia chcú meniť spoločnosť, novú Europu, nový svet, chcú nám vládnúť. Dokedy ešte? Dokedy ešte budú pomahať štvať, rozvracať usporiadanie štátov zrodených z vôle ľudu, ktoré chcú žiť ako samostatné, slobodné a nezávislé. Páni, dajte vaše špinavé ruky preč od Bieloruska a zalezte do svojich brlohov plných intríg a nekalých zámerov len a len pre vaše osobné karieristické záujmy.
Kto ste pán Dzurinda, kto ste pán Kukan? TU
Späť














 

Štvrtá vlna bieloruskej revolúcie odštartovaná
AKTUALIZOVANÉ 10. marca 2011
Organizované násilie mocnosti EU proti suverennému, nezávislému štátu Bieloruska z pozície sily, rozvrátiť jeho štátne zriadenie, násilné vmiešovanie sa do vnútorných záležitostí ľudu tohto štátu, ospravedlňovaním sa stále akousi zaužívanou doktrinou organizovaných ružových revolucií, odvolávajúcej sa na potrebu rozširovania západnej vyspelej demokracie exportovanej do oblasti postkomunistického priestotu, nabýva čoraz viac umelo vyvolanej revolučnej nálady. Investície do rozhlasového vysielania centrálou Slobodnej Europy z Prahy a posilneného vysielania narýchlo špecialne zriadeného k voľbám zo súsedného Poľska ako aj materiálna pomoc disidenstva premenená na doláre a euro nevyšli. Ľud tejto zemi sa nedal oklamať a odmietol jednoznačne tieto násilnické metody volebného boja zo zahraničia a výsledky volieb boli také aké boli, pre západ veľkým sklamaním. Prvá vlna bieloruskej revolúcie skončila fiaskom. Nie inak skončili následne ďalšie dva pokusy, ďalšie dve vlny bieloruskej revolúcie. TU
Štvrtá vlna bieloruskej revolúcie naväzuje na predošlé tri vlny, ktoré skončili nezdarom, fiaskom a jednota ľudu je silnejšia ako kedeykoľvek v minulosti. Odmieta formy násilia z pozície sily exportované európskou úniou. Tie sa nezmenili a k minulým pribudli ostrejšie, tvrdšie sankcie uvalené najmä USA so silnou podporou takzvanej V4-ky na čele s ministrom zahraničných vecí sr M. Dzurindom, ktorý je iniciátorom a hlavným podnecovateľom. V tejto štvrtej vlne bieloruskej revolúcie nastala zmena v tom, že už nepostihuje všetkých bežných občanov zákazom vstupu do členských štátov EU a naopak zoznam politických predstaviteľov štátnej moci sa podstatne rozšíril. Cieľ je jasný, zrozumiteľný. Výraznejšie vmešovanie do vnútorných a vonkajších záležitostí Bieloruska- dostať zmeneným, rafinovaným postupom väčšiu podporu bežných ľudí proti štátnej moci.
Mikuláš Dzurinda- človek dvoch tvári západného sveta. Tvár európskej únie, druhá tvár tvárou spojených štátov. Človek, ktorý z politickej mŕtvoli pomocou spolupartajníčky SDKU-SD Ivety Radičovej už ako predsedkyňou vlády sr, opäť sa objavil vo vysokej politike a poverila ho do funkcie ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. Človek, ktorý neváha opäť vychutnávať moc pre svoje osobné záujmy a pokračovať v lokajských šľapajách oddanosti USA, ktorú spečatil v minulosti pri návšteve spojených štátov, bývalému prezidentovi Bushovi, medzi štyrmi očami . Človek, ktorý verejne podporoval Busha v príprave vojny proti Iraku. Človek, ktorému krv nevinných obetí tejto dobývačskej vojny, krv irackých matiek a detí lpí na rukách. Človek, ktorý by ako vojnový štváč, podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv, mal stát pred svetovým súdnym tribunálom TU
Prvý krok M. Dzurindu, ktorý je iniciátorom a hlavným podnecovateľom štvrtej vlny bieloruskej revolúcie nenechal na seba dlho čakať. Impulz, ktorý ho povzbudil bol vyslaný 3. marca 2011. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová sa stretla s ministrom zahraničných vecí Mikulášom Dzurindom pri príležitosti ministerského stretnutia krajín V4 s krajinami Východného partnerstva. "Podporovali sme zriadenie fóra pre občiansku spoločnosť vo všetkých oblastiach aj v EÚ a chceme v tom pokračovať, aby mala silný hlas v krajinách tohto partnerstva," uviedla Ashtonová na stretnutí s novinármi po rokovaní šéfov diplomacie V4 a Nemecka s krajinami Východného partnerstva Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Pre Dzurindu to bola výzva, vybral si Bielorusko- metódy východného partnersta sú nám známe. Revolúcie týchto zemí boli v nedalekej minulosti na dennom poriadku. Jedine bieloruský ľud tomuto obrovskému revolučnému násiliu odolal . Poznáme aj podporu fóra pre občiansku spoločnosť. Prežili sme ju na vlastnej koži a ešte stále prežívame. TU  Minister zahraničných vecí SR Mikuláš Dzurinda zdôraznil silné posolstvo stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v rámci slovenského predsedníctva V4. Vyplynula z neho snaha zdynamizovať spoluprácu s krajinami Východného partnerstva ( čo najskôr začleniť tieto krajiny do vojenského paktu NATO proti Rusku- poznámka autora ), ako aj okrem iného uplatňovať princíp diferenciácie. "Kto bude kráčať rýchlejšie, bude mať viac výhod".
Mikuláš Dzurinda- človek dvoch tvári západného sveta. Tvár európskej únie, nastavuje podľa aktuálnej politickej situácie a prispôsobuje, koriguje svojmu skrytému zámyslu. Nie je ľahké obe tváre zosúladiť aby pôsobili dôverihodne. Trojuholníku Dzurinda-Mikloš-Radičová zostáva naďalej strategický plán európsku úniu oslabiť a totálne podriadiť záujmom USA pri dobývaní svetovlády. Iniciativa Dzurindu pri príležitosti ministerského stretnutia krajín V4 s krajinami Východného partnerstva otvoriť otázku bieloruskej revolúcie a ponúknuť osobnú účasť na jej opätné oživenie bola dobre maskovaná lojálnosť, ktorou potreboval zastrieť inú iniciativu, iniciativu s úmyslom rozbiť Európsku úniu ako prekážku k dosiahnutiu cieľa a tak podporiť strategický plán USA, ovládať celý svet. M. Dzurinda v dvojvláde SDKU sa nevzdal svojej doktriny natrvalo vrátiť Slovensko do úplnej politickej, hospodárskej a vojenskej moci USA. Preto sa len a len zásluhou I. Radičovej votrel do pozície v jej vláde, ktorá mu tento zámer napomôže splniť. Jeho nová taktika je mariť snahu EU natoľko, aby dosiahol v strategickom pláne rozbiť EU a tak uvoľniť cestu jeho skrytému zámeru, dostať Slovensko tam, kde ho už raz dostal. Tzv. Európsky ochranný val sa mu nepodarilo zmariť. Našiel iný postup. Pokusiť sa, aby Grécko vypadlo z eurozóny a následne vytvoriť sféru, ktorá by bola schopná rad radom aj v ostatných členských štátoch túto pochovať. K rozpadu EU by už nebolo až tak ďaleko a jeho doktrina by konečne naplnila jeho sen, zavŕšiť jeho politický život na najvyššom stupni rebríčka jeho politickej kariery. Druhú tvár, tvár spojených štátov nastavuje začiatkom marca 2011 tak, aby podporil svoj skrytý úmysel rozbiť EU a vrátil opäť Slovensko opäť do úplnej politickej, hospodárskej a vojenskej moci USA. Nejde už ďalej zatajovať skutočnosť, že politika trojuhoľníka Drurinda-Mikloš-Radičová potvrdzuje povesť tŕňa eurozóny. Financial Times 4. marca 2011 na svojej internetovej stránke denník Financial píše: Slovensko pred budúcotýždňovým summitom eurozóny posilňuje svoju povesť tvrdohlavého "pichľavého" člena menovej únie tým, že odmieta návrh na harmonizáciu podnikových daní a tiež tým, že presadzuje zmenu kľúča, podľa ktorého budú krajiny prispievať do nového permanentného Európskeho stabilizačného mechanizmu:
- Slovenský minister financií chce, aby sa príspevok do ESM, ktorého počiatočná kapacita má byť 500 mld. eur, vypočítaval nielen na základe podielu krajiny na základnom kapitále Európskej centrálnej banky, ale kľúč by mal byť založený aj na ekonomickej sile krajiny, sile jej finančného sektora či na tom, aký je jej hrubý dlh.
- Mikloš zároveň prejavil rezervovaný postoj voči prvkom francúzsko-nemeckého návrhu Paktu konkurencieschopnosti, ktorý hovorí o harmonizácii podnikových daní aj o menej kontroverzných opatreniach na podporu konkurencieschopnosti prostredníctvom väčšej pružnosti trhu práce, reformy dôchodkových systémov a zrušenia indexácie miezd... z toho všetkého a nie len z toho všetkého dá sa vydedukovať, že celá ich politika sa nedá inak posudzovať, než tak, ako to bolo v celom tomto odstavci prezentované. Úmyselne rozbiť EU a vrátil opäť Slovensko opäť do úplnej politickej, hospodárskej a vojenskej moci USA.
Mikuláš Dzurinda- človek dvoch tvári západného sveta sa činí. Zožíňa úspechy zasiateho semena rozbiť EU a vrátil opäť Slovensko opäť do úplnej politickej, hospodárskej a vojenskej moci USA. Spojené štáty mu prejavujú uznanie. Philip Gordon o americko-slovenských vzťahoch na stretnutí s novinármi na konferencii Globsec v Bratislave povedal "Slovensko je kľúčovým hráčom na Balkáne, v strednej a východnej Europe.“ Patrí k najvyššie postaveným predstaviteľom amerického ministerstva zahraničných vecí, kde má na starosti európske a eurázijské vzťahy.
Aktuálna situácia celého sveta v súčinosti diania v neďalekej minulosti situácii strednej a východnej časti Europy bezpochyby nasvedčuje, že Spojené štáty v nastúpenej ceste ovládať celý svet využívajú komponenty ich vyspelej demokracie predovšetkým dostať krajiny Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky k tzv. "otvorenosti" prostredníctvom slobody pre ľud a ľudské práva, rafinovane skombinované pre beztrestné operovanie vo všetkých častiach sveta, bez akýchkoľvek nariadení, ktorým by sa museli podriaďovať. Povedané jednoduchými slovami, majú na mysli korporácie, vládnuce svetu a podporované mocným ramenom americkej armády. Tým je povedané všetko čomu vypovedá situácia celého sveta v súčinosti diania v neďalekej minulosti situácii strednej a východnej časti Europy.
Aktuálna situácia v celej oblasti severenej Afriky od Egypta, Lýbie až Maroko v to je stredobodom pozorosti. Nie len USA, ale aj Británia a Francúzsko cielene kontaktujú opozičných lídrov na východe Líbye, pričom ich jediným cieľom je opäť opanovať zeme, ktoré po skončení prvej svetovej vojny a po páde Osmanskej ríše víťazi Veľká Británia a Francia - arabský svet považovali za dedičstvo po Osmanskej ríše. Na toto dedičstvo si vyhradili výlučné právo. V tajnej dohode medzi Veľkou Britániou a Francúzskom z roku 1916 sa obidva štáty dohovorili na rozdelení arabského sveta.
Veľká Británia dostala:
Irak, Egypt, Arabský záliv a Palestínu ( Izrael ešte neexistoval )
Francia dostala:
Sýriu, Libanon, Tunis, Maroko, a Alžírsko
Toto usporiadanie vydržalo až do konca 2. sv. vojny. USA postupným naberaním hospodárskej, politickej a hlavne vojenskej moci ako nátlakových a donucovacích prostriedkov sa postarali o rozpad koloniálnych mocností. Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Nemecko a neskorej Francia a Veľká Británia strácali a niektoré úplne stratili vplyv na dianie vo svete. To bol prvý významný krok, aby si svet začal uvedomovať, že do popredia sa predral dravý, arogantný imperialistický obor, ktorý bude mať všade, vždy a vo všetkom čo sa bude vo svete diať prvé a posledné slovo. K dosiahnutiu nového cieľa ovládať svet, po tichu zaobalenom do závoja budovania demokracie v USA, vybudovali najrozľahlejšiu, najmohutnejšiu špionážnu sieť na celom svete, posilnenú modernými elektronickými médiami a počítačovou technikou, ktoré postupne prenikli do všetkých svetadielov, do všetkých zemí, ktoré sa im postupne dostávali pod mocenský vplyv veľkomocenskej politiky.
Aktuálnu situáciu celého sveta takú, aká je v súčasnosti, plodia Spojené štáty pochybnou praxou diplomacie takej, ako bola odhalená v poslednom čase v plnej nahote na internetovom portáli WikiLeaks. Metódy sa nemenia. Do boja sa nasadzujú ďalšie vysoko účinné komponenty intrigánstva a zákulisnej politiky. Moc amerického dolára, politická korupcia, podplácanie, disidenti, výcvik teroristických skupín, nasadzovanie záškodníckych skupín a agentov po celom svete. zakladanie rôznych mimovládnych humánnych združení, cez ktoré sa dostáva do záujmových oblastí celého sveta aj naďalej dolárová a iná hmotná podpora vo forme pomoci. Pre príklad v neďalekej minulosti to bolo aj prenikanie českých dolárových prisluhovačov do Kuby - prichytených pri čine - odovzdávanie dolárov a inštrukčných materiálov disidentom.
Disidentské mŕtvoli ožívajú. Václav Havel ktorý mal najväčšiu zásluhu na zániku ČSSR a znovuzrodenie kapitalistického režimu sa opäť hlási k službám. Navádza Spojené štáty a EU zaviesť proti Lýbie také ostré sankcie, kde v poslednom štádiu vyzýva na vojnu proti Lýbie. Mikuláš Dzurinda- čoby minister zahraničí slovenskej republiky nezaostáva pozadu. Síce disidentom nikdy nebol a v čase keď Havel s kefkou a zubnou pastou ( zakúpené za americké doláre zamenené za tuzexové koruny ) čakal na odvedenie príslušníkmi SNB, najskorej zasadal niekde na zväzáckej schôdze, na podporu uznesenia a aplikovania miestnej straníckej organizácie KSČ. Dnes sa mu dostáva za iniciativu oživovať nepodarenú bieloruskú revolúciu a aktivitu v podpore Spojeným štátom, Francie a Veľkej Británie za sankcie zavádzajúce proti Lýbie od európskej únie a spojených štátov pochvala. Neuspokojil sa s tým, že osobnými iniciativami osobne podporoval na príprave vojny amerického prezidenta G. Busha proti Iraku a následne pri okupovaní tohoto štátu. Neuspokojil sa tým, že aj jeho zásluhou na jeho rukách lpí krv nevinných obetí irackých matiek, detí, ale aj amerických a iných radových vojakov, ktorí boli násilne zavlečení do týchto bojov vraždiť im cudzích, neznámych ľudí pre záujmy amerických imperialistov. Dej sa opakuje, ciel rovnaký, mení sa iba miesto a čas. Lýbia dneška. Opakuje sa aj postoj Dzurindu. Tento jastrab žížniaci opäť po krvi ľudí zemí blízkeho východu a teraz aj zemí severnej Afriky, keď po zasadnutí EU 10. marca 2011 prehlásil, že ak ľudia neprestanú podporovať Kadáfiho, budú všetci zmetení. Lýbia je tŕnom v oku imperialistickému svetu na čele s USA a EU. Je to zem na severe Afriky, ktorá sa zbavila už pred desiatkami rokov prehnitého otrokársko-feudálneho vládnutia. Moc prevzal do rúk ľud tejto krajiny. Prerobil, prebudoval krajinu na vyspelú, európskeho typu. Priemysel, infraštrukturu, postaval dialnice a tisíce ľudí prijal do práce z okolitých doposial nevymanených sa krajin z otrocko-feudálnym vládnutím. Ženy majú volebné právo, ktoré nemá ani doteraz Saudská arabia s veľkým vplyvom vyznavačov islamu. Lýbia neuznáva ideológiu Usámy bin Ládina. Napriek tomu všetkému sa spustila silná svetová kampaň a organizovaný teror mocností západu cez embargá až prípravu na ozbrojený zásah. V Lýbii vidia veľké nebezpečie, že zeme severnej Afriky kde zúria ľudové nepokoje, občianské revolúcie nastúpia cestu Lýbie. Preto treba Lýbiu odstaviť za každú cenu, všetkými prostriedkami ako sa dohodli 10, marca aj hlavní predstavitelia členských krajin. Tu je ropa druhoradá. O tomto všetkom predsa pán Dzurinda vie. Vie ako sa na prestavbe tejto bývalej moslimskej krajine zúčastnili aj naší ľudia vo zväzku ČSSR, hlavne pri budovaní dialníc, zdravotníckych zariadení atď, Teraz nás zasa ide vohnať do vojny a ničiť pre záujmy západných imperialistických mocností to, čo naši ľudia v Lýbie vybudovali. Je to poburujúce a odsúdeniahodné. Ako obyčajný občan slovenskej epubliky dôrazne protestujem a žiadam tohoto človeka, aby odstúpil z funkcie predsedu ministerstva zahraničia ( k čomu sa dostal nie z vôle ľudu, ale vnútrostraníckymi intrigami za bezprostrednej pomoci Ivety Radičove ).TU
E p i l ó g

Späť

Návrat na úvodnú stránku