Kto ste, pán Dzurinda ? ( aktualizované 1. mája 2003 - na večné časy )



Prečo otázka tak stojí
Boj o uchopenie moci u vnútra hnutia KDH
Nová taktika. Túžba po moci neuhasla
Cesta na vyšší stupienok moci
Vojnoví štváči triunfujú. Podpora vojny v Iraku nemá obdobu
Návštevy USA- utajené, medzi štyrmi očami ?
Dzurinda agent CIA tajnej služby USA?
Inak Dzurinda predseda vlády, inak radový občan
Kompromis na politickej scéne Slovenska
Nevydarený historický okamih pána Dzurindu





















Prečo otázka tak stojí
Na túto jednoduchú priamu otázku, už nie je taká jednoduchá priama odpoveď. Ostatne otázka je položená pánu Dzurindovi. Položiť otázku mohol však kde kto, pretože za otázkou sa skrýva veľa nejasností spojených dokonca s celosvetovou politickou scénou súčasnosti. Najskorej otázku mohol položiť radový občan tejto zeme, ktorého stredobodom pozornosti ostro sledovaného Dzurindu vyvolalo jeho vystupovanie, ktoré začalo v poslednom čase vzbudzovať pozornosť najmä občanov tejto krajiny. Podnet k tomu dáva už samotný známy výrok pána Dzurindu, týkajúci sa verejnej mienky. Keby sme sa mali riadiť ( rozumej, on ) verejnou mienkou, nemuseli by sme mať vládu, ani parlament, ani prezidenta zrejme prevzaté od jeho obdivovateľa- bosa všetkých bosov- Busha, akú úlohu pripisuje svetovej verejnej mienke, po celosvetových miliónových protestoch proti jeho vojne v Iraku ). Bez verejnosti však by sa ani pán Dzurinda nedostal na čelo slovenskej vlády už po druhý raz za sebou. Zrejme iný pohľad na verejnosť si zabudoval do svojho povedomia náhľadu na vec a rozdelil na dve zaujatia východzieho postavenia. Verejnosť pred voľbami a verejnosť po voľbách a tak sa aj podľa svojich predstáv na tuto vec začal chovať a aj sa chová. A nie len proti verejnej mienke svojich občanov tejto zeme, ale arogantne ignoruje aj diplomatické protokoly a ústavné zákony o štátnej moci, ktoré v poslednom čase čoraz častejšie obchádza, alebo si ich vysvetľuje podľa svojej potreby a silu štátnej moci nakoniec preberá sám do svojich rúk.  
Tlač, elektronické média mlčia. Ak by sa takéto správanie malo verejne hodnotiť a hodnotili by sa za takéto správanie osobnosti reprezentujúce opozíciu napr. pán  Fico, alebo Mečiar ( z minulosti ), či iný predstaviteľ, bol by pomenovaný pravým názvom, diktátor. Zrejme jednotlivci zastupujúci tlač, média vôbec, nemajú k tomu odvahu aby tak pomenovali a právom Dzurindu. Tento človek si robí v poslednom čase čo len chce, z titulu svojej vládnej moci predsedu vlády a ignoruje tak záujmy slovenského štátu, ako aj záujmy jeho občanov. Novinári a redaktori elektronických médií majú dobre uložené v pamäti udalosti po nástupe Dzurindu k moci, keď uväznili priamo v budove Televízie skupinu najmenej 20 redaktorov a vedúcich pracovníkov televízie a dali strážiť bezpečnostnou službou. Majú dobre uložené v svojej pamäti po celé Dzurindové volebné obdobie postupné odstavovanie nevhodných im ľudí z tlače ale aj v súdnictve v polícii,  armádea v štátnej službe vôbec ), skrývajúce pod kepienkom z potreby pracovne právnych vzťahov, prebytku pracovníkov alebo v rámci šetrenia výdavkov na prevádzku, či iné umelo vykonštruované dôvody v rámci legislatívy. Zlatým klincom generálnej čístky zbaviť sa ešte zbytku nelojálnych opozičných pracovníkov v informačných službách, najmä v elektronických  médiach je v poslednom čase prepustenie vyše tisíc pracovníkov. Zoznam prepustených sa dlho prísne utajoval. Každý si vie predstaviť prečo. A tak nie je sa čo diviť, že kritika od pracovníkov médií súčasných štátnych činiteľov je na ústupku a Dzurindové už dávnejšie pravidelné výroky o novinároch a redaktoroch začínajú nadobúdať reálnu kontúru. Totálnu lojálnosť a podávanie informácií verejnosti podľa jeho predstáv a potreby.
Späť

















Boj o uchopenie moci u vnútra hnutia KDH
      Ak chce radový občan pátrať po príčinách častých svojvoľných konaní Dzurindu, musí si najprv postaviť dve otázky. Odkedy a prečo. Tak sa môže dostať bližšie o odpovedi kto je vlastne pán Dzurinda. A teda začať by mal obdobím, než sa dostal k moci. Politická situácia na Slovensku sa v tom období vyznačovala bojom o moc a nie len medzi politickými stranami, ale aj o moc u vnútra strán.  Napríklad politická scéna na Slovensku v roku 1995 bola reprezentovaná pravicovou stranou KDH a tá hnala situáciu na ostrie noža, ako aj tri politické strany orientované výlučne na etnickom princípe Maďarov na Slovensku. Hlášky, najčastejšie od predstaviteľov týchto strán a KDH ako aj návštevy u veľvyslankyne USA na Slovensku boli takmer na dennom poriadku. Vedeli už vtedy a  až príliš dobre, že boj o uchopenie moci riadi v zákulisí najväčšia veľmoc na svete USA a EU a mali tiež až príliš dobre dopredu zrátané všetky plusy a mínusy. 
Prvé kroky sa ozvučali na vlne ozveny rozvlnenej z pozície sily. Najprv v podobe rôznych depeší, nôt, potom nasledovali vyhrážky. Čo sa stane, čo bude, ak nebude... . To dodávalo smelosť, odvahu a istotu pravicovým stranám a pán Čarnogurský začal verejne zbrojiť, prešiel do otvoreného útoku a Mečiarovi  vyhrážal strachom, že ho naučí báť sa. Na utorok 3. júna 1997 zvolali KDH, DÚ, MKDH, ESWS, MOS, SDSS, SZS a ďalšie pravicové strany protest proti vláde na motív vláde Mečiara Odtrúbiť. Poslanci pravicových strán v parlamente začali vulgárne prejavy, fyzické nátlaky v boji proti vláde o jej zvrhnutie, teda proti vláde v parlamentných voľbách demokratický zvolenej.
Pán Dzurinda v týchto podmienkach nedal dlho na seba čakať. Nastal jeho čas. Zahájil boj o uchopenie moci u vnútra hnutia KDH. Na jednej strane Dzurinda a vtedy podpredseda KDH  Šimko, na druhej strane Ján Černogurský, "boží človek" Mikloško, z kadesi vynárajúci sa Vladimír Palko a dotiaľ nenápadný, tichý Pavol Hrušovský. 
Boj o vyššiu moc začal na pôde KDH. Nepodarilo sa. Po trieštení SDK ktorá vznikla účelovo po voľbách v roku 1998 z malých strán a straničiek - vytlačiť tak Mečiara z pozície znova zaujatia miesta predsedu slovenskej vlády. Dzurinda sa znova vtlačil do KDH. Netrvalo však ani mesiac a dostal kopačky- zutekal pre nezdar. Bál sa pozrieť pravde do očí. Jeho zámer bol zavčas odhalený. Nakoniec mu neostalo nič iné, ako zúfalo prepašovať do skupiny Čarnogurského trojského koňa - Jána Fígela.
Späť

















Nová taktika. Túžba po moci neuhasla
Túžba po moci však neuhasla. Naopak. Dostal nápad. Založiť úplne novú stranu. Vo funkcii predsedu vlády, uprostred volebného obdobia, v čase člena SDK ( vzniklo sporné dvojčlenstvo ). Stranu cez všetky protesty opozičníkov aj priateľov v rozpore so všetkými pravidlami nakoniec založil. V dnešnom znení SDKU.
Silných, jemu zaviazaných kamarátov prelanáril a spustil tak lavínu problémov koaličným partnerom a rozpadom, značným oslabením už aj tak slabých straničiek spôsoboval sériu kríz v koalícii. To mu vyhovovalo a odpovedalo jeho charakterovým vlastnostiam, šplhať sa hore po chrbtoch iných. Vyhovovalo to aj iným jemu podobným myslením. Začali masovo  prestupovať do jeho strany a vytvoriť si tak natrvalo podmienky pre politickú kariéru ( toto poznačilo politickú scénu na Slovensku až do dneška ). Do politiky sa dostala celá  kopa nových karieristických tvárí a do ministerských kresiel tiež. Vedeli o čo im ide. Dostali sa tak ku zdroju veľkých nekalých príjmov z privatizácie, ktorá sa začala naplno, často v rozpore so zákonom. ( VSŽ a podobne ). Zatiaľ čo takéto a podobné prípady sa umelo ešte stále vytvárajú a dostávajú pred súdy po veľkom časovom odstupe na pôde opozičných strán, čerstvé prípady v Dzurindovej vláde, kauzy jeho ministrov  ktorí síce z kresiel odísť museli ( ale to je všetko ), sa zamietli pod koberec. Niet ich, pošli do stratena. 

Späť

















Cesta na vyšší stupienok moci
Po celé veky putoval čas, nezastavil sa ani raz. Nezastavil sa ani pán Dzurinda. Po víťaznom ťažení u vnútra koalície a v prevahe nad strnulou politikou KDH ( pod Čarnogurským ), upevnil si tak sebavedomie sám pred sebou a nastúpil cestu na vyšší stupienok moci, aby si získal podporu v zahraničí od mocných mecenášov, u ktorých nebol tak neznámym. Vzal si na pomoc jemu najbližších a najoddanejších Kukana a Fígela. Fígel - ešte stále v KDH - mal za úlohu získavať podporu hlavne u nemeckých Christlische Demokratische Union, ktorí boli vtedy u vládnej moci a spolu s Francúzmi mali najväčšie slovo v EU. Pomáhať mu mal Kukan a paralelne aj Dzurindovi, ktorý sa pustil za more. V tom čase bolo veľmi potrebné upevniť stranu SDKU finančne, aby sa mohla rozbehnúť naplno. Síce ako preniklo na verejnosť niečo sa ušlo z veľkej privatizácie, ale zdroj príjmu sa musel stať neviditeľným, aby ušiel pozornosti verejnosti. Špeciál sa mohol potrhať. Smer USA, EU a zasa USA. Netrvalo ani mesiac a Slovensko sa stalo najdemokratickejšou krajinou spomedzi post komunistických zemí. Čo neurobí puška, urobí tužka - hovorilo sa na vojne na strelnici. Čo neurobilo Slovensko za Mečiarovej vlády za niekoľko rokov, urobil Dzurinda pri jednej návšteve u Busha, medzi štyrmi očami. Slovensko sa stalo vazalom Spojených štátov severoamerických. Vláda začala tancovať, ako Dzurinda diktoval a stala sa bábkovou vládou v prospech USA. Pripravovali sme sa do EU. Dzurinda však nasmeroval Slovensko tak, že sme sa skôr stali x-tým štátom Severoamrickým než štátom EU. Do EU sa síce tiež v rekordnom čase predralo Slovensko, ale po chrbte partnerov zo štvorky, keď Fígel pristúpil vždy ako prvý bez konzultácie s Českom, Poľskom a Maďarskom a bezpodmienečne na všetko čo EU po vstupujúcich vtedy chcela, ale bola taká doba. Bez rozpakov, bez uvažovania popodpisoval všetko, čo mu prišlo pod ruku. Slovensko bolo naraz na prvom mieste v príprave a zanechalo za sebou ostatných troch partnerov. To nezostalo bez odozvy a Fígel ( Slovensko ) dostalo po prstoch a skrytú, ostrú výstrahu z Prahy, Varšavy a Budapešti. Nebol problém prehodiť páku o 380 ° a Slovensko sa naraz stalo najsilnejším kritikom EU a začalo si uplatňovať nie len pre seba ale aj pre partnerov štvorky tvrdé nároky a začalo súťažiť, aby pre seba vymohlo ešte viac ako partneri, lebo taká možnosť sa vraj naraz objavila. Nášmu občanovi sa to tak podalo, avšak doteraz vlastne nevie ako na tom je, lebo inak to tvrdila EU, inak partneri zo štvorky. Najskorej však sa to dozvie  po vstupe v roku 2004 a nie len dozvie, ale aj pocíti. To všetko bolo vykonané zo zadaných úloh pre Jána Fígela.
Späť

















Vojnoví štváči triunfujú. Podpora vojny v Iraku nemá obdobu
Pán Dzurinda zatiaľ tiež nelenil. Čo Bushovi pri návšteve medzi štyrmi očami sľúbil, poctivo plnil. Ako počas prípravy na vojnu s Irakom, tak po ukončení vojny. Otázka vojny bola dosť citlivá na zverejňovanie v čase konania summitu NATO v Prahe, ale Dzurinda sa vyjadril už pred summitom, ako aj počas neho a pred celým svetom, že vojnu USA proti Iraku schvaľuje a bude ju bezpodmienečne podporovať. Po ňom sa opakoval Kukan a prezident Schuster, ktorí sa v podpore predbiehali. Dzurinda ponúkal slovenské vojenské jednotky pre boj vo vysokohorskom teréne i keď ho o to nikto nežiadal. Kukan bol ochotný poskytnúť vojenskú pomoc a Schuster mal obavu aby nás susedia nepredbehli a preto by sa malo hneď začať niečo v tom konať. Zatiaľ čo Organizácia spojených národov v svojich deklaráciach o vojne prísne vymedzuje a stanoví podmienky, títo ľudia doslova štvú. Ako vojnoví štváči, by mali byť postavení pred súd. Zbavení štátnych najvyšších postov. Kto to urobí, alebo aspoň takto uvedie v tlači? Keby na mieste Dzurindu stál Mečiar a urobil by to, tak tlač, média by sa roztrhali. Je to síce absurdné, ale v princípe  porovnateľné s realitou na slovenskej politickej scéne. ( Dnes pravda Mečiar už by to neurobil, ale to zatiaľ stranou )...
O poskytnutí slovenského vzdušného priestoru pre ozbrojené sily USA vo vojne proti Iraku, o tragikomickom zohraní divadla v slovenskom parlamente pred odoslaním vojenskej chemickej jednotky do vojenského bojového postavenia v Kuvajte o vyhlásení troch najvyšších slovenských predstaviteľov tesne po vojenskom prepadnutí Iraku, o pokuse Dzurindu zvolať do Bratislavy štvorku na podporu USA v začatej vojne ( čo naprosto pre neúčasť ostatných z partnerov naprosto skončilo fiaskom ), ide s poľutovaní len konštantovať, že tato vláda sa zachovala vo všetkom ako bábková vláda, vláda ktorá sa naplno prihlásila k vazalstvu v prospech USA a zradila poslanie Slovenska stať sa dôvery hodným členom EU, ktorá od začiatku tuto vojnu nepodporovala a bola proti nej.
Po ukončení vojny Dzurinda zohráva opäť úlohu bábky a vazalstva. V sobotu o veľkonočných sviatkoch v slovenskom rozhlase sa hrdil, čo všetko sa pripravuje na medzinárodnom poly po sviatkoch a akú úlohu on zohrá v mene Slovenska. Na porade "šiestych" v Paríži otázku transatlantických vzťahov, ktorú mal pod patronátom veľvyslanca Spojených štátov na Slovensku pripravenú, kde mal opäť presadzovať záujmy USA a postupovať, obviňovať EU z protivojnového postupu, ani sa nedostala na pretras. Skončilo to opäť fiaskom a v tlači sa hovorilo iba o akomsi nacionalizme v súvislosti vraždy nejakého ultrapravicového vodcu. Občan sa ani nedozvedel za akým účelom tam bol Dzurinda vlastne pozvaný, ako jediný z post komunistických zemí, ako jeden z desiatych uchádzačov pre vstup do EU. Nato bol Blérom pozvaný do V. Británie. Bol dobrý na to, aby spoločne po ukončení návštevy vyhlásili, že EU nemôže existovať bez USA a transatlantické zväzky musia byť za každú cenu zachované. 
Avšak zato, ako  jediná z post komunistických zemí a z desiatych uchádzačov o vstup do EU bola pozvaná na 28. apríla 2003 na konferenciu do Bagdadu v otázke usporiadaní povojnového Iraku, jeho rekonštrukcie, len a len ČR .
Dzurinda bol sklamaný a vysoké slovenské posty šokované. Očakávali pozvanie Slovenska ako najoddanejšieho a najvernejšieho spojenca vojny v Iraku. Platení propagandisti na vysokých úradoch vyjadrovali spontánne sklamanie a s mierou žiarlivosti na akejsi znovu výstavbe Iraku že sa zúčastní ČR a nie Slovensko. Kukan nemohol sústo prehltnúť a na túto otázku odpovedal, že bude hneď volať na veľvyslanectvo a bude žiadať vysvetlenie ktoré bude určite v náš prospech. Aj to dáva občanovi len utvrdenie v tom, že tato vojna bola len a len biznis a išlo o to, ako a kto na nej zarobí. Jastraby sa začali šklbať o svoju korisť. Je to všetko poľutovania hodné, nízke a nemorálne, ale žiaľ pravdivé.  
Späť

















Návštevy USA- utajené, medzi štyrmi očami
Po tomto všetkom a to nie je naozaj všetko o čom občan ani nevie a čo sa mu zatajuje v jednaní štátnikov medzi  štyrmi očami, by sa teda žiadala odpoveď na otázku Kto ste,
pán Dzurinda?
Občan čoraz viacej nadobúda presvedčenie, že zahraničná politika Slovenska pod vedením ministra zahraničných vecí Kukana a predsedu vlády Dzurindu ako aj jej podpora prezidentom republiky Schusterom sa neuberá správnou cestou a nie je orientovaná slúžiť záujmom Slovenska a je skôr vykonávaná proti vôle ľudu tejto krajiny a je nasmerovaná jednostranne slúžiť záujmom Spojených štátov severoamerických pod zámienkou, že je to na prospech všetkých občanov a slúži mieru na celom svete. Takéto tvrdenia sú naprosto zavádzajúce, klamné. Dôkazom je chovanie sa Spojených štátov v poslednom čase veľmi jasne a zrozumiteľne čitateľné pre každého obyvateľa tejto planéty. Z pozície sily vyvolávajú agresívne vojny proti zemiam ktoré nie sú im naklonené, lebo sú dokonca proti ich zahraničnej politike, nepáčia sa im ich vlády a štátne zriadenie. Berú kompetencie OSN do svojich rúk a správajú sa ako páni tejto planéty. Kto nejde s nami je proti nám a embargá, sankcie, nátlaky z pozície veľmocenskej sily sú najčastejšie nástroje diplomatických nátlakov na slabé, bezmocné štáty, ktoré ak sa nepodvolia stávajú sa obetami agresie vojenskej sily. Bez zábran porušujú medzinárodné práva a deklarácie OSN v otázke použitia vojenskej sily proti inému členovi OSN.
Slovenská vláda najmä v osobe Dzurindu musí prestať podporovať vojnové zásahy bez ohľadu kým sú vyvolávané a za akým účelom a postaviť sa bezpodmienečne na stranu OSN. Je potrebné skoncovať s pokrytectvom našich štátnych predstaviteľov na najvyšších postoch. Vojna proti Iraku  bola nespravodlivá, agresívna a taká zostane a zostáva aj okupovanie tejto zemi. Musia zásadne zmeniť postoje Slovenska a túto vojnu odsúdiť a žiadať aby Spojené štáty okamžite opustili územie Iraku, aby mu nahradili všetky škody spôsobené vojnou, aby zrušili všetky vojenské základne na územiach východnej a strednej Ázie, aby sa stiahli na svoje územie a aby prestali svoju zahraničnú politiku sprevádzať zastrašovaním a vyhrážať sa akémukoľvek štátu na svete vojnou.  Ak sa pán Dzurinda stále odvoláva na akúsi spravodlivosť, ma možnosť ju vykonávať v praxi a na poly zahraničnej politiky Slovenska. Pán Kukan, veľký zástanca ľudských práv na svete má možnosť tiež uplatniť jeho postoje k tejto otázke. Nech ide do Izraela na mieste sa presvedčiť ako sa tu zachádza s ľudským právom a slobodou: vyvražďovanie Palestínčanov, útoky tankov proti deťom s kameňmi v ruke, búranie domov, vyhladzovanie, vyháňanie z rodenej vlasti, násilné zaberanie pôdy. Ak to ešte nestačí, nech si prečíta všeobecnú deklaráciu ľudských práv článok 1 až článok 30 ktoré, Valné zhromaždenie Spojených národov prijalo 10. decembra 1948 a medzi prihlásenými bolo aj Československo a Slovensko po rozdelení prevzalo na seba všetky záväzky. 
Pán Dzurindá má v poslednom čase veľké starosti. Také, že sa mu o tom už asi aj sníva, lebo 28. apríla v rozhlase si zamenil už názov EU s Transatlantickým priestorom, alebo si nacvičuje už prejavy na najbližšie dni? Už asi zabudol jak pri nástupe k moci navštevoval Brusel, hľadal podporu a nasľuboval aj čo nemohol splniť. Situácia sa medzičasom zmenila a zistil, že získaním väčšej podpory u najsilnejšieho muža na svete, bude predsa len preňho výhodnejšia. O čom sa s Bushom pri návštevách medzi štyrmi očami dohováral o tom sa nikdy v živote slovenský občan nedozvie, ale z jeho konania mu vzíde na myseľ všeličo. Nechajme sa prekvapiť a počkajme si ako strávi nové pojmy na poly politickej scény EU, ako napríklad pojem: "Vytvorenie európskej obrannej a bezpečnostnej únie" čo je predmetom jednania štyroch európskych zemí 29. apríla 2003 ( Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Luxembursko ),  ktoré boli a ešte stále sú proti vojne v Iraku a proti všetkému čo s tým súvisí a je akýmsi opačným pólom Dzirindovho obľúbeného sloganu "Transatlantický priestor".

Späť

















Dzurinda agent CIA tajnej služby USA?
Tento človek nemá v ničom zábrany. Pokrytectvo je to, čo ho najlepšie vystihuje a bude frekventovať v jeho argumentácii. tento človek je ako človek Rollanda Romaina: " Všetko sa mu zdá dobré. Rovnako sa prispôsobí šťastiu i trampotám, hojnosti i biede. Dajte mu štyri nohy alebo mu vezmite aj tie dve, ohlušte ho, oslepte ho, vždy sa tomu prispôsobí a zasa bude vo svojej aparte vidieť i počuť". Odozva nenechala na sebe dlho čakať a už vo večerných správach rozhlasu ten istý deň sa ozval namiesto Dzurindu jeho najlepší kamarát zo strany SDKU z ktorej sa grupuje najviacej ministrov vo vláde- minister národnej obrany Šimko. Tuto iniciatívu odsudzuje, je proti Vytváraniu európskej obrannej a bezpečnostnej únie a je proti narúšaniu Transatlantického priestoru. Títo páni nás naháňali do EU a teraz podporujú a sú za EU, ale Európsku Úniu s politikou a vplyvom USA. Zeme EU, ktoré odsudzovali agresívnu vojnu Spojených štátov USA proti Iraku, naši páni v najvyšších postoch naraz ignorujú, stavajú sa vo všetkom proti nim celou váhou svojej štátnej moci a napriek tomu všetkému stále otvorenejšie sa stavajú na stranu USA a sú schopní ísť tak ďaleko, že by riskovali aj vstup do EU. Takto sa v tom istom čase v rozhlase postavil vo veci aj predseda strany KDH, predseda parlamentu Hrušovský, ktorý naraz tiež začal obracať kartu, keď ešte pred nedávnom boli ako takmer celá strana aj s Palkom proti vojne. Prečo asi ?
Najväčšie nebezpečenstvo Slovensko čaká po vstupe do NATO. Už teraz sa z času na čas objavuje oprávnene otázka. Čo, až bude Slovensko požiadané povoliť cudzie vojenské základne na svojom území. Samozrejme že americké, ako je tomu v celej Európe a hlavne v Nemecku. Dzurinda sa opäť prispôsobí i keby mu vzali dve nohy, ohlušili ho a oslepili. Schuster sa nechal počuť za čerstva , ešte za návštevy u Busha, že on s tým nebude mať problémy. Teda ešte nie sme ani v NATO a Dzurinda so Schustrom nemajú s tým problémy. Vojenské americké základne na Slovensku majú zelenú. Problémy nemali ani pri každom vojenskom útoku Spojenými štátmi na cudzie územia a už po tri razy povolili lety americkým vojenským bojovým lietadlám a transporty bojovej techniky a živej sily.  
Na rade bude umiestnenie nukleárnych zbraní. Teraz sa to zdá nemožné a zle sa to počúva. Príde však čas, ako prišiel čas Dzurindom a Schusterom podporovať agresívne nespravodlivé vojny vedené spojenými štátmi, dávanie slovenského vzdušného aj pozemného priestoru pre bojové účely, očakávané rozmiestňovanie amerických vojenských základní. To už bude ale neskoro. Budeme vystavení možnému raketovému útoku rakiet s dlhým doletom, vybavených nukleárnymi hlavicami potencionálnym protivníkom, čo sa stane samozrejmé možnému očakávaniu. Budeme čakať až sa to všetko stane skutočnosťou? Nie je tu sila, ktorá zabráni vyčíňaniu týchto ľudí a zastaví ich v tomto nezodpovednom rozhodovaní, aby s nami takto nezodpovedne hazardovali a vystavovali najväčšiemu nebezpečiu aké kedy tuto zem mohlo postihnúť? Dosť bolo pán Dzurinda, dosť bolo páni. 
Tu už nejde len o servilnosť o bezuzdnú oddanosť jednostranne sa orientovať na Spojené štáty a rozbíjať ešte pred vstupom jednotu EU. Všetky kroky Mikuláša Dzurindu vo funkcii predsedu slovenskej vlády v poslednom čase, hlavne od prípravy Spojených štátov na vojnu proti Iraku ako aj vo vojne, v otázke EU ako odporcu tejto vojny sú všetky jeho kroky a jeho postoje dopredu vypočítané, plánované. Nejde o nijaký zhluk náhod. Jeho konanie od prvej návštevy amerického prezidenta Busha a hlavne po jeho jednaní medzi štyrmi očami je v dokonalej súčinnosti so spoločnými zámermi v zahraničnej politike orientovanéj vo hodnom čase a vždy na vhodnom mieste. Rozdúchavanie vzťahov medzi štátmi EU je naplánované v pravom čase, rozbiť jednotu, aby sa oslabili postoje Európy proti USA v povojnovom usporiadaní v Iraku, aby Francúzsko a Nemecko stratili prirodzenú autoritu ako najväčšie európske mocnosti a oslabil sa ich vplyv pôsobenia v dnešnom politickom dianí vo svete. Takéto postoje najvyšších našich predstaviteľov v podpore spojených štátov, namierené proti EU sú pre Slovensko a hlavne jeho občanov krajne nebezpečné, nezodpovedné a odpovedajú iba ak osobným záujmom týchto ľudí, nie však celospoločenským záujmom občanov.
Občan to všetko inak ani nemôže vnímať a vynára sa mu proti jeho vôli nechcená otázka, ktorú vo vnútri nemôže potlačiť a derie sa navonok. Pán Dzurinda kto ste, komu slúžite ? Ste registrovaným agentom americkej tajnej služby CIA, alebo ste len ne jej výplatnej listine. Ono to je vlastne v pravom slova zmysle takmer jedno.

Späť

















Inak Dzurinda predseda vlády, inak radový občan
Slovenský občan túži po mieri po pravom mieri. Nie po takom, ktorý nosia do zemí okupovaných Spojenými štátmi americké vojenské mierové misie, mierové vojny a iné mierové vojenské inštitúcie. Je to len a len pokrytectvo, ktorému dnes už nikto neverí. Mier môže byť na svete len bez americkej ctižiadosti a pažravosti vládnuť celému svetu. Skutočným odzbrojením, nie takým aké nám po roky teatrálne predvádzali svetové veľmoci USA a ZSSR. Prikazovať svetu čo kto môže, čo nesmie, pričom sami si ponechávajú atómové zbrane a iným zakazujú. To nie je východisko. Keď bez atómových zbraní, tak celý svet a až potom môžu veľmoci v rámci OSN viesť vojny proti štátom, ktoré by tento zákaz porušovali. Dnes je to tragikomédia, výsmech do očí celého sveta o americkej spravodlivosti. Želaním všetkých ľudí na svete je odstrániť všetky cudzie  vojenské základne na svete ako najväčšie zlo a nebezpečie hlavne pre malé štáty, ktoré sa stávajú obeťou agresie z pozície sily a nie sú schopné sa brániť. Je viac ako potrebné zrušiť bez podmienok všetky vojenské pakty. Prebudovať zbrojárstvo na inú potrebu pre ľudstvo pre boj proti chorobám, pre vzdelávanie ľudí hlavne v najchudobnejších zemiach sveta, odstraňovanie chudoby a vyrovnávať rozdiely medzi bohatými zemami a chudobnými, čo je dnes a zajtra hlavný zdroj pre stále konflikty a zdroje nepokojov.
Pán Dzurinda máte možnosti, budeme vás určite všetci podporovať a si vás vážiť ako nášho obľúbeného štátnika, dôverovať vám a hlavne vo všetko podporovať. Nič vám nestojí v ceste. Nie je pravda a nahovárať nám, sme malý štát, nič nezmôžeme a podobne. Ak to pôjde aj naďalej po starých koľajách tak určite nie. Buďte sám sebou. Môžeme pritom spolupracovať s USA, EU, Ruskom a s celým svetom. Nie však v podpore vojen, vojenských paktov, vojenských základní na cudzích územiach. Budovaní hviezdnych bojových systémov a podobne. Pán Schuster, tu môžete súťažiť s pánom Dzurindom a predbiehať sa, kto čo viac urobí o čo viac sa pričiní. Potom si vás tiež budeme vážiť ako hlavu štátu a určite nebudete predmetom kritiky novinárov ako je to teraz, lebo vaše chovanie nie je v súlade s obyvateľstvom tohto štátu ako si namýšľate. Vaše chovanie v súčasnosti pripomína občanovi lokajstvo v službách pre záujmy niektorých cudzích veľmocenských zemí a vy viete najlepšie sám pre ktoré.
Páni rozhodli, ako sme sa z rozhlasu  30. apríla 2003 dozvedeli, že Slovensko poskytuje irackému ľudu humanitnú pomoc vo výške vyše 20 miliónov korún. Pán Dzurinda, pán Kukan, pán Palko, pán Shuster, kde ste boli keď ten istý iracký človek, tí istí irackí ľudia trpeli z dôsledku embarga po dlhé roky uvaleného najmä zásluhou USA a deti im zomierali z hladu a z nedostatkov liekov a boli vystavení ťažkým utrpeniam, spôsobených im z dôsledku embarga v prežívaní ich všedných dní. O tom ste museli vedieť. V rozhlase sa to často zdôrazňovalo ( samozrejme v inom, pre propagandu zmanipulovanom význame ). Poslali ste im aspoň čoby  korunu ? Mysleli ste aj vtedy na ich utrpenie? Ako ľudia s ľudskou dušou, určite áno. Prečo ste ich nepodporovali vtedy? To nepotrebovali humanitnú pomoc pre záchranu aspoň ich detí? Prečo teraz naraz 20 miliónov? 
Sú to tí istí irackí ľudia, ktorí sa nezmenili, žijú ako žili aj prvej so svojimi dennodennými starostami. Mnohí ani nevedia čo sa deje, prečo trpeli a stále trpia. Tím istím ľudom naraz poskytujete humánnu pomoc. JE TO NESLÝCHANÉ, DRZÉ  POKRYTECTVO. Len preto, lebo to naliehavo žiadajú Spojené štáty severoamerické, lebo im to vyhovuje z propagačnej stránky a obracajú sa naraz na celý svet a OSN, akí oni sú ľudskí, ako im záleží na irackom ľude, keď najprv tím istím irackým ľudom zo zištných dôvodov v ich štátnom záujme pozabíjali otcov rodín, pozabíjali deti, starcov a po vojne vystavili opäť nesmiernemu utrpeniu v ich dennom, všednom živote. Mysleli ste na to už v čase, keď ste Amerike vojnu odobrili, so všetkým súhlasili a poskytovali pre vedenie vojny všetko o čo vás požiadali a to napriek tomu že to nebolo so súhlasom BR OSN a proti vôle ľudu? Už vtedy ste egoistický kalkulovali čo vám Bush za pomoc poskytne, akým dielom sa budete podieľať pri deľbe o korisť z vojny, čo vám podstrčí pri takzvanej "znovu výstavbe" )?) Iraku. Tak že nakoniec  tých 20 miliónov čo s takou nevídanou rýchlou obetavosťou dávate irackému ľudu ako humánnu pomoc, je už dopredu zakalkulovaná na ich vrub. Tak ako tak, to všetko bude musieť v budúcnu zaplatiť iracký občan. Kapitalistická, imperialistická  spoločnosť nerobí pre nikoho a nikomu nič zadarmo. Všetko je dopredu zúčtované aj výnosy z tejto špinavej, business vojny. Ako občan protestujem, aby náš štát riadili aj naďalej takíto ľudia. Mali by ste sa národu ospravedlniť a sami z najvyšších postov odísť, uznajúc že ste chybili a na tomto národe a na irackom ľude napáchali nespravodlivosti a spôsobili im vašim konaním nenapraviteľné krivdy.

Späť

















Kompromis na politickej scéne Slovenska

______________

  Najprv tajné, neskorej verejné vyjednávanie Dzuridu s Mečiarom. Komentár: PLUS 7 dní č. 19 ... zdá sa, že naša politická scéna dosiahla vzácny kompromis - veľkodušne sa zabudne na špinavosti v minulosti výmenou za to, že sa prižmúria oči nad špinavosťami súčasnými a budúcimi.
... Na Slovensku je to však inak. Za pomoc pri hlasovaní v parlamente sa dá odmeniť hoci aj stratou pamäti. A možno aj tým, že polícia prestane snoriť, kde, kto a ako prišiel k desiatkam milionov korún.

Späť
__________________



















Nevydarený historický okamih pána Dzurindu

  Historický okamih-
Pán Dzurinda, ktorý sa už nemohol dočkať ( zrejme z obavy aby ho nepredbehol Schuster ), poponáhľal sa a o tri hodiny skorej ako si naplánoval, vyzbrojený kompetenciami Ústrednej referendovej komisie, niekoľko hodín pred jej oficiálne vyhlásenými výsledkami, z  muzikantského pódia na historickom námestí hlavného mesta Slovenska,  skupinke 50 ( slovami ) päťdesiatych občanov tohto štátu ( bolo udané médiami )
, vyhlásil platnosť informatívneho referenda o vstupe Slovenska do EU. Povinná, zo zákona potrebná účasť bola prekročená o 2, l5%.
Späť
_________________________

Babylon stránky a dokumentárne obrázky :   1  2  3  4  5  6  7  8  9  10 

Prechod na úvodnú stránku
   Na dovažok: Čierna kniha Dzurindových vlád