zmanipulované

referendum


( Táto stránka nech je MEMENTOM, zachovaná
" na večné časy " od neznámeho autora
radového občana pre dalšie pokolenia )




O b s a h    s t r á n k y
Neobvyklý úvod k referendu
Príbeh prvý- volebné miestnosti otvorené
Príbeh druhý- kortešovačka neúnavne pokračuje
Príbeh tretí- referendum už zmanipulované
Príbeh štvrtý- Znenie zákona kde zakázané bolo povolené
Príbeh piaty- Referendum vyhlásené za platné










Neobvyklý úvod k referendu

Pán Schuster a pán Dzurinda už osobne cez média avizovali, že v prípade nízkej účasti na referende v prvý deň hlasovania o vstupe Slovenska do EU začnú osobne nabádať, agitovať voličov, aby na referende hlasovali svojou účasťou.
Títo ľudia už nemajú zábranu, robia si naozaj čo chcú a zákony si prispôsobujú pre svoju potrebu ako im kedy a v čom vyhovujú.
Ak niekto v čase zastavenia predreferendovej kampane zo zákona nabáda voličov či už v kladnom zmysle alebo v zápornom, či sa majú alebo nemajú zúčastniť ľudového hlasovania, dopustí sa trestného činu, vedomého porušenia zákona.
Pretože: práve účasť na ľudovom hlasovaní zo zákona rozhoduje, či hlasovanie bude platné, alebo bude neplatné. Oba páni to dobre vedia, že ak sa účasť voličov po agitovaní zvýši nad 50%, referendum bude platné, pretože z preferenčných výsledkov výskumu verejnej mienky je známe, že voliči s účasťou na hlasovaní sú za vstup až okolo 80%. Robia to z populistických pohnútok, aby sa mohli chváliť, že je to ich záslužnosť a ich horlivosť a zanietenosť je bezuzdná, je tak veľká, že sú schopní k vôli tomu porušiť aj zákon.
Zrovna tak by bol porušovaný zákon, ak by v čase vyhláseného moratória niekto nabádal voličov, aby sa na ľudovom hlasovaní nezúčastnili .
Obaja páni dopredu prehlasovali, že zákon o ľudovom hlasovaní neporušujú, lebo ide len o presvedčovaní, pozývaní na referendum a konzultovali to s právnikom. Takéto prehlásenie právnika je nekompetentné, nepochopiteľné a môže byť len a len odobrené pod emociálnym tlakom vedúcich predstaviteľov tohto štátu, ktorí naviac zneužívajú k dosiahnutiu svojho cieľa funkciu vysokého verejného činiteľa.
Už len pre pokus takéhoto činu by sa oba menovaní mali vzdať vysokých štátnických postov, odísť z úradov, pre vysoké spochybnenie svojich právnych vedomostí. Ak menovaní zrealizujú svoje predsavzatie verejne avizované dopredu v médiach, dopustia sa trestného činu. Vzhľadom na tak veľký protizákonný zásah do priebehu ľudového hlasovania ( referenda ), Ústredná volebná komisia by mala ľudové hlasovanie vyhlásiť za neplatné a štátna prokuratúra by si mala splniť svoje povinnosti zo zákona.

Späť











Príbeh prvý- volebné miestnosti otvorené

Aktualizované 16.05.2003  16:00
Je 16. 05. 2003 približne asi hodina a pol po otvorení volebných miestností a niekoľko desiatok hodín po vyhlásení referendového moratória. Ak máte pustenú televíziu Markíza, vidíte dopredu pripravenú a dobre účelovo rozohranú scénu.  Mmanželia Feldekoví, básnik a spisovateľka ( pôvodne vraj emigranti z čias vládnutia Mečiara ), on ako štátny občan ČR, ona ako občianka SR na úvod uvádza, že ak by ju manžel opustil čo by ju čakalo, ale že to vyrieši vstup Slovenska do EU, lebo už opäť budú môcť ako manželia žiť spolu v spoločnom priestore Európy. Dojímavé. Načo agitovať, lepší dôvod pre zakrížkovanie otázky ANO  už  nie je ani potrebný.
Otázky, odpovede. Pani Feldeková sa síce dopredu komický ospravedlnila, že je volebne naladená a ak by niečo povedala čo povedať nemá, aby ju nenápadne kopli ( nepovedala kam ), že síce vie že nemá hovoriť o tom ako voliči majú voliť, ale že počula že pozývať na volebnú účasť môže. ( Zrejme si pomyslela, že keď si to môže dovoliť predseda vlády a prezident republiky, prečo by si to nemohla dovoliť ona a naviac vie, že potom nemôže byť hnaná ani k zodpovednosti za porušenie zákona, je pod dokonalou ochranou ). A tak kortešovala, pozývala a pozývala. Zabudla aj na to, čo všetko pred chvíľou  pospomínala, čo akým prínosom pre slovenského občana bude vstup do EU.
Ak ste mali zapnutú televíziu TA3 o desať minút pred zapnutím Marzkízy, videli ste improvizované štúdium z Banskej Bystrici, ako organizovali vojakov nejakého leteckého útvaru, ako ich nenútene nútili k účasti na referendum, menili vo službe, poprehadzovali smeny a všetko čo s tým súviselo ( to sa asi predpisy čudovali, čo sa to s nimi naraz deje )...
Deň pred voľbami ste si zase mohli v rozhlase vypočuť predsedkyňu Ústrednej referendovej komisie, ako pekne za sebou v poradí vymenovala zo zákona všetko, všetko čo sa počas moratória nesmie. Nevynechala nič a bolo toho ozaj dosť. Nakoniec stíšeným previnilým hlasom oznámila, že komisia nemá nič proti tomu, ak sa počas moratória vyzýva volič k účasti na ľudovom hlasovaní.
Pán Dzurinda a pán Šchuster spustili svojou dopredu avizovanou iniciatívou lavínu prisluhovania a podpory všetkých médií na Slovensku a platených aj neplatených agitátorov, že ak bude prvý volebný deň vyhlásená nízka účasť na referende, osobne začnú voličov nabádať k jej zvýšeniu.
Nič sa nedeje. Vzdelaní právnici, inštitúcie veci znalé, vedeckí pracovníci z ústavu akadémie vied z oboru práva, minister spravodlivosti SR, poslanci slovenského parlamentu, mlčia. Všetci dobre vedia, musia vedieť, že sa tu vedome porušuje zákon. Nie je predsa možné a je to neuveriteľné, ako sa jedna z najdôležitejších kritérií referenda- účasť- počas moratória zdehonestovala a zmenila na púhu volebnú kortešovačku. Tak závažná otázka zákonom stanovená na  rozhodujúce krytérium o platnosti či neplatnosti referenda bola postavená mimo zákon, na  úroveň manipulácie podľa nálady a emócie ľudí na najvyšších štátnych postoch.
Občan nemôže uveriť čo sa tu deje. Nemôže uveriť, že časy keď sa chodilo počas volieb manifestačne s hudbou a spevom, zadarmo organizovanej mestskej hromadnej prepravy sa už nenávratne skončili. Nepoznali sme význam cudzieho slova moratórium. A že keď nám ho tak pekne pani predsedkyňa Ústrednej referendovej komisie preložila, prečítala, čo všetko sa počas volieb nesmie, prídeme na to, že aspoň jedna šestina bola z toho vedome porušená. Tento občan sa právom pýta. Žijeme v právnom štáte, pán Dzurinda a pán Schuster?

Späť










Príbeh druhý- kortešovanie neúnavne pokračuje

Aktualizované 17. 05. 2003  09:00
V čase vysielania večerných správ predchádzajúci deň agitoval v elektronických médiách kde kto. V presviedčaní, aby išli občania k volebným urnám. Po celé mesiace opakované fráze v médiach splnili svoje poslanie. Od dôchodcov ste mohli počuť, že idú voliť aby boli šťastné ich deti a vnuci, zvýšia sa im dôchodky, od mladých ľudí, že sa zvýši ich životná úroveň, budú šťastnejšie žiť, od bezdomovca, že v EU bude dostávať všetko zadarmo, od radového občana že očakáva sľubované lepšie časy, zvýši sa kvalita jeho života atď., atď. 
Farári z kázatelnic, mnísi, úradníci, športovci z pocitu akejsi povinnosti, lebo lídri, vplyvní propagandisti psychickým nátlakom ich "donútili" aby pôsobili na voličov. Na uliciach, v štúdiach a i priamo pri volebných urnách. Televízia Markíza si na tom popracovala. Podiel z 50 miliónov vydaných na predreferendovú kampaň bol zaslúžený. Pretrumfnúť ju mohla iba televízia TA3, ktorá podáva spravodajstvo priebežne po celý deň a teda už od rána sa lobovalo, kortešovalo za účasť na referende na uliciach, hlavne na východe Slovenska. Béla zase žiarlil, že Slováci podporia viacej vstup ako jeho maďarský spoluobčania. A poslúžil aj predseda KSS Švec. Pri urne prehlásil, že Slovensko má perspektívu len a len v EU ( asi už aj on, čoby pokračovateľ Weisa, Migaša a Schmögnörovej- budovateľov kapitalistického režimu na Slovensku ). V ČR naopak KSČM predseda Grebeníček neustále opakuje odpor proti vstupu ako do NATO tak do EU. Darmo je. Iný kraj, iný mrav. 
Štátni úradníci, predsedovia úradov na všetkých stupňoch, samospráv to dostali ako náplň ich práce. Zákon sa porúšal masovo, bez zábran, masová psychóza vyvolaná Schustrom a Dzurindom. A to bol zrejme dobre premyslený, dopredu naplánovaný zámer. Dať impulz. Už nebolo počuť ich avizované, tesne pred vyhlásením moratória iniciované zámery, že ak v prvý deň bude nízka účasť, budú osobne agitovať a prehovárať voličov, aby sa dostavili ešte k urnám. Nebolo potrebné. Masa zverbovaných, psychickým nátlakom ohúrených médiami podporovaných spoluobčanov to urobili za nich. Už nebolo počuť a nikto nežiadal, aby v prvý deň volieb sa občania dozvedeli to, čo im mesiace stále sľubovali a nikdy nesplnili, čo sa mesiace všeobecne v médiach vyčítalo, že občania nie sú informovaní o negatívnych dôsledkoch, ktoré môžu ovplyvniť ich život a priniesť namiesto blahobytu a očakávaného zvýšenia životnej úrovne pravý opak.
Masová psychóza vyvolaná v prvý volebný deň vysielania v elektronických médiach presiaknutá ódou na vstup, pôsobila blahodárne na dušu radového občana a kto ešte pochyboval, začal kdesi u vnútra svedomia cítiť akýsi pocit viny voči sebe samému a kajúcne sa pobral k urne. V druhý volebný deň ráno o 06:00 v rozhlasových správach ani slovo o počte odvolených. Ako sa teda páni Schuster a Dzurinda dozvedia, čo majú robiť, či treba kortešovať národ a dostať ho ešte k urnám, ako to ešte pred pár dňami  oduševnene s nepopierateľným nadšením sľubovali.
Referendum totálne manipulované.

Späť







Príbeh tretí- referendum muž zmanipulované

Aktualizované 17. 05. 2003 
Niekoľko hodín po uzatvorení volebných miestností. Referendum totálne už  nie len manipulované, ale zmanipulované. Za prvý deň hlasovania nikto z občanov sa nedozvedel o percentnej účasti voličov na referende. Pravdepodobne bola neúmerne nízka. Traja navyšší ústavní činitelia však už to vedeli. Zo zákona im to neprináležalo a tak moratórium bolo zjavne, vedome porušené, inými slovami dopustili sa trestnej činnosti. Po desiatej hodine v druhom volebnom dni ani nie 4 hodiny pred uzatvorením volebných miestností, ste mohli vidieť na obrazovke televízie TA3 pohyblivý text:
Traja najvyšší ústavní činitelia apelujú na voličov, aby išli hlasovať v referende o vstup Slovenska do Európskej Únie, vzhadom na stále neistý úspech referenda. V spojitosti s touto výzvou naväzuje hneď pohyblivý text s výsledkami volieb v jednotlivých krajoch Slovenska dosiahnurtých do 12:00 hodín, teda v čase, keď do ukončenia volieb chýbajú ešte 4 hodiny. Od pani predsedkyne Ústrednej referendovej komisie sme sa dozvedeli, že jeden z bodov zákazu čo sa v moratóriu nesmie, je zverejňovať výsledky v priebehu volieb.  Hrubé dokázateľné porušenie zákona.  Naviac ešte aj celková účasť voličov do 10:00 hodín: 41, 6%, do l2:00 hodín 48, 4%. Po ukončení volieb, teda do 14:00 hodín podľa oficialného vyhlásenia Ústrednej volebnej komisie neskorej, bola celková účasť voličov na referende 52, 15%. Dôveryhodnosť minimálna. 
Podozrenie na zmanipulované referendum je podložené potvrdenou domnienkou. Práve najvyšší predstavitelia v čase keď ešte účasť voličov na referende sa potvrdzovala na 60 - 70% to je asi 3 mesiace späť pred vykonaním referenda, títo svorne vyzdvihovali účasť a považovali ju ako za určitý spôsob hlasovania v referende a kládli na ňu aj zaslúžene veľkú pozornosť. Porovnajme s definíciou zákona o spôsobe vykonania referenda: 

Znenie zakona 564/1992 Zb. § 17 ods. 5 definuje: 48 hodín pred konaním a počas  referenda je presviedčanie za  určitý spôsob  hlasovania v  referende slovom,  písmom, zvukom a obrazom v informačných prostriedkoch zakázané.
Podčiarkuje sa výraz "za určitý spôsob hlasovania", čo v konečnom dôsledku znamená jasne, zreteľne, že účasť na referende je týmto zákonom definovaná ako určitý spôsob hlasovania a tak ju prezentovali aj spomenutí predstavitelia.  Akonáhle však zistili tesne pred referendom, že účasť nad 50% je neistá, zmenili svoj názor na účasť na referende a zachovali sa tak, ako sa zachovali. Pridelili jej podradnú úlohu a jej hodnota klesla na úlohu charakteru kortešovačky. Postavili ju mimo zákon. Pritom však všetci voliči dobre vedia, že dosiahnutý "úspech" odovzdaných hlasov so súhlasom 90% by nebol k ničomu, ak by účasť na referende nedosiahla 50%, teda referendum by bolo neplatné. 
Pozorne sledujte časovú postupnosť v súčinnosti s výsledkami účasti v percentách a porovnávajte. Ďalej komentár nie je potrebný. Od 10:00 hodín do 14:00 hodín ( teda za 4 hodiny ) sa účasť podľa týchto  údajov zvýšila o 10, 55% a prekonala tak 50%-nú účasť, ktorú zákon vyžaduje pre platnosť referenda. Zázrak. Poľské média to komentovali ako paródiu a škandál, za noc sa stal zázrak. Normálny radový občan s priemerným, schopným logickým uvažovaním to nazýva pravým menom.
Referendum bolo zmanipulované, ovplyvnené impulzom troch najvyšších ústavných činiteľov, keď ich zámer, osobne vyzývať voličov na účasť na referende, ak sa zistí, že v prvý deň volieb bude nízka účasť, bol 4 hodiny pred ukončením referenda zrealizovaný.

Späť










Znenie zákona kde zakázané bolo povolené

Tento impulz zadal nevídanú, rozpútanú kampaň v médiach v čase konania volieb, kde masa zverbovaných, psychickým nátlakom ohúrených médiami podporovaných spoluobčanov agitovali pred urnami a na ulici, prečo dajú svoje áno. Dôchodcovia, že to robia pre svoje deti a vnukov, že sa im zvýšia dôchodky, mladí ľudia, že chcú šťastnejšie žiť, a všeobecne občania, že očakávajú zvýšenú kvalitu ich života. Zjavné porušenie moratória, ovplyvňovanie voličov, ktorí ešte neboli voliť a neboli rozhodnutí či zakrížkujú otázku súhlasu, alebo nesúhlasu. Média sa nakoniec stali samé obeťou. Impulzom, ktorý nakoniec v druhý volebný deň po desiatej hodine traja najvyšší ústavní činitelia aj zrealizovali, boli ovplyvnené natoľko, že stratili súdnosť a čo je v tejto kauze podstatné, najskorej nadobudli predstavu ochrany a  podporu vlády, ústavných činiteľov a svoje poslanie v tomto časovom okamihu pravdepodobne považovali skôr za akúsi ich povinnosť, podporiť referendum konané vládou. Zákon však takéto ospravedlňovanie neuznáva, ako neuznáva aj porušenie z jeho neznalosti a budú sa musieť zodpovedať pred spravodlivosťou.  Paradox. Určite to však nebudú musieť robiť pán Dzurinda, Hrušovský a Schuster. Aspoň nie na Slovensku a neprešlo by im to ani v Amerike. Ako bolo za socializmu, tak je za kapitalizmu a bude na veky? 
Po celé veky putoval čas, nezastavil sa ani raz. Za referendom sa dá bodka. Čas sa nezastaví ani tento raz. Dala sa bodka aj za krvavou vojnou proti Juhoslávie vedenú NATO-m na čele s USA ako aj proti Afganistanu a Iraku vedenú opäť USA so spojencom Veľkou Britániou, podporovanou mimo všetkých zemí post komunistickej strednej a východnej Európy aj skupinou ľudí okolo Dzurindu, ktorí v tomto čase prezentujú vazalskú a bábkovú vládu, podriadenú vôle arogantnej, imperialistickej zahraničnej politike USA na čele s prezidentom Bushom. Všetko príde do zabudnutia a život pobeží ďalej. Ďalej narastá moc USA upevňujúca sa získavaním vojnovými korisťami svetových ropných ložísk nachádzajúcich sa v oblasti arabského sveta, odstraňovaním nepohodlných režimov, vyvražďovaním ich štátnych predstaviteľov v tesnej súčinnosti so zámerom, aby započatá globalizácia upevňovala dobité pozície na ceste k ovládaniu celého sveta.
Radový občan však je iba figúrkou tohto diania. Celý svet je ovládaný sionistickou ideológiou. Zgrupovaná svetová židovská komunita nadobúda vo svete čoraz väčšiu rozpínavosť, agresívnosť a z pozadia riadi a vplýva pod sponzorstvom obrovského bohatstva aj svetové mocnosti. Kto sleduje sústavne dianie vo svete, neušla mu pozornosť na celý rad výrokov amerického prezidenta na otázku Palestíny, že nebude trpieť útlak palestínskeho obyvateľstva a neústupnosť Izraela na vytvorenie palestínskeho štátu. To bolo pred prezidentskými voľbami. Dnes sa dopúšťa Izrael genocídy na palestínskom ľude, vyháňa ho z jeho vlasti, vojenské výpady podporované tankami, bojovými helikoptérami sú doprevádzané sústavným, plánovaným vyvražďovaním palestínskych obyvateľov za tichej podpory amerického prezidenta. Stratégia cieľa jasná. Dobiť vojenskou silou  okolité územia začatím Iraku, postupne Sýrie, Saudskej Arábie, Jordánska a tak naplniť sen  svetovej komunity, sen židov na základe sionistickej ideológie na právo všetkých židov na celom svete ako potomkovia Jakuba na návrat do Palestíny a na Stredný východ.
Svetová korupcia, spojenec panovačného, arogantného, povýšeneckého prezidenta Busha, cez doláre a podporou z pozície sily, spriada po celom  svete disidenstkú sieť ako piatu kolóniu, kde predajní ľudia, zradcovia vlastného národa za peniaze a sľubovanú podporu v boji o získanie moci v svojej zemi sú schopní bez podmienok plniť všetko, čo sa na nich požaduje. Po uchopení moci sa stávajú vazalmi a bábkami, zapletení do pavúčej siete ( Worldnet ) spriadanej po celom svet. Viac než jasným dôkazom osoba Václav Havel, bývalý občan bývalej ČSSR a Organizácie spojených národov. Vo veľkom prevedení v oblasti Balkánu s výrazným zobrazením, podplatené a skorumpované, kúpené vedenie štátnej moci po vojenskom dobití bývalej Juhoslávie, ktoré dnes spláca svoju daň na úkor pokoreného obyvateľstva a Bushovi spláca vynaložené doláre vo forme nákupu vojenskej bojovej techniky a veľkoryso povoľuje vybudovať na svojom území americké vojenské základne a lokajský dáva súhlas k ochrane občanov USA ( vojakov ) pred vydaním medzinárodnému trestnému tribunálu ( hoci by aj znásilnili polovicu ženskej populácie Juhoslávie alebo povraždili všetkých odporcov terajšej vlády ).
To všetko čaká aj nás, občanov Slovenska. Pán Dzurinda po stretnutí s Bushom medzi štyrmi očami vie o tom sám najlepšie ( a už aj skupina ľudí okolo neho ). Dnes je to ešte stále len ako zlý sen, zajtra skutočnosťou. Zbrane sa nebudú nakupovať v Európe, ale v Amerike ( ostatne aký rozdiel ). Na Slovensku sa nebudú budovať európske vojenské základne, ale americké. Atómove ( dnes už nukleárne ) zbrane nebudú európske, ale americké. Budeme platiť daň za presadenie Dzurindu do vrcholového výkonného orgánu štátnej moci, do funkcie predsedu vlády ( spomeňme si nátlaky zo zahraničia pred parlamentnými voľbami - pozvanie slovenského prezidenta Schustera do bieleho domu, tesne pred voľbami a jeho prehlásenia po návrate - voľby na Slovensku vyšli USA na jeden milión 100 tisíc amerických dolárov- Amerika je nadšená výsledkom- neľutujú dolárov- počuli sme v Slovenskom rozhlase ). Občania to dobre vedia, aspoň nadpolovičná väčšina určite. Preto odpor proti NATO, preto odpor proti vstupu Slovenska do EU tým skorej, že už vedia aj to, že to nebude Európa európska, ale americká. Súčasná je tŕňom v oku Spojených štátov severoamerických na čele s prezidentom Bushom. Nie je to Európa podľa jeho predstáv pokorná, poddajná čo je ochotná akceptovať všetko, čo prispieva ku strategickému plánu jeho expertov, plánovačov- totálne ovládať celý svet. 

Späť









Referendum vyhlásené za platné

To všetko je len malý odraz zrkadla svetového diania v súčasnosti a za takejto situácie prebiehalo na Slovensku a prebiehajú vo všetkých post komunistických zemiach referendá o vstup do Európskej únie. To všetko je sprievodným javom a odrazom aj na nás radových občanov v našom dennom živote, pachtiacich sa za zabezpečením holej životnej existencie, ktorá je z roka na rok, z mesiaca na mesiac a z dňa na deň obtiažnejšia a neistejšia. Dnes v práci, zajtra na ulici. Všetko sa odkladalo po referende. Zvýšenie dôchodkov v rámci valorizácie, vyhodenie vyše tisíc pracovníkov slovenskej televízie na ulicu,  atď. Dobre premyslené i keď svojim spôsobom podlé, ale čo nie je dobré pre túto vládu? Určite by sme sa neboli dočkali takého teatrálneho predstavenia na obrazovkách televízorov v prvý a druhý volebný deň referenda kde dôchodcovia ohúrení, ohlúpnutí po mesiacoch  propagandou v médiach nadšene sa zdôverujú svojim spoluobčanom ktorí ešte neboli voliť, že idú voliť pre šťastnejší, bohatší život ich detí a vnukov a aj preto, že dostanú vyšší dôchodok ako im dopraje Dzurindová vláda, čo aj môže byť pravdou, lebo táto vláda  podľa známeho redaktora spoločenského týždenníka Plus 7 dní Miloša Luknára ( číslo 19, 12. máj 2003 ) svojimi uzneseniami o valorizácii dôchodkov navrhuje také vyplácanie, že sa môže hovoriť o smiešnej almužnej, ktorá je skôr urážkou než starobným dôchodkom pre človeka, ktorý celý život poctivo pracoval - a dnes musí uvažovať, či si môže kúpiť na nedeľu kus mäsa.
Odrazom  zrkadla svetového diania v súčasnosti ale predovšetkým diania v našej zemi, lebo to sa nás všetkých bezprostredne dotýka, je aj politická klíma na slovenskej politickej scéne. Referendum skončilo. V tieni pokrytectva spojencov dvoch nezmieriteľných politických táborov, obviňujúcich sa navzájom z únosov a politických vraždí, bezohladnej honbe za mocou, za peniazmi, za pomoc pri hlasovaní v parlamente, sa dá odmeniť hoci aj na zabudnutie špinavostí v minulosti, výmenou za to, že sa prižmúria oči nad špinavosťami súčasnými a budúcimi, odohrala sa opäť jedná historická tragikomédia, pri ktorej účinkovalo viac ako dosť šašov. Kráľovské publikum tlieskalo, poddaní v očakávaní kráľovstva nebeského, oddane sa vrátili k dennej drine, aby svojou poddanskou stále sa zdierajúcou danou prispievali na blahobyt vyvolených. Zostala iba trpká spomienka a pocit hanobne oklamaného občana, ktorí sa po referende nakoniec dozvedel čo sa pred referendom zamlčovalo, že páni si dávno pred referendom pripravili poistku, kde ľudovému hlasovaniu pridelili podradnú úlohu a jeho hodnota klesla na úlohu informatívneho charakteru.

Pán Dzurinda, ktorý sa už nemohol dočkať ( zrejme z obavy aby ho nepredbehol Shuster ), poponáhľal sa a o tri hodiny skorej ako si naplánoval, vyzbrojený kompetenciami Ústrednej referendovej komisie, niekoľko hodín pred jej oficiálne vyhlásenými výsledkami,

z  muzikantského pódia na historickom námestí hlavného mesta Slovenska, na námestí Slovenského národného povstania skupinke 50 ( slovami ) päťdesiatych občanov tohto štátu ( bolo udané médiami ) vyhlásil historický okamih, platnosť informatívneho referenda o vstupe Slovenska do EU. Povinná, zo zákona potrebná účasť bola prekročená o 2, l5%. Nemožno mu uprieť možno aj jeho záslužnosť na tomto víťazstve, za ktorú bol ochotný a viac razí počas volieb  aj hrubo porušiť referendové moratórium. A to nebolo všetko. Obetavo s nadšením a hlboko úsmevom rozžiarenou tvárou, vypúšťajúc modré balóniky v ruké modrú zástavku s dvanástymi hviezdičkami ukláňal sa stretajúcim, ničoho si nevšímajúcim občanom po uliciach starého mesta ( aspoň tak sa to javilo na obrazovkách televízorov, možno chyba nastavenej kamery ) aj s jeho priateľmi a nepriateľmi. V pamäti si ťažko vytvoriť obraz, že by sa bol kedy aj s celou skupinou ocitol na tribúne pred štrajkujúcimi, ktorí od neho ani tak moc toho nechceli - iba prácu. A teraz také výkony, konečne im ju zabezpečil. Síce nie vo vlastnej zemi, vo vlastných fabrikách ktoré zašantročil, ale v západnej cudzine a dokonca už o 7 rokov. Pracujúci ďakujte a tešte sa. Konečne iskierka nádeje na šťastnú blahobytnú budúcnosť, na cestu do Európskej Únie. 

Späť

__________________________________

Babylon stránky a dokumentárne obrázky :   1  2  3  4  5  6  7  8  9  10 

Prechod na navigačnú stránku