Prečo sa v Izraeli vraždí

Čítanie prvé
  Čo by malo byť a nie je  -  právo žiť vo svojej vlasti slobodne a bez strachu, zákaz okupovať cudzie zeme a územia, zákaz konfiškovať druhým pôdu a vyhostiť ich z domova ...

Čítanie druhé  Čo by nemalo byť a je -  terorizovať obyvateľstvo inej rasy, vraždiť ich, konfiškovať im pôdu, alebo ich vyháňať z vlastných domovov...

Čítanie tretie  Palestínsky exodus  -  podľa slovníka cudzích slov - hromadný odchod

Čítanie štvrté  Izraelská expanzia  -  podľa slovníka cudzích slov - výbojné rozširovanie územia, vplyvu

Čítanie piate  Terorizmus  -  podľa slovníka cudzích slov - systém používania teroru

Cítanie šieste  Doslov - bez konca

Cítanie siedme  USA- Izrael os zla pre Blízky východ

Cítanie ôsme  Aktualizované 29. 06. 2006



Ja, občan tejto krajiny a spojených národov, v dôchodku, po 38 rokoch, 8 mesiacoch a 21 dňoch pracovného vyťaženia životom unavený, v roku 1972 personálne za svoje presvedčenie na život a svetonázor z práce uvoľnený, v roku 1991 rehabilitovaný, v súčasnom živote bojom politických strán o moc a nezáujem o veci občanov otrávený, znechutený, zbieram opäť silu vo vnútri svojom ja, postaviť sa proti páchaniu krivdy, nezmieriť sa so stavom vecí vo svete sa dejúcich.
Nech mi je na pomoci mať právo na slobodu presvedčenia a prejavu, vedomie, že toto nepripúšťa aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedčenie a ak toto zhŕňa aj právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie akýmkoľvek prostriedkom, potom konám tak, ako konám...

Späť











Č í t a n i e   p r v é
USA - Veľká Británia - Izrael - os zla pre celý svet, najmä arabský
Kam až siahajú korene príčin zla, prečo sa v dávnejšej ale i blízkej minulosti, dnes a denne v Izraeli vraždí? Bude pozoruhodné všimnúť si premeny mocenského postavenia zemí vo svete za posledných 100 rokov. Najmä dravej, arogantnej imperialistickej politiky USA. Je náhodné, že Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Nemecko a neskorej Francia a Veľká Británia strácali a niektoré úplne stratili vplyv na dianie vo svete? Isteže nie. Tak isto sa nedá preklenúť toto storočné obdobie a začať sa rovno zaoberať dnes nastolenou otázkou - globalizáciou. Globalizácia začala dávno, už rozpadom koloniálnych mocností aj keď to znie paradoxne ( Globalizácia- rozumej ovládanie sveta USA ).  
Postupným naberaním hospodárskej, politickej a hlavne vojenskej moci ako nátlakových a donucovacích prostriedkov sa USA postarali o rozpad koloniálnych mocností. To bol prvý významný krok, aby si svet začal uvedomovať, že do popredia sa predral dravý, arogantný imperialistický obor, ktorý bude mať všade, vždy a vo všetkom čo sa bude vo svete diať prvé a posledné slovo.
K dosiahnutiu nového cieľa ovládať svet, po tichu zaobalenom do závoja budovania demokracie v USA, vybudovali najrozľahlejšiu, najmohutnejšiu špionážnu sieť na celom svete, posilnenú modernými elektronickými médiami a počítačovou technikou, ktoré postupne prenikli do všetkých svetadielov, do všetkých zemí, ktoré sa im postupne dostávali pod mocenský vplyv veľkomocenskej politiky.
Druhý významný krok na ceste ovládať svet, bolo úspešné rozbitie Svetovej socialistickej sústavy, ktorá bezprostredne ohrozovala záujmy USA najmä v Latinskej Amerike, ale aj v Ázii a Severnej Afrike a odstrániť najväčšiu prekážku, zničiť ZSSR.
Draho platení experti, zabarikádovaní v nedostupných bunkroch zabraňujúcich úniku najutajovanejších plánov prebudovať svet a dostať ho totálne pod kontrolu USA prišli nato, že zrealizovať takéto ciele ľahšie, ako atómovými zbraňami a najmodernejšou raketovou bojovou technikou sa dosiahne celkom obyčajným trikom. Využili k dosiahnutiu svojho cieľa to, čo je pre ľud to najdrahšie - sloboda a základné ľudské práva.
Do boja sa nasadili ďalšie vysoko účinné komponenty intrigánstva a zákulisnej politiky. Moc amerického dolára, politická korupcia, podplácanie, disidenti, výcvik teroristických skupín, nasadzovanie záškodníckych skupín a agentov po celom svete. zakladanie rôznych mimovládnych humánnych  združení, cez ktoré sa dostávala do komunistických zemí dolárová a iná hmotná podpora vo forme pomoci. ( v neďalekej minulosti prenikanie českých dolárových prisluhovačov do Kuby - prichytených pri čine - odovzdávanie dolárov a inštrukčných materiálov disidentom ).
Tretím významným krokom na ceste ovládať svet bude rozbiť EU v jej zárodku, ale to až neskorej. Toto všetko malo a má spojitosť s nastolenou otázkou prečo sa v Izraeli dnes a denne vraždí.
Po páde arabskej dynastie v Bagdade sa Arabi postupne a nedobrovoľne dostali pod tureckú nadvládu. Až  neskoršie sa stali súčasťou Osmanskej ríše. 
Po skončení prvej svetovej vojny a po páde Osmanskej ríše víťazi Veľká Británia a Francia - arabský svet považovali za dedičstvo po Osmanskej ríše. Na toto dedičstvo si vyhradili výlučné právo. V tajnej dohode medzi Veľkou Britániou a Francúzskom z roku 1916 sa obidva štáty dohovorili na rozdelení arabského sveta.
Veľká Británia dostala:
Irak, Egypt, Arabský záliv a Palestínu ( Izrael ešte neexistoval ) 
Francia dostala:
Sýriu, Libanon, Tunis, Maroko, a Alžírsko
Takto palestínsky ľud "vítal" pochod anglických vojakov po svojej vlasti. Proti Angličanom viackrát povstal a žiadal ho o odchod zo zeme. Podobne sa to stalo taktiež v iných arabských zemiach.
Po skončení druhej svetovej vojny začalo obdobie studenej vojny. Prezident Truman považoval Sovietsky Zväz za najväčšie ohrozenie záujmov Spojených štátov. Tento názor určoval ďalších 50 rokov orientáciu ich vnútornej ale hlavne zahraničnej politiky. Do udalosti začal zasahovať ZSSR. Nastal vhodný čas. Prudký rozmach národne oslobodzovacích bojov spôsobil rozpad koloniálnych mocností, umožnil otvoriť dvere exportu socialistickej revolúcie. Studená vojna znamenala aj boj o získanie čo najväčšieho vplyvu na vznikajúce nové zeme, oslobodzujúce sa z pod koloniálneho jarma. Bodovali hlavne ZSSR a USA. Veľkej Británie sa rúcal impérium pod nohami. Francia stratila všetko čo mohla. Vo víre udalostí sa ocitol aj Blízky východ. To, čo sa tu udialo v niekoľko málo rokoch, poznamenalo život usadlých židov a palestínskych arabov až do dnešných čias.
Pred vypuknutím 2. sv. vojny popri cestách po celej Palestíne sa rozkladali maringotky v táboroch. Židia utekali z Európy a tak britskej vláde neostalo nič iné, ako týchto ľudí dočasne ubytovať, kým sa situácia v Európe utíši. Vojna sa skončila, Európa upokojila , ale židia, dočasne ubytovaní v Palestíne, sa domov nevrátili. Maringotky sa zmenili na byty a domy, tábor na dediny a mestá.
Mierumilovní emigranti sa menili na ozbrojené komandá ako sú Štern, Irgun, a Haganah. Terorizovali arabské obyvateľstvo, vraždili ich, alebo ich vyháňali z domovov ( podobnosť s dnešnou situáciou v Palestíne nie je náhodná ). Všetko sa dialo pod dozorom anglických vojakov a s ich pomocou. Arabov prebudil až fakt, že to všetko je dopredu pripravené a dohodnutý scenár medzi Anglickom a sionistickými organizáciami ( dohoda spolupráce tajných služieb USA- Izrael pri vyvražďovaní Palestínčanov v dnešnej dobe tiež nie je náhodná ).
Na jednej strane Angličania židom pomáhali, vyzbrojovali ich a podporovali a na druhej utláčali a odzbrojovali Arabov. Tvárili sa pritom bezmocne. Keď už bolo všetko podľa scenára pripravené, Angličania sa rozhodli mandát ukončiť a horúci zemiak prehodiť OSN  a na Radu bezpečnosti.
Tu sa rozhodlo židovský problém  riešiť na úkor Arabov. Dospeli k záveru, že Palestínu rozdelia na židovskú časť- Izrael a arabskú- Palestínu.
Izraelský štát bol uznaný ihneď.
Palestínsky štát však nikdy nevznikol. Bol rozdelený na dve časti. Západný breh bol pripojený k Jordánsku a pásmo Gazy k Egyptu.

Späť











Č í t a n i e   d r u h é - kto sú obety a kto teroristi?
Ak máme hľadať odpoveď na otázku prečo sa vraždí v Izraeli, treba sa vrátiť do minulosti ku vzniku Izraelského štátu ( 29. novembra 1947 ). Židovský sionizmus, uskutočňovaný pod zástavou náboženskej nacionalistickej ideológie, podporovaný svetovou veľmocou USA od jeho začiatku, začal realizovať neprirodzený plán osídlenia oblasti historickej Palestíny. Židia sa začali valiť do Palestíny, zo všetkých končín sveta.
Na základe sionistickej ideológie na právo všetkých židov na celom svete ako potomkovia Jakuba na návrat do Palestíny a na Stredný východ. Právo postavené a opierajúce sa o text biblického Starého zákona. Avšak Palestína nebola nikdy výlučne domovom izraelitov, Hebrejcov  alebo židov. Už dávno pred príchodom izraelských kmeňov  bola zemou kultúrne vyspelých národov ako boli Kanaanci, Filištínci a ďalší. Historické dokumenty dokázali, že Palestína nikdy nebola jednotná. Spoločne tu existovalo niekoľko mestských štátov a útvarov. Obyvatelia Palestíny boli rôzneho etnického pôvodu a hovorili odlišnými jazykmi. Preto izraeliti nikdy nemohli Palestíne dominovať.
 Pôvodní obyvatelia uvedeného územia doplatili na plány sionistov stratou toho, čo národ môže mať - stratou vlastného územia a rozpadom vnútorných sociálnych  väzieb. 
Málokto sa odvážil poukázať na to, že k masovému osídleniu židov v Palestíne dochádza na úkor arabského obyvateľstva, ktoré tam žije. Komu vtedy ( a aj dnes ) vadilo, že nový židovský štát bol založený na rasovej a náboženskej báze, že milión  Palestínčanov bolo vyhnaných zo svojich domovov, že izraelská spoločnosť sa etablovala vďaka rasizmu a neznášanlivosti predchnutou militaristickou výchovou a nikomu ani teraz nevadí, že tí ktorí nedávno bojovali proti nemeckým nacistickým neprávostiam, to isté robia vo väčšej a  strašnejšej miera dnes Palestínčanom.
Teda nový židovský štát a štát všetkých židov na celom svete, otvoril dokorán bránu presťahujúcim sa židom z celého sveta . Vo veľkom začal konfiškovať arabskú pôdu a násilne vysťahúvať Arabov. Je dokázané, že viac ako jeden a pól milióna palestínskych Arabov bolo vyhnaných zo svojich domov. Stali sa utečencami bez domova. Dodnes žijú v neľudských podmienkach v utečeneckých táboroch v Jordánsku, Sýrii a Libanone. Už len toto by mohlo stačiť na odpoveď predloženej otázke. Kto teda je vlastne terorista a kto bojovník za právo na vznik vlastného štátu, ktorý bol a je stále mocenskou politikou USA neustále odopieraný a z pozície sily, nátlakom na Palestíncov a nesplniteľnými požiadavkami stále  a stále odkladaný a jeho vznik vyprcháva do nedefinovateľného stratena.
To všetko však rozpínavým židom už nestačilo. Bolo treba rozšíriť územie. Právo na návrat do Palestíny sa rozšírilo na právo  návratu aj do Stredného východu. V roku 1967 militantný a po zuby ozbrojený štát Izrael, podporovaný novým spojencom USA , zaútočil na susedne arabské štáty. Obsadili celé územie západného brehu Jordánska ( Palestíny ), pásmo Gazy, Sinajský poloostrov a Golandské výšiny Sýrie. Od toho dňa väčšina palestínskeho ľudu žije pod izraelskou vojenskou okupáciou.
A to hlavné. OSN a Rada bezpečnosti vydali desiatky rezolúcií , ktoré žiadajú odchod izraelských vojsk z okupovaných území. Izrael, podporovaný USA, nikdy žiadnu nerešpektoval. 
Od roku 1967 palestínsky ľud žije pod priamou izraelskou okupáciou. Izraelské úrady majú právo Palestínčanom konfiškovať pôdu, premiestňovať ich, vyhostiť z územia, zdemolovať im domy, na neurčitú dobu ich bez súdu zatvoriť, strieľať do nich a beztrestne vraždiť mužov, ženy a deti. Na ich pôde usídlili emigrantov z Ruska, alebo z iného kúta sveta. Noví emigranti sú militantní, po zuby ozbrojení. Sú to fanatici. Palestínsku zem považujú za bohom darovanú. Preto ich svätá úloha znie: Arabov celkom vyhubiť alebo vyhostiť. A to sa dnes presne deje. Nikto nemôže pochybovať, že tomu tak nie je. Presviedčame sa o tom denne a denne. Pod patronátom USA.
Na záver tohto druhého pokračovania sa žiada dodať, že sionisti pokladali získanie 77% palestínskeho územia len ako prvý krok ku splneniu svojho sna - vzniku veľkého Izraela. V roku 1967 militantný a po zuby ozbrojený štát Izrael podporovaný USA zaútočil na susedne arabské štáty. Obsadil celé územie západného brehu Jordánu, pásmo Gazy, Sinajský poloostrov a Golanské výšiny Sýrie. Pre 1500000 arabských Palestínčanov zriadil vojenskú okupačnú správu. 
Rada bezpečnosti OSN 22. októbra 1967 vydala rezolúciu č. 242, v ktorej žiada, aby Izrael okamžite stiahol svoje vojská z okupovaných území. Ani túto, ani desiatky ďalších rezolúcií, ktoré tuto požiadavku vznášajú, Izrael podporovaný USA nikdy nerešpektoval.
Táto zvláštna situácia je vlastne podstatou konfliktu na Blízkom východe. Je to osud národa, ktorý neprávom vyhnali z jeho starej vlasti a ktorému Izrael, podporovaný svetovým sionizmom a Spojenými štátmi Americkými, odopiera právo na nezávislú existenciu v jeho domove.
Tu niekde siahajú korene príčin zla. Tu sa zasial vietor, vietor ktorý ako víchrica sa vracia a nemilosrdne si žiada daň za všetko to príkorie a násilie napáchané na bezbrannom utláčanom palestínskom ľude, ktorý sa stal obeťou koloniálnej politiky sionistov, ktorí si uplatňujú nároky na územie , na ktorom po stáročia žije a etabluje pôvodný palestínsky ľud.
Späť










Č í t a n i e   t r e t i e - Palestínsky exodus
podľa slovníka cudzích slov- hromadný odchod.
Systematické terorizovanie a masakrovanie palestínskych obyvateľov znásobilo strach Arabov, čo ich viedlo k opúšťaniu domovov. Tam, kde naspôsobil strach zo správ o teroristických akciách, sionisti arabské obyvateľstvo vyháňali násilím. 
Od decembra 1947 do marca 1948 svoju vlasť opustilo asi 30000 osôb. Predovšetkým strednej majetnej vrstvy. Od marca do mája 1948, po rozpútaní teroru proti Arabom, v atmosfére strachu a neistoty, hranice palestínskeho územia prekročilo okolo 250000 ľudí. Boli to predovšetkým chudobní obyvatelia vidieku. Po vzniku štátu Izrael sionisti vyhnali ďalších 470000 palestínskych Arabov. Tak do konca roku 1948 o svoje domovy a vlasť prišlo takmer 750000 Palestínčanov. Asi polovina z nich sa ocitla za hranicami Palestíny. Začali žiť v núdzových bydliskách. Hlavne v Sýrii a Libanonu. ( H. Cattan, The Palestine Question, str. 60 - 69 ) 
Z väčšiny palestínskych Arabov sa stali bezdomovci bez nádeje na návrat. Ich obydlie bolo sionistami zámerne zničené a zdemolované. V pobrežnom pásme medzi Haifou a Tel Avivom sionisti so zemou zrovnali všetky arabské dediny. Do roku 1953 Izraelci navzdory protestom svetovej verejnosti a rezolúciam OSN zničili 161 palestínskych dedín. Z 1 500 000 Arabov ich na území Izraelského štátu zostalo 170000. V pásme Gazy pripojenom k Egyptu ( okolo 200 km² ) zostalo 450000 Arabov.
Od začiatku boli utečenci v ťažkej situácii. Opustili svoje domy, pôdu, majetok a zostali bez prístrešia a bez akýchkoľvek existenčných prostriedkov. Ekonomika susedných arabských štátov, ktoré sa nedávno osamostatnili  a ktoré sa ich ujali, bola zaostalá a neschopná stotisícom ožobráčených utečencov zaistiť existenčné minimum . Peč o nich preto prevzala OSN, ktorá v decembri 1949 vytvorila zvláštnu agentúru pre pomoc palestínskych utečencov ( UNRWA ).
11. decembra 1948 Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu č. 194, podľa ktorej palestínski utečenci, ktorí sa chcú vrátiť do svojich domovov a žiť s ostatným obyvateľstvom v mieri, sa majú čo najskôr vrátiť.  Tí, ktorí sa vrátiť nehodlajú, majú za svoj majetok dostať náhradu, čo je v súlade so zásadami medzinárodného práva. 
Izrael tento medzinárodný dokument, podobne ako neskorej vydané takmer tri desiatky rezolúcií ignoroval a tvrdošijne hlásal svoju doktrínu, v ktorej za jediné priateľné riešenie problému palestínskych utečencov pokladá ich integráciu v okolitých arabských štátoch. David Ben Gurion cieľ sionistov formuloval jasno. Ibrahímovi Šathovi, šéfredaktorovi listu Al-Mersad povedal: "Izrael je zemou židov a jedine židov."
Golda Meirová v kenesetu ( parlament ) prehlásila: "Chcem židovský štát s rozhodujúcou židovskou väčšinou, ktorá sa nemôže meniť cez noc."
Izraelský štát súčasne do pohybu uviedol dva prúdy - presťahovanie židov do zeme a emigráciu Arabov z nej. Izraelské hľadanie "životného priestoru bez Arabov" sa uplatňovalo najskôr v samotnom Izraeli a potom od roku 1967 na okupovaných územiach.
Ben Gurion, ako ministerský predseda Izraelského štátu, v ročenke izraelskej vlády za rok 1952 prehlásil: "Štát Izrael je časťou Blízkeho východu len geografický, čo je predovšetkým statický prvok. Z rozhodujúceho pohľadu, dynamiky, vytvorenia a rastu je súčasťou svetového židovstva."
Zákon o práve návratu židov tuto koncepciu židovského národa kodifikoval: "Štát Izrael sa pokladá za  výtvor židovského národa a vzťahuje sa na každého žida na svete."
Izraelský najvyšší súd v januári 1972 proklamoval, že že nie je izraelský národ okrem židovského ľudu a židov v diaspore. Podľa tohoto zákona sa žid môže stať občanom Izraela po minúte pobytu tu. Tento status je samozrejme odoprený Arabovi, i keby sa v zemi narodil a jeho predkovia tu žili tisíc rokov.
Dnes asi 2000000 Palestínčanov žije vo vyhnanstve v rôznych štátoch sveta. Najviac na západnom brehu Palestíny a v Jordánsku ( 1160000 ), Libanonu ( 374100 ), Sýrii ( 215500 ) atď. Veľká časť žije v ponižujúcich, nepredstaviteľne biednych pomeroch, pod stanovými celtami a betónovými kockami. Tak živorí už štvrtá alebo piata generácia vydedencov.
Navzdory vysokej detskej úmrtnosti, nemociam a stratám na ľudských životoch v dôsledku barbarských útokov Izraelských vojakov a židovských osadníkov, sa ich počet stále zvyšuje. Prirodzená populácia palestínskych utečencov je jednou z najvyšších na svete. Utečenecké tábory sa stali ohromným sociálnym kotlom plným trpkostí, horkostí a beznádeje.
Navzdory neľudským podmienkam, v ktorých palestínsky ľud v táboroch i mimo nich žije, je dnes najvzdelanejším ľudom na Blízkom východe. 
Sionisti a ich priatelia na západe si kladú otázku, prečo arabské štáty neintegrujú všetkých palestínskych utečencov? Zhusta si na ňu odpovedajú tak, že po vytvorení štátu Izrael a na základe politického rozhodnutia, arabské štáty odmietajú Palestíncov integrovať a úmyselne ich umiestnili do utečeneckých táborov. Skutočnosť je však iná. Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že integráciu odmietajú samí Palestínci. Tento postoj vychádza z právneho, historického a mravného hľadiska. Väčšina Palestínčanov nebola ochotná v cudzom prostredí zapustiť hlboké korene. Veria totiž v skorý návrat do Palestíny. V mnohých prípadoch odmietli trvalé domovy a ponúkané existenčné výhody v arabských a mimo arabských štátoch. Starí Palestínčania svojim synom a vnukom odovzdávajú kľúče od svojich domovov v Palestíne, aj keď už dávno neexistujú. Vnukom rozprávajú rozprávky zo starej vlasti. Mladý palestínsky utečenec vyrastie a Palestínu má v duši i v srdci. 
Mladá palestínska generácia ako prvá pochopila, že svet, ktorý sa zúčastnil na tragédii jeho národa a naďalej ignoruje jeho práva, sotva bude ochotný pre jeho návrat a pre právo na nezávislú existenciu jeho vlasti urobiť niečo viac. Uvedomila si, že to všetko si musí vybojovať. Preto povstala a všetkými dostupnými spôsobmi sa za svoje práva bije.
Späť









Čítanie štvrté - Izraelská expanzia
Kto sú obety a kto teroristi? - Podľa slovníka cudzích slov- výbojné rozširovanie územia, vplyvu.
Sionisti pokladali získanie 77 percent palestínskeho územia len za prvý krok ku splneniu svojho sna - vzniku veľkého Izraela.
V roku 1967 militantní a po zuby ozbrojený štát Izrael, podporovaný novým spojencom USA, zaútočil na susedne arabské štáty. Obsadil celé územie západného brehu Jordánska, pásmo Gazy, Sinajský  poloostrov a Golanské výšiny Sýrie. Pre 1500000 arabských Palestínčanov zriadil vojenskú okupačnú správu. Rada bezpečnosti OSN 22. novembra 1967 vydala rezolúciu č. 242, v ktorej žiada, aby Izrael svoje vojská okamžite stiahol z okupovaných území. Ani tuto, ani desiatky ďalších rezolúcií, ktoré tuto požiadavku vznášajú, Izrael podporovaný USA nikdy nerešpektoval.

Tato zvláštna situácia je vlastne podstatou konfliktu na Blízkom východe. Je to osud národa, ktorý neprávom vyhnali z jeho starej vlasti a ktorému Izrael podporovaný svetovým sionizmom a Spojenými štátmi Americkými, odopiera právo na nezávislú existenciu v jeho domovine.
Väčšina palestínskeho ľudu od roku 1967 žije pod priamou izraelskou vojenskou okupáciou. Izraelské úrady majú právo Palestínčanom konfiškovať pôdu, transferovať ich, vyhostiť z územia, zdemolovať im domy, zavrieť bez ich súhlasu na neurčitú dobu, strieľať do nich a beztrestne ich vraždiť. Posledný rozkaz, ktorý izraelskí vojaci od svojho velenia dostali, im dovolil strieľať a zabíjať deti staršie 12 rokov !!! Na pôde Palestínčanov sa usídlili noví emigranti z Ruska a odinakiaľ. Sú militantní a po zuby ozbrojení. Ide o fanatikov, pre ktorých je Palestína zemou darovanou bohom. Preto ich svätou úlohou je Arabov  úplne vyhubiť alebo vyhostiť.
Izraelská okupácia do života palestínskych Arabov zasiahla tvrdo. Vytvorila nebezpečnú situáciu, ktorá vážne ohrožue mier a stabilitu v clej oblasti a dokonca na celom svete. Podstatou izraelskej politiky na okupovanom arabskom území je jeho premena na izraelskú kolóniu a v konečnom dôsledku na zem baz arabov, ktorá bude k Izraeli pripojená. Metódy, ktoré si Izraelské úrady zvolili, sa nelíšia od tradičnej rasistickej politiky sionistov v samotnom Izraeli. 
>  Izraelské úrady násilne skonfiškovali tisíce hektárov arabskej pôdy. Buldozérmi zbúrali tisíce obydlia Arabov. Len v rokoch 1967-1975 bolo skonfiškovaných viac ako 2500000 domov a zničenných viac ako 20000 domov.
>  Od prvého dňa okupácie Izrael začal s vyvlastňovaním arabskej pôdy a s vyháňaním arabských roľníkov. Len na západnom brehu Jordánu rôznymi machináciami a násilnými metódami skonfiškoval a privlastnil si 40 percent arabskej pôdy.
>  Zámienky pre zabranie pôdy môžu byť rôzne. Napríklad pre vojenské účely, na výstavbu vojenských objektov, výcvikových táborov a podobne.
>  Arabská pôda môže byť skonfiškovaná a privlastnená tzv. "zákonným spôsobom", podľa izraelských zákonov o izraelskej pôde. Článok 3 stanov Židovského národného fondu hovorí: "Pôda v Izraeli musí byť držaná ako nedeliteľné vlastníctvo židovského ľudu." Preto má každý žid právo si pôdu privlastniť kdekoľvek a kedykoľvek na okupovaných územiach.
>  Izraelské zákony vojenským veliteľom umožňujú vstúpiť ktorúkoľvek hodinu, vo dne i v noci do akéhokoľvek domu Araba, zničiť dom, ak sa mu zdá podozrivý. Môžu jeho dom , všetok súkromný majetok skonfiškovať a vyhostiť ho zo zeme.
Predseda Izraelskej ligy pre ľudské a občianske práva profesor I. Shahak napísal: " Vlastníkov pôdy donútili , aby svoju pôdu predali izraelským pozemkovým úradom alebo Židovskému národnému fondu. Zdôrazňujem: " donútili predať ", pretože dohody sa väčšinou uskutočňovali v budovách miestnych úradov. Keď na tvrdošijného majiteľa neplatili hrozby, musel čeliť iným nepríjemnostiam. Okupačné úrady ho alebo kohokoľvek z jeho rodinných príslušníkov jednoducho zatkli a väznili, dokedy pôdu nepredal. V iných prípadoch bola prehlásená za tabu, čo znamenalo, že už ju nesmie obrábať alebo na nej niečo postaviť. Vyvlastňovanie Palestínčanov na okupovanom území je v súlade s oficiálnou politikou "judaizácie" okupovaných území a zakladania militarizovaných osád.
Židovské osady sa začali budovať ihneď po okupácii. Právo žiť v nich prislúchalo len židom. Hlavne židom z diaspory. Údaje z roku 1995 hovoria, že v osadách na okupovanom západnom brehu Jordánska je 140000 židov, ktorí si privlastnili 3850 km³ arabskej pôdy. Arabov je tu 1, 1 miliónov. Vlastnia len 1950 km³ pôdy, čo jasne ukazuje rozsah konfiškácie arabskej pôdy v Palestíne.
Dňa 6. júna 1967 Izrael obsadil arabskú časť Jeruzaléma a krátko na to začal s jeho judaizáciou.
>  Zo starého mesta vyhnali väčšinu palestínskych Arabov a ich štvrť v okolí múru nárekov zrovnali so zemou. Na ruinách postavili nové židovské sídliská.
>  Okrem domov Izraelci skonfiškovali aj muslimské verejné budovy, školy, obchody a náboženské strediská.  
>  Na mieste bývalého muslimského cintorína dnes stojí národný židovský park. Židovské symboly nahradili arabské, muslimské i kresťanské. Ide o zjavnú snahu vymazať tisícročnú arabskú, islamskú a kresťanskú históriu a kultúru.
>  Arabi v Jeruzaleme zostali bez vlastnej samosprávy. Stali sa terčom nátlaku a likvidácie. Židia ovládajú všetky stránky života arabského obyvateľstva. Stupňujú úsilie o ich izoláciu, likvidáciu ich kultúry a jazyka.
Dňa 30. júla 1980 jednal izraelský keneset ( parlament ) a schválil zákon o Jeruzaleme. Ten definitívne legalizoval anexiu arabskej východnej časti Jeruzalema a celé mesto prehlásil za nedeliteľné, za večné hlavné mesto štátu Izraela.
Tento krok vo svete vyvolal rozhodný a celosvetový nesúhlas. Izrael tieto protesty , ako aj rezolúciu OSN o Jeruzaleme zo 4. júla 1967 a ďalšie. ktoré anexiu arabskej časti Jeruzalema neuznali, ignoroval.
Izrael otvorene hlása, že má nie len právo, ale dokonca povinnosť uvedené územie osídliť. Údajne to vyplýva z historických súvislostí a povinností v rámci rozširovania hraníc vytvoriť vlastné obranné pozície všade, kde by sa mohol vystopovať biblický predok. Ústami svojich predákov nikdy netajil, že terajší Izrael je len prvým krokom k budovaniu veľkého Izraela od Eufratu k Nilu. Kto pozorne skúmal pozorne izraelskú mincu 10 acorotov ( acorot=0,01 izraelskej meny šekela ), zistí, že pod židovským svetlíkom je vytesaná mapa veľkého Izraela. Na 27. sionistickom kongrese bol schválený plán osídlenia nového oslobodeného územia. V bružure vydanej pri tejto príležitosti je fotografia izraelského vojaka a roľníka s textom:
Traktor židovskej národnej fronty ide dnes za tankom. Územia ktoré po šesťdennej vojne znova pripadli Izraelu, budú teraz kultivovať pluh."
Náklady na osídlenie hradí izraelská vláda a židovská agentúra, ktorá podľa izraelských zákonov uskutočňuje svoje expanzívne ciele. Ide o autorizovanú agentúru, zodpovednú za rozvoj a osídlenie zeme. Od židov, hlavne bohatých, žijúcich v diaspore, dostáva veľké finančné dary.
Konfiškácia arabskej pôdy a budovanie židovských osád na okupovaných územiach vo svete vyvolalo nesúhlas. Valné zhromaždenie OSN 27. októbra 1977 131 hlasmi schválilo rezolúciu odsudzujúcu budovanie osád na okupovaných územiach, pretože tento akt nemá právne opodstatnenie. Proti rezolúcii hlasoval len izraelský zástupca, zatiaľ čo jeho ochranca, americký predstaviteľ sa hlasovania zdržal. I tuto rezolúciu Izrael ignoroval.
V dôsledku okupácie sa od základov zmenila tiež tradičná sociálna a ekonomická štruktúra palestínskej spoločnosti. Roľníci prišli o pôdu a tak stratili prístup k prameňu financií a životných prostriedkov. Aby uživili seba a rodinu, stávajú sa lacnými príležitostnými robotníkmi, pracujúcimi na izraelských stavbách a v závodoch. Nemajú zdravotné a sociálne poistenie. V skutočnosti ide o zneužívanie a vykorisťovanie Palestínčanov
Oblasť palestínskej samosprávy je pod obmedzenou kontrolou. Ak Jásir Arafat, predseda palestínskej samosprávy, chce kamkoľvek letieť na oficiálnu návštevu, alebo autom cestovať z pásma Gazy do akéhokoľvek palestínskeho mesta, musí dostať povolenie izraelských úradov. Bez neho sa nemôže pohnúť. Niekedy musí na povolenie čakať niekoľko dní.
>  Izraelské úrady často palestínske letisko v Gaze - jediná palestínska brána do sveta - z rôznych dôvodov zatvoria.
>  Palestínčan v žiadnom prípade nemôže, alebo len vo výnimočných situáciách a na povolenie izraelských vojenských úradoch, z pásma Gazy cestovať do akéhokoľvek palestínskeho mesta na západnom brehu Jordánska.
>  Ak chce so svojim autom z akéhokoľvek palestínskeho mesta na brehu Jordánska do iného mesta alebo dediny, musí počítať s tým, že behom krátkeho času prekročí niekoľko pásiem a prejde niekoľkými izraelskými kontrolami. 
>  Kdekoľvek náhodou alebo omylom nejakú kontrolu prehliadol, môže počítať s tým, že bude izraelskými vojakmi na mieste zastrelený. Nikto proti tomu nemôže nič robiť.
>  Pricestuje Palestínec autom, napríklad zo stotisícového mesta Náhulusu, ktorý je pod palestínskou samosprávou a platia tu teda palestínske dopravné predpisy, do akejkoľvek dediny v okrese, niekoľko metrov za mestom, dostane sa do pásma C. Tam ho však budú kontrolovať izraelskí policajti podľa izraelských dopravných predpisov.
>  Behom jazdy na autostrádach alebo na hlavnej ceste do dediny ho niekoľko razí zastaví izraelská vojenská kontrolná hliadka. Kontrolné stanovištia alebo zátarasy môžu byť kdekoľvek alebo hocikde. Asi 50 metrov pred kontrolným stanoviskom musí auto zastaviť a čakať na znamenie - "povolenie pokračovať v jazde". To môže trvať hodinu alebo niekoľko hodín. Záleží na nálade jeho veliteľa. 
>  V noci sú niekedy kontrolné stanovištia neviditeľné. V mnohých prípadoch sú zámerne maskované. Môže sa teda stať, že si ich cestujúci nevšimnú. To vojakom dáva právo ich bez varovania zastrašiť, čo sa mnoho raz stalo. 
>  Často sa stáva, že v rámci kolektívneho trestu izraelské úrady uzatvoria vstup do oblasti C. To znamená, že väčšina Palestínčanov zostane v úplnej izolácii.
>  Dedinčania, ktorí sú odkázaní na denné zásobovanie z mesta alebo na predaj svojich produktov tu, zostanú bez akýchkoľvek prostriedkov.
>  Robotníci sú závislí na prácu v meste alebo v samotnom Izraeli. Tiež oni zostanú bez práce, bez finančných zdrojov. 
>  Keď dedinčan, roľník alebo robotník chce zo zúfalstva ísť do mesta pešky, musí rátať s tým, že ho zatknú izraelský vojaci. Dokonca môže natrafiť na ozbrojených židovských osadníkov, ktorí ho bezdôvodne zabijú
      Keď sa korešpodent amerického časopisu News Week v prvých dňoch povstania mladého Palestínca opýtal, kto povstanie organizoval, dostal túto odpoveď:
" Nepotrebujeme, aby nám niekto pripomínal, že nenávidíme okupáciu. Sme takí zúfalí, že sa už izraelských automatov nebojíme." ( zo svetovej tlače )
     Na spontanný protest proti dlhoročnému útlaku, ponižovanie, konfiškovanie pôdy, ožobračovanie, Izrael odpovedá jediným spôsobom - krutým terorom. Denne z Palestíny prichádzajú správy o vyčíňaní izraelských vojakov na okupovaných územiach. Ostrými nábojmi strieľajú do detí, žien, mužov, ktorí na nich hádžu kamene a tým vraj ohrozujú bezpečnosť Izraela. Za čo môžu malé deti? Ako môžu ohrozovať bezpečnosť Izraelského štátu a jeho vojakov?
Späť










Č í t a n i e   p i a t e - T E R O R I Z M U S
Kto sú obety a kto teroristi? - Terorizmus - Podľa slovníka cudzích slov- systém používania teroru.
Čo všetko predchádzalo dnešným udalostiam v Izraeli. Aspoň niektoré, pre ucelenú predstavu tím, čo o izraelsko- arabskom konflikte v oblasti Blízkeho východu nevedia vôbec nič. V spravodajstvách našich televíznych a rozhlasových staníc sa totiž objavujú správy výrazne s náklonnosťou k izraelskej politike pod vplyvom dosahu a dopadu veľmocenskej zahraničnej politiky USA ako hlavného ochrancu Izraela, na zahraničnú politiku SR, nasmerovanú na orientáciu, vyznávanie a podporu západnému svetu, hlavne  USA.  
Prvé vážne boje medzi Arabmi a židmi sa odohrali v roku 1929 potom, čo britská mandátna spáva odmietla požiadavku Palestínčanov na autonómiu. ( mandát nad územím Palestíny v roku 1922 - platnosť nadobudol 29. 9. 1923. V dokumentoch sa uvádza, že v Palestíne žilo 700 000 obyvateľov, z toho len 56 000 židov ). Na druhej strane však strane sionistickej organizácie židovskej agentúry umožnila pôsobiť ako tieňový kabinet.
Sionisti založili vojenskú organizáciu, ktorá sa v roku 1929 stala známou pod názvom Haganah. S britskou podporou terorizovala palestínske obyvateľstvo.
Nespokojnosť Palestínčanov však vyvrcholila v rokoch 1936 -1939 celonárodným povstaním, za podpory najširších más arabského palestínskeho obyvateľstva. Palestínski partyzáni ( vtedy sa ešte neoznačovali ako teroristi ) zaútočili na anglické vojenské základne a na židovské osady. Povstanie bolo potlačené nasadením nových anglických vojenských síl, ktoré Londýn urýchlene vyslal do Palestíny. Na pomoc Angličanom prišli aj sionistické vojenské útvary, vycvičené a vyzbrojené anglickými dôstojníkmi a ilegálne židovské teroristické organizácie ( už vtedy sa označovali ako teroristické ): Haganah, Irgun a Stern. 
Následné údaje nie sú vymyslené- prešli v aktuálnom čase svetovou tlačou. 
V roku 1972 špionážna organizácia Mosad ( izraelská obdoba CIA ) dostala za úlohu vyhľadávať a ničiť Palestínčanov, ktorí boli schopní viesť palestínske národné oslobodzovacie hnutie. V rámci Mosadu bolo vytvorené špeciálne oddelenie, ktoré malo za cieľ likvidovať tisíce vybraných Palestínčanov.
>  V Bejrúte bol  8. júla 1977 so šestnásťročnou neterou zavraždený palestínsky novinár E. Khajt.
>  18. júla 1972 bol ťažko zranený pracovník banky.
>  V Los Angeles boli 14. júla 1977 zastrelení M. Šaat a jeho dieťa.
>  V Ríme bol 16. októbra 1972 zavraždený palestínsky vedec N. Zuaiter.
>  V Tripolise 25. októbra 1972 bol oslepený bombou M. Awad.
>  V Stockholme 29. októbra 1972 prišiel o ruku zástupca palestínskeho Polmesiaca.
>  V Kodani bol zavraždený vodca palestínskych študentov
>  V Paríži 8. novembra 1973 bol vo svojom byte zavraždený politik Hamšari.
>  Na Kypre bol zavraždený H. Cheir.
Podľa pravidiel hromadných oznamovacích prostriedkov USA sú Izraelci " bojovníci za slobodu" a Arabi "terorsti". Po 11. auguste 2001 začali naše masovokomunikačné prostriedky označovať bojovníkov za vznik palestínskeho štátu a proti okupácii arabských území za teroristov, ich činy za terorizmus, a to aj napriek tomu, že Izrael robil nátlak na USA aby tento termín oficiálne uznali a USA tento termín kategorický zamietli.
Zoznam, teroristických akcií, ktoré sionisti v Palestíne podnikli, je veľmi dlhý. Po niekoľkých hodinách, čo sa izraelská armáda vydala na pochod na Sinajský poloostrov, bolo 29. októbra 1956 v arabských dedinách vyhlásené stanné právo, od 17,00 do 6,00 hodín ráno. 
>  V dedine Kafr Kasim boli roľníci vracajúci sa z poľa do jedného bez výstrahy postrieľaní. Na mieste bolo zavraždených 49 osôb, medzi nimi 14 žien. Niektoré mali v náručí malé deti. Neboli zavčas o stannom práve vyrozumení.
>  Izraelské ozbrojené sily zastrelili a zabili 15 izraelských občanov arabskej národnosti za to, že demonštrovali proti násiliu na Palestínčanoch na okupovaných územiach.
Svet k tomuto masakru zostal slepý a hluchý.
>  V operácii v Bejrúte, ktorá bola pomenovaná "Boží hnev" zavraždilo izraelské komando chladnokrvne niekoľko palestínskych predákov s rodinnými príslušníkmi.
>  Libanon sa stal stálym terčom izraelských útokov proti civilistom a civilným objektom. pri útoku na oblast Arkubu, utečeneckého tábora Nabátija, tábora Nahr al-Bajadr, Rafdu a Sihidija  bolo tu zabitých stovky Palestínčanov. 
>  Séria útokov vyvrcholila vpádom izraelských vojsk v októbri 1982 do Libanonu a do hlavného mesta Bejrútu. Viedol ich dnešný predseda vlády A. Šaron.
Palestínskí bojovníci v auguste opustili obkľúčený Bejrut. Stalo sa potom, čo sa USA a Izrael zaručili za životy a majetok obyvateľov hlavného libanonského mesta. Avšak už v polovici septembra izraelské okupačné jednotky vtrhli do západnej časti  Bejrúta. Okrem iného od okolitého sveta odrezali oba palestínske utečenecké tábory Sabru a Šatílu. Nasledovalo masakrovanie civilného obyvateľstva.Hlavnú špinavú prácu však Izrael ponechal svojim spojencom - fanatickým kresťanským príslušníkom z oddielu extremná fašistická libanonská ultra pravica. Pod dohľadom izraelskej okupačnej armády a za jej asistencie bolo zavraždených stovky Palestínčanov- mužov, žien a detí. Vtedajší minister obrany a dnešný predseda vlády Izraelského štátu A r i e l Š a r o n kontroloval situáciu zo strechy päť poschodovej budovy vzdialenej od miesta masakru 200 metrov.
To nie je výmysel. Anglická TV BBC 2, v júni 2001 vysielala dokumentárny film s názvom "Obžalovaný". Venovala ho výročiu masakru v táboroch Sabra a Šátila. Obvinila z neho Šarona. Na základe toho očití svedkovia v Bruseli dali podnet na podanie žaloby naňho za zločiny proti ľudskosti a za genocídu. Žaloba bola prijatá. Odsúdený však nebol nikto. Čo na to hovoríte pán minister zahraničných vecí SR pán Kukan, bojovník za slobodu a proti porušovaniu ľudských práv na svete, ktorí ako sa osobne často opakovane vyjadruje v médiach, že Slovensko sa pridá na stranu vojny, iba ak pôjde o porušovanie slobody a ľudských práv vo svete. Pán Kukan, čo by malo byť vašou svätou povinnosťou po vašom vyhlásení. Toto čo je tu zdokumentované to je len omrvinka z toho čo sa deje v súčasnosti v Izraeli v réži USA, hlavným ocháncom Izraela,  za jeho priamej aj nepriamej asistencie. Nové masakre v utečeneckých táboroch na území palestínskej správy, takmer denne môžete vidieť na vlastné oči v televízii vraždenie palestínskych detí za použití tankov a ťažkých obrnených vozidiel, ktoré proti nim používajú kamene a praky. Vyháňanie rodín z domov údajných vedúcich odboja ( stačí podozrenie, alebo rozhodnutie vojakov, žiadne súdy ) búranie ich domov buldozérmi. Viete si predstaviť utrpenie týchto žien a detí takýchto rodín?
Izrael je židovským štátom. Štátom všetkých židov sveta. Každý žid je praktický potencionálnym občanom Izraelského štátu, pretože má právo sa ním kedykoľvek stať, čo je vo svete unikátny prípad. Je na mieste postaviť takúto otázku. Čo by urobilo Slovensko, keby Maďarská republika prehlásila, že je štátom všetkých Maďarov sveta.
Iste by to bolo právom považované za hrubé miešanie sa do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky.  Svet je však zvyknutý, že Izrael je výnimkou a je mu povolené to, čo je druhým zakázané.
Čo dodať? Svet je k tejto hrôze slepý a hluchý. Akonáhle sa Palestínci proti okupantom právom vzbúria, reaguje znechutene. Kritizuje palestínske deti a chlapcov a žiada ich, aby nehádzali kameňmi na mierumilovných izraelských vojakov. Tí inak budú nútení do nich strieľať a zabíjať ich. Aké barbarské sú tie deti, ktoré ohrozujú bezpečnosť mierumilovného, po zuby ozbrojeného štátu Izrael?! Proti výborne vyzbrojeným okupantom Palestínci bojujú všetkými dostupnými zbraňami. Kameňmi, po domácky vyrobenými zbraňami a v dôsledku beznádejnej situácie i beznádejnými sebe vraždiacimi útokmi. 
16. mája 1990 bola publikovaná tisícstranová správa, sponzorovaná švédskou pobočkou Fondu pre záchranu detí. Tá Izrael obvinila z " hrubého, diskriminačného a opakovaného násilia, páchaného na palestínskych deťoch. V tomto dokumente sa odhaľuje, že pre zranenie bolo ošetrených 50 000 až 63 000 detí. Uvádza sa v ňom, že väčšina detí ktoré boli zastrelené, sa vo chvíle zásahu neprevinila hádzaním kameňov. V pätine prípadov, ktoré komisia prešetrila, sa ukázalo, že deti boli zasiahnuté strelou buď doma, alebo blízko domova. Táto správa má trvalú platnosť. Ako by popisovala dnešný stav v Palestíne. Od tej doby sa nič nezmenilo, iba viacej zavraždených detí a sme toho sami svedkami na televíznych obrazovkách. Pomaly nie je dňa...
Naozaj, čo k tomu dodať. Je svet naozaj k tomu tak bezradný ???
Je to možné. Svet bol bezradný a hlavne hluchý a slepý aj v rokoch pred vypuknutím druhej svetovej vojny pred arogantnosťou a rozpínavosťou dravej imperialistickej zahraničnej politiky Nemecka. Až kým sa ho to nedotýkalo samotného a až bolo už neskoro
Späť










Doslov bez konca
Židovský sionizmus, uskutočňovaný pod zástavou náboženskej nacionalistickej ideológie, podporovaný svetovou veľmocou USA od jeho začiatku, začal realizovať neprirodzený plán osídlenia oblasti historickej Palestíny. Židia sa začali valiť do Palestíny, zo všetkých končín sveta.
Na základe sionistickej ideológie na právo všetkých židov na celom svete ako potomkovia Jakuba na návrat do Palestíny a na Stredný východ. Právo postavené a opierajúce sa o text biblického Starého zákona. Avšak Palestína nebola nikdy výlučne domovom izraelitov, Hebrejcov alebo židov. Už dávno pred príchodom izraelských kmeňov  bola zemou kultúrne vyspelých národov ako boli Kanaanci, Filištínci a ďalší. Historické dokumenty dokázali, že Palestína nikdy nebola jednotná. Spoločne tu existovalo niekoľko mestských štátov a útvarov. Obyvatelia Palestíny boli rôzneho etnického pôvodu a hovorili odlišnými jazykmi. Preto izraeliti nikdy nemohli Palestíne dominovať.
Pôvodní obyvatelia uvedeného územia doplatili na plány sionistov stratou toho, čo národ môže mať - stratou vlastného územia a rozpadom vnútorných sociálnych väzieb
Je dokázané, že viac ako jeden a pól milióna palestínskych Arabov bolo vyhnaných zo svojich domov. Stali sa utečencami bez domova. Dodnes žijú v neľudských podmienkach v utečeneckých táboroch v Jordánsku, Sýrii a Libanone.
OSN a Rada bezpečnosti vydali desiatky rezolúcií , ktoré žiadajú odchod izraelských vojsk z okupovaných území. Izrael, podporovaný USA, nikdy žiadnu nerešpektoval.
Od roku 1967 palestínsky ľud žije pod priamou izraelskou okupáciou. Izraelské úrady majú právo Palestínčanom konfiškovať pôdu, premiestňovať ich, vyhostiť z územia, zdemolovať im domy, na neurčitú dobu ich bez súdu zatvoriť, strieľať do nich a beztrestne vraždiť mužov, ženy a deti. Na ich pôde usídlili emigrantov z Ruska, alebo z iného kúta sveta. Noví emigranti sú militantní, po zuby ozbrojení. Sú to fanatici. Palestínsku zem považujú za bohom darovanú. Preto ich svätá úloha znie: Arabov celkom vyhubiť alebo vyhostiť.
Prvé vážne boje medzi Arabmi a židmi sa odohrali v roku 1929 potom, čo britská mandátna spáva odmietla požiadavku Palestínčanov na autonómiu. ( mandát nad územím Palestíny v roku 1922 - platnosť nadobudol 29. 9. 1923. V dokumentoch sa uvádza, že v Palestíne žilo 700 000 obyvateľov, z toho len 56 000 židov ). Na druhej strane však strane sionistickej organizácie židovskej agentúry umožnila pôsobiť ako tieňový kabinet.
Sionisti založili vojenskú organizáciu, ktorá sa v roku 1929 stala známou pod názvom
Haganah. S britskou podporou terorizovala palestínske obyvateľstvo.
Pred vypuknutím 2. sv. vojny popri cestách po celej Palestíne sa rozkladali maringotky v táboroch. Židia utekali z Európy a tak britskej vláde neostalo nič iné, ako týchto ľudí dočasne ubytovať, kým sa situácia v Európe utíši. Vojna sa skončila, Európa upokojila , ale židia, dočasne ubytovaní v Palestíne, sa domov nevrátili. Maringotky sa zmenili na byty a domy, tábor na dediny a mestá.
Mierumilovní emigranti sa menili na ozbrojené komandá ako sú Štern, Irgun, a Haganah. Terorizovali arabské obyvateľstvo, vraždili ich, alebo ich vyháňali z domovov ( podobnosť s dnešnou situáciou v Palestíne nie je náhodná ). Všetko sa dialo pod dozorom anglických vojakov a s ich pomocou. Arabov prebudil až fakt, že to všetko je dopredu pripravené a dohodnutý scenár medzi Anglickom a sionistickými organizáciami ( dohoda spolupráce tajných služieb USA- Izrael pri vyvražďovaní Palestínčanov v dnešnej dobe tiež nie je náhodná ).
Na jednej strane Angličania židom pomáhali, vyzbrojovali ich a podporovali a na druhej utláčali a odzbrojovali Arabov. Tvárili sa pritom bezmocne. Keď už bolo všetko podľa scenára pripravené, Angličania sa rozhodli mandát ukončiť a horúci zemiak prehodiť OSNa na Radu bezpečnosti. Tu sa rozhodlo židovský problém riešiť na úkor Arabov. Dospeli k záveru, že Palestínu rozdelia na židovskú časť- Izrael a arabskú- Palestínu.
Izraelský štát bol uznaný ihneď. Palestínsky štát však nikdy nevznikol. Bol rozdelený na dve časti. Západný breh bol pripojený k Jordánsku a pásmo Gazy k Egyptu.
Na pravé príčiny, prečo sa v Izraeli vraždí sa nikto nepýta, nikto sa nimi nezaoberá. Poníženie a pocit beznádeje palestínskeho ľudu, nenávisť proti izraelskej okupácii západného brehu Jordánu, pásma Gazy a Jeruzaléma, prerástli v infádu, povstaniu arabského ľudu Palestíny. Povstalci, muži, ženy ale aj deti, bojujú za svoje zákonné práva. Túha po slobode, zúfalstvo z neuveriteľného útlaku, stáleho ponižovania a pocit beznádeje palestínsky ľud pobúril natoľko, že sa už nebojí izraelských automatov, kanónov a tankov a postavil sa na odpor doslova holými rukami. V tomto nerovnom boji, návalu zúfalstva bol boj vyhrotený do takej miery, že obetovať vlastný život bojovníka arabského ľudu Palestíny sa stalo nezvyklou vyváženou zbraňou proti hromadnému nasadeniu tankov a ťažkej bojovej techniky používanej židovskou armádou proti palestínskemu ľudu.
Nebola a nie je to regulárna vojna. Palestína armádu nemá a židovská moderná vyzbrojená armáda naplno bojuje teda len a len proti civilnému obyvateľstvu. Nezvyklá situácia, nezvyklé vedenie boja. Výsledok, obeťami sa stáva civilné obyvateľstvo hlavne na strane Palestíny. ale aj na strane Izraela.  Samovražedné útoky doteraz nezvyklé ako spôsob vedenia boja sú najmä USA a ich spojencami kvalifikované ako terorizmus. Podľa pravidiel hromadných oznamovacích prostriedkov USA sú Izraelci bojovníci za slobodu a Palestínci . Pojem národne oslobodzovacie hnutie, boj za zákonné právo proti nezákonnej vojenskej okupácii je nahradzovaní po ll. septembri 2001 pojmom terorizmus. Americká svetová propaganda podporovaná neuveriteľnou čiastkou vynaložených dolárov dosiahla, čo dosiahnuť potrebovala. Zmanipulovať svetovú verejnú, mienku, aby prijala ako samozrejmosť jej dvojaký meter v tom, že židia a sionisti boli vždy bojovníci za slobodu a snažili sa o morálny, zákonný cieľ - o ustanovenie vlastného štátu. Na druhej strane sa zdôrazňuje, že keď sa Palestínci uchýlili k ozbrojenému povstaniu, aby znovu získali svoju vlasť, sú teroristi.
Tento dvojaký meter je uplatňovaný od samého začiatku. Každé násilie zo strany sionistov je zamlčované. Sionisti, židia, neskorej Izrael používali často násilie i proti vlastnému ľudu.
Napríklad 25. októbra 1940 v prístave Haifa vyhodili do vzduchu parník Patria. Vtedy zahynulo 276 ilegálnych židovských prisťahovalcov 
Za 15 mesiacov v Červenom mori explodoval parník Struma. Zahynulo 769 ilegálnych židovských prisťahovalcov. Židovský úrad označil tieto tragédie za akt masového protestu a masovej sebevraždy.
6. októbra 1944 nasledovala vražda anglického vyslanca v Kahíre a vyhodenie hotela Kráľa Dávida v Jeruzaleme do vzduchu. Zahynulo 91 Angličanov a Arabov.
To všetko zostalo v pamäti súčasníkov. Zoznam teroristických akcií, ktoré sionisti v Palestíne spáchali, je veľmi, veľmi dlhý.
Napríklad niekoľko hodín potom, čo sa izraelská armáda vydala na pochod na Sinajský poloostrov, bolo 29. októbra 1956 v arabských dedinách v Izraeli vyhlásené stanné právo, od 17,00 do 06,00 hodín. Starosta arabskej dediny Kafr Kasim sa o zákaze vychádzania dozvedel až o 16,45 hodín. Nestačil teda informovať roľníkov, ktorí pracovali na poli. Keď sa po 17,00 hod. vracali domov, boli bez výstrahy postrieľaní. Na mieste bolo zavraždených 49 osôb, medzi nimi 14 žien. Niektoré mali v náručí malé deti ( pamätáme )!
Nie je tomu tak dávno, čo izraelské ozbrojené sily zastrelili a zabili 15 izraelských občanov arabskej národnosti za to, že demonštrovali proti násiliu voči Palestíncom na okupovaných územiach ( pamätáme )! Svet k tomuto masakru zostal slepý a hluchý.
V roku 1972 špionážna organizácia Mosad ( izraelská obdoba CIA ) dostala za úlohu vyhľadávať Palestínčanov, ktorí boli schopní viesť palestínske národné oslobodzovacie hnutie ( vtedy Palestínčanov americká tlač a ich spojenci neoznačovali za teroristov, naopak židovské popísané akcie tak označované boli - pamätáme )! V rámci Mosadu bolo vytvorené špeciálne oddelenie, ktoré malo za cieľ likvidovať tisícky vybraných Palestínčanov. Izraelské špionážne služby pozornosť sústredili na jednotlivé palestínske osobnosti. Niektoré z nich boli zavraždené alebo ťažko zranené.
V Bejrúte bol 08. 07. 1977 so šestnásťročnou neterou zavraždený palestínsky novinár E. Khajat, 18. 07. 1972 bol ťažko zranený ako pracovník banky.
>  V Los Angeles boli 14. 07. 1977 zastrelení M. Šaat a jeho dieťa
>  V Ríme bol 16. 10. 1972 zavraždený palestínsky vedec N. Zuaiter
>  V Tripolise bol 25. októbra 1972 oslepený bombou M. Awad
>  V Stockholme 29. novembra zástupca palestínskeho polmesiaca prišiel o ruku
>  V Kodani bol zavraždený vodca palestínskych študentov
>  V Paríži bol 08. 11. 1973 vo svojom byte zavraždený politik Hamšari, na Kypre H. Cheir  ( to všetko prešlo svetovou tlačou - pamätáme )!
Tato následne popísaná udalosť zostala v pamäti pamätníkov ako neuveriteľná, otrasná ( bol by asi na mieste zákon pamäti OSN o zverstvách žiodovských špionážnych službách a teroristických organizáciach v minulosti. Náš poslanec Ján Langoš má skúsenosti, mohol by prispieť a aj v svoj prospech. Mohol by si sám navrhnúť ešte další plat k tomu čo si určil na Slovensku).
Následné údaje nie sú vymyslené- prešli v aktuálnom čase svetovou tlačou.
>   Od operácie v Bejrúte, ktorá bola pomenovaná Boží hnev ( pravdepodobne hnev židovského boha ) a pri ktorej izraelské komando chladnokrvne zavraždilo niekoľko palestínskych predákov s rodinnými príslušníkmi, sa Libanon stal stálym terčom izraelských útokov proti civilistom a civilným objektom.
Izraelské ozbrojené sily podnikli útoky na oblasť Arkubu, utečeneckého tábora Nabátija, tábora Nahr al-Bajadr, Rafadu a Sihidija. Tu bolo zabitých stovky Palestíncov.
V septembri 1982 vtrhli židovské vojská do Sýrie, kde podnikli sériu útokov, aj priamo do Bejrutu. Viedol ich dnešný predseda vlády A. Šaron. Palestínčania obkľúčený Bejrút opustili. Stalo sa to potom, čo sa USA a Izrael zaručili za životy a majetok obyvateľov hlavného libanonského mesta. Avšak už v polovine septembra židovské okupačné vojská sa vrátili a vtrhli do západnej časti Bejrúta. Okrem iného od okolitého sveta odrezali oba palestínske tábory Sabru a Šatílu. Nasledovalo masakrovanie civilných obyvateľov. Vtedajší minister obrany a dnešný predseda vlády Izraelského štátu Ariel Šaron kontroloval situáciu len necelých 200 metrov od miesta masakru.
Spravodajca amerického denníku Washington post napísal:
"Ženy nariekali nad mŕtvolami svojich blízkych. Ležiace telá sa pod horúcimi slnečnými lúčmi nafúkli a ulice boli posiate tisícami vypálených nábojov rôzneho kalibru. Domy boli vyhodené dynamitom a buldozéry ich zrovnali zo zemou ( tieto praktiky používajú židia aj dnes proti Palestínčanom na ich vlastnom území ). Mnohé domy útočníci zničili i s ich obyvateľmi, ktorí boli vnútri. Kopy tiel, väčšinou starcov, žien a detí, ležali pod múrmi prederavenými strelami. Bolo to miesto, kde sa narýchlo popravovalo. Ostatné obete ležali v postranných uličkách. Boli zastrelené pri pokuse zachrániť si holý život.
V týchto tragických dňoch prišli o život stovky Palestínčanov. Podľa štatistických údajov len v nemocniciach Akka a Gaza prišlo vnútri utečeneckých táborov o život viac ako 1400 osôb a členov zdravotníckeho personálu.
USA robia nátlaky v Bosne- Hercegovine, Juhoslávie- Kosove, Chorvátsku a kde inde po svete aby boli zločiny potrestané. Urobia tak raz aj v tomto prípade, a budú požadovať potrestať tieto zločiny proti ľudskosti? ( odpoveď je jednoznačná. Proti Izraelu nikdy a v žiadnom prípade nie, aj keby vykynožili polovicu planéty ). Veď sa dnes takmer denne dopúšťajú nakoniec aj sami vrážd na irackom národe na okupovanom území, v ich vlasti a nezákonne zatýkajú a väznia osoby často aj bez rozsudkov. Vraždia aj novinárov, ktorí chcú toto svedectvo oznamovať svetu.
      Nikto nespochybňuje fakt, že USA sú hlavným, aj keď nie jediným nástrojom svetovej politiky. Nikto nemôže tiež vyvrátiť fakt, že sionisti a židovské nátlakové skupiny v USA pri smerovaní americkej politiky v prospech Izraela a izraelských záujmov na Strednom východe dosiahli pozoruhodných a výrazných úspechov. Aby sme pochopili príčinu tohoto úspechu, musíme mať na pamäti celý americký politický systém. Tento systém vkladá do rúk dobre organizovaných nátlakových skupín mocnú zbraň.
Nátlakové skupiny v Amerike sa rozdeľujú na dva druhy:
( the Lobbies )
politické akčné komisie ( Political Action Commitiees ), známe pod skratkou PACS. Ich poslanie spočíva hlavne v zbieraní financií pri kupovaní politikov ( politická korupcia ), financovanie ich volebných kampaní a dokonca, ak je to potrebné, na ich vydieranie.
      Židovské nátlakové skupiny sú bezpochyby najsilnejšie a najvplyvnejšie. Základ sily židovských nátlakových skupín je v tom, že 76% amerického židovstva je koncentrované v šestnástich mestách šiestich štátov - New York, Kalifornia, Pensylvánia, Ohio a Florida - so 181 volebnými hlasmi. To vysvetľuje strach prezidentských kandidátov a politikov zo "židovského hlasu". Izraelský vplyv v Bielom dome, kongrese a v ďalších volebných inštitúciach spočíva hlavne v schopnosti a možnosti "kupčiť" s volebnými hlasmi a využívať tak výhod amerického volebného systému v prospech izraelských záujmov.
      Hlavným predstaviteľom židovských nátlakových skupín je "AIPAC" ( America- Israel Public Affarirs Committee ). Navzdory tomu, že v USA existuje viac ako 200 organizácií, ktoré pracujú v záujme Izraela, je AIPAC najväčšou a najaktívnejšou nátlakovou zložkou v Amerike. Celá americká židovská spoločnosť je v AIPAC zastúpená prostredníctvom mocného vrcholného orgánu - Konferencie prezidentov najväčších židovských organizácií.
     Táto organizácia, spoločne s mnohými inými ďalšími, si kupuje priazeň politikov. Financuje ich volebné kampane, vydiera ich rôznymi spôsobmi, aby ich získala pre svoju vec. Americký časopis Times raz napísal: "Podpora židovskej komunity v USA a izraelských záujmov vyvoláva pocit, že politici vo Washingtone sa síce rozhodujú na základe amerických záujmov, avšak pod vplyvom strachu pred židovským korbáčom."
( M. A. Rabee, "Tvorba amerického rozhodnutia. vydal Alkarmer, Ammán r. 1991, str. 111 ).
Po vyhlásení židovského štátu 29. novembra 1947 všetko dopadlo inak, ako si to OSN predstavovala. Dva znepriatelené tábory v Palestíne sa začali vyzbrojovať a pripravovať na nerovný boj. Na jednej strane stál židovský tábor, dobre vyzbrojený, vycvičený, podporovaný USA a bohatými medzinárodnými sionistickými organizáciami, na druhej strane tábor arabský, chudobný, takmer nijak vyzbrojený a nijak vycvičený. Situáciu skomplikovali ( nie pre nič za nič a už po koľký raz ) Angličania, keď ohlásený odchod svojich jednotiek z Palestíny a skončenie mandátu k 1. augustu skrátili na 15. mája 1948. Sionisti využili situáciu a sústredili sa na dôkladné očistenie Palestíny od arabského obyvateľstva. Od novembra 1947 do apríla 1948 sionisti proti Arabom zorganizovali mnoho teroristických akcií a spáchali rad brutálnych násilností. Ozbrojené židovské skupiny prepadávali palestínske usadlosti a vyhadzovali do vzduchu obydlia arabských roľníkov ( robia to doteraz stále ). Aby ich vyhnali a zmocnili sa ich pôdy, pripravili veľa odstrašujúcich akcií ako napríklad masaker v arabskej dedine Dejr Jasin dňa 9. 4. 1948 ( pamätáme ). Smutnú úlohu vrahov prevzala predovšetkým teroristická organizácia Irgun, vedená Menachom Beginom, ktorý sa stal neskorej predsedom Izraelského štátu.
Zmienený masaker a ďalšie sa uskutočnili v rámci operácie nazvanej Nachšon. Začala 1. apríla 1948. Jej cieľom bolo medzi Tel Avivom a Jeruzalemom zničiť asi dvadsať arabských dedín a vyhnať arabské obyvateľstvo za účelom vybudovať čisto židovský koridor. V ňom ležala aj arabská dedina Dejr Jasin, od tej doby nazývaná palestínskymi Lidicami. Dedinu v blízkosti Jeruzalema prepadli príslušníci teroristického komanda Irgun a nemilosrdne zavraždili 254 obyvateľov, z toho viac ako 100 žien a detí. Časť zohavených mrtvol nahádzali do studní. O strašnom masakri podrobne informovali samí vodcovia komanda na rýchlo účelovo zvolanej konferencii - jej cieľom bolo zastrašiť arabských roľníkov, aby svoje dediny opustili ( palestínsky exodus ).
Sám Begin prehlásil, že "bez víťazstva v Dejr Jasinu by neexistoval štát Izrael a do kroniky Irgunu napísal: Arabi bezhlavo a v panike utekali zo svojich domovov a všade vykrikovali: Dejr Jasin! ( M.Begin, The revost: story of the Irgun, New York, 1951, str. 62 ).
Švajčiarsky zástupca v medzinárodnom Červenom kríži Jacques de Reynier, ktorý do Dejr Jasinu prišiel, keď teroristi svoje dielo dokončovali, povedal: Jediné, na čom som v tejto chvíle mohol myslieť, boli jednotky SS, ktoré som videl v Aténach. ( z tlače ). Masaker v palestínskej dedine Dejr Jasin a podobné zverstvá v dedinách Ad-Din, Ajn az-Zajtun a ďalších, znásobili strach arabského obyvateľstva, čo vyvolalo jeho hromadné vysťahovanie. Za dva týždne svoju domovinu opustilo viac ako 100 000 Palestínčanov ( viď Čítanie tretie - Palestínsky exodus - kto sú obete a kto teroristi ). stlač TU
Ďalšia genocída sa uskutočnila 21. a 22. apríla. Jej cieľom bolo vyčistiť Haifu od arabov, najdôležitejší arabský prístav vo východnom Stredomorí a okolí. To bolo tiež kľúčom k ovládania západnej Galiley a zavedenie kontroly na životne dôležitým ropovodom z irackých ropných polí.
Masakry, ktoré židia spáchali v Dejr Jasinu, Ajn az-zajtunu alebo v Salah ad-dine a inde, boli dobre dopredu premyslenými krokmi v programe zameranom na vyháňanie Arabov pomocou teroru. Tak Izrael svoje územie rozšíril o 6 700 . Podľa rozhodnutia OSN malo toto územie pripadnúť palestínskemu arabskému štátu. Židovskému už patrilo 77% bývalej Palestíny. Ani to sionistom nestačilo. Išlo len o prvý krok k naplneniu sionistického sna o vytvorení veľkého Izraela. Sionistický vodca  a predseda vlády Izraelského štátu to formuloval jasne: Izrael vznikol z vojny a nemôže byť spokojný so svojimi terajšími hranicami... Mapa Izraela nie je mapou našej zeme. Máme inú mapu, mapu veľkého Izraela, ktorú je potrebné uviesť do života. ( M. Begin, The Revolt, by H. Shuman, New York, 1951, str. 164-165 ). Ben Gorionove výroky veštili blízkosť izraelskej agresie proti arabským susedom, čo sa v roku 1967 de fakto stalo. A nie len to. Bol to odkaz  celému svetu do dneška a tento zostáva, aby svet nepochyboval o požiadavkách židov na územie Palestíny. Arabov celkom vyhubiť alebo vyhostiť.
      Plán Cestovná mapa je výplodom Bushových expertov, nie židov. Bush je bezmocný, zamotal sa do siete svojich predstáv o riešení situácie v tejto oblasti blízkeho východu arabského sveta. Je síce prezidentom USA ale pod židovským korbáčom. Prvé husle ťahá Šaron, podporovaný the Lobbies Political Action Commitiees, a celosvetovou židovskou komunitou. To čo sa dnes deje na palestínskom území, na území palestínskeho ľudu, ktorému sa systematický odopiera právo na vlastný štát je jedno veľké krvavé divadlo na ktoré dopláca nie len radový občan Izraela ale hlavne arabskí občania Palestíny. Vždy sa nájdu dôvody aby sa vznik palestínskeho štátu oddialil, aby sa vzniku zabránilo. Ak nie, tak sa dôvody umelo vyrobia a kolotoč bez konca sa opakuje. Preto sa v Izraeli vraždí. Napriek tomu všetkému je dvojica Bush- Šaron dobre zohraná. Bush vie veľmi dobre čo chce Šaron a Šaron vie veľmi dobre čo chce Bush. To divadlo pre svetovú verejnosť ktoré sa odohráva v stále nových a nových dejstvách nemôže inak ako skončiť raz s dopadom veľkej tragédie pre celý svet. Ak by USA naozaj chceli tuto otázku vyriešiť a raz navždy, potom by postupovali proti židom tak, ako postupovali v Juhoslávii a Iraku. Dôvodov je viac ako dosť, bez veľkého dokazovania. Je to skrytým snom väčšiny ľudstva na tejto planéte. Žiaľ len snom. Zatiaľ. Veď čo Irak vykonal hroznejšieho než Izrael a čo Juhoslávia, že si zaslúžili taký tvrdý trest, je otázkou dneška, otázkou zamyslenia zajtrajška. Prečo Izraelu ako jedinému je umožnené vyvíjať atómové zbrane a bol zo zmluvy o Blízkom východe bez atómovej zbrane vyňatý?
Je smutnou realitou, že bývalí teroristi sa stali ministerskými predsedami, ministrami zahraničia a ďalšími dôležitými osobnosťami dnešného Izraelského štátu. Že USA na jednej strane poskytujú neobmedzenú podporu izraelskej politike, zatiaľ čo na druhej strane prejavujú ľahostejnosť a ignorujú legitivné práva Palestínčanov a Arabov.
Na diametrálne odlišné postoje USA pri riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu a aj iných vo svete v súvislosti s plnením a neplnením rezolúcií OSN narážame každý deň. Všeobecne je známe, že USA poskytli Izraelu a poskytujú neobmedzenú pomoc.Už vyše 40 rokov Izrael okupuje palestínske a ďalšie arabské územia. Americké vlády sa ani nepokúsili Izrael prinútiť k dodržaniu rezolúcie Rady bezpečnosti OSN č. 242, ktorá žiada, aby z okupovaných arabských území okamžite stiahol svoje vojská.
Palestína je príbeh ako zo špatného filmu. Bohužiaľ, je skutočný. Nezmyselnej koncepcieodvekého práva židov na Palestínu už nikto, kto je pri zmysloch, neverí. Ide len a len o stret koloniálnych záujmov sionistických kruhov so záujmami veľmocí hlavne USA, ktoré usilujú o bohatstvo ropných nálezísk v arabskom svete. Na tuto politiku a spojenectvo doplatil palestínsky ľud, ktorí stratil to najcennejšie, čo národ môže mať - vlastné územie a vnútorné sociálne väzby. Palestínsky ľud, ako všetci ľudia na svete, chce na svojom území, na ktorom žije už tisíce rokov a hlboko tu zapustil korene, žiť bez strachu, v mieri a slobodne. Žiada, aby svet rešpektoval medzinárodné zákony a aplikoval ich i na Izrael, ktorý ich odmieta rešpektovať.
Keď svet neotvorí oči, neprestane sa chovať ako pštros a nepozrie sa pravde do očí, môže sa stať, že tento príbeh skončí veľmi dramatický a do hry stiahne všetkých ľahostajných divákov. Nedávna história je toho dôkazom.
Späť










USA - Izrael os zla pre Blízky východ - zločiny bez trestu
Rada bezpečnosti OSN 22. októbra 1967 vydala rezolúciu č. 242, v ktorej žiada, aby Izrael okamžite stiahol svoje vojská z okupovaných území.
Ani túto, ani desiatky ďalších rezolúcií, ktoré tuto požiadavku vznášajú, Izrael podporovaný USA nikdy nerešpektoval. Táto zvláštna situácia je vlastne podstatou konfliktu na Blízkom východe. Je to osud národa, ktorý neprávom vyhnali z jeho starej vlasti a ktorému Izrael, podporovaný svetovým sionizmom a Spojenými štátmi Americkými, odopiera právo na nezávislú existenciu v jeho domove.
Tu niekde siahajú korene príčin zla. Tu sa zasial vietor, vietor ktorý ako víchrica sa vracia a nemilosrdne si žiada daň za všetko to príkorie a násilie napáchané na bezbrannom utláčanom palestínskom ľude, ktorý sa stal obeťou koloniálnej politiky sionistov, ktorí si uplatňujú nároky na územie , na ktorom po stáročia žije a etabluje pôvodný palestínsky ľud. Izrael na čele so Saronom sa nikdy nezriekne ani pád zeme ktorú násilne okupuje už desiatky rokov. Tie všeliaké cestovné mapy a podobne sú len oddaľovacie manévre dohodnuté s Bushom. Zatiaľ čo palestínsky ľud slobodne rozhodol v posledných voľbách komu odovzdáva právomoc do rúk viesť národ, Izrael s podporou Busha a už aj Nemecka na čele s Andelou Merkelovou si kladie nové podmienky ako sa nadalej vyhnúť odovzdaniu čoby jeden meter štvorcový okupovaného územia palestínskemu ľudu a konečne mu poskytnúť právo na nezávislú existenciu v jeho domove.
Už pred voľbami si urzupovali Izraelci a ich spojenci USA a teraz už aj EU ( zásluhou nemeckej Merkelovej ) akési právo na predurčenie výsledku volieb a zastrašovali palestínsky ľud ak budu voliť hnutie Hamas, čo ich čaká. Voľby dopadli tak, ako si to prajaľa drvivá väčšina národa. V takýchto prípadoch západná vyspelá demokracia sa odstaví za dvere, zažmúri oči a za stôl zasadne vôľa násilia, rozhodovania z pozície sily. Co Izraelci nedosiahli tankami, chcú dosiahnúť vydieraním a opäť s požehnaním USA a teraz už aj s podporou EU, aby palestínsky ľud bezpodmienečne kapituloval, to je uznal Izrael a odovzdal zbrane ( oni to pomenúvajú po svojom: vzdal sa násilia ). Ak nie, splnia sa predvolebné hrozby. Použijú sa metody, ktoré inak OSN v plnej miere odsudzuje a zaradzuje ich ako potláčanie základných ľudských práv. V stredoveku sa tieto metody používali pri dobývaní opevnení. Nepriateľa obkľúčili, odrezali mu všetký ústupové cesty a bojovníkov vyhubili, vyhľadovali. Pravda už nežijeme v stredoveku a tieto metody vyvolaného hladomoru sa prispôsobili modernej dobe. Zničí sa vybudovaná občianska infraštruktúra, uvalia sa sankcie aké sa kedy vynašli ako účinný donucovací prostriedok, Palestínske územie odizolujú od sveta, zastaví sa finančná a ekonomická pomoc na ktorej je existenčný život palestínskeho ľudu totálne nateraz závislý, Izrael vojenský zablokuje prepojenie rozpolteného palestínskeho územia s pásmom Gazy. Vojenský zablokuje totálny prístup palestínčanov na izraelské územie, státisícom palestinčanom ohrozí holú životnú existenciu postavenú na zárobkovej činnosťi, Odpojí na palestínske územia životne potrebnú energetickú potrebu elektriny, plynu, vody, naruší totálne zásobovanie obyvateľstva. Prekazí spojenie uvnútra územia, medzi orgánmi štátnej správy a obyvateľstvom. Týmto konaním sa totálne paralizuje, skoľabuje všetko čo je živé, palestínské. Po vzore okupovaného Iraku, aj tu chcú palestínsku spoločnosť rozdeliť, rozpoltiť, vyvolať občiansku vojnu a potom mútiť v kalnej vode. Najdú si ľudí, ktorí sa dajú kúpiť a tych budú potom podporovať, krmiť americkými dolármi a europskými euro.
Palestína armádu nemá a židovská moderná vyzbrojená armáda naplno bojuje teda len a len proti civilnému obyvateľstvu. Nezvyklá situácia, nezvyklé vedenie boja. Výsledok, obeťami sa stáva civilné obyvateľstvo hlavne na strane Palestíny, ale aj na strane Izraela. Samovražedné útoky doteraz nezvyklé ako spôsob vedenia boja sú najmä USA a ich spojencami kvalifikované ako terorizmus. Podľa pravidiel hromadných oznamovacích prostriedkov USA sú Izraelci bojovníci za slobodu a Palestínci teroristi. Pojem národne oslobodzovacie hnutie, boj za zákonné právo proti nezákonnej vojenskej okupácii je nahradzovaní po septembri 2001 pojmom terorizmus. Americká svetová propaganda podporovaná neuveriteľnou čiastkou vynaložených dolárov dosiahla, čo dosiahnuť potrebovala. Zmanipulovať svetovú verejnú, mienku, aby prijala ako samozrejmosť jej dvojaký meter v tom, že židia a sionisti boli vždy bojovníci za slobodu a snažili sa o morálny, zákonný cieľ - o ustanovenie vlastného štátu. Na druhej strane sa zdôrazňuje, že keď sa Palestínci uchýlili k ozbrojenému povstaniu, aby znovu získali svoju vlasť, sú teroristi.
Tento dvojaký meter je uplatňovaný od samého začiatku. Svetová verejná mienka je zmanipulovaná a už dávno nie je pravda, že Izraelskú vojnu za nezávislosť viedli a vyhrali ju ozbrojené skupiny teroristickými činmi (napríklad divokým vraždením nevinných palestínskych civilistov): Irgun, Haganah, Sternov gang. Toto sú izraelskí národní hrdinovia, v teórii, aj v praxi. Všetci hlavní hráči na Blízkom východe sa k moci dostali brutálnymi metódami. Fenomén strach obchádza svetom. Nikto nemá odvahu poukázať na zločiny, ktorých sa židovský štát dopúšťa na každom kroku a denne na okupovanom území, nikto nemá odvahu odsúdiť židovský štát za palestínsky exodus ked židovská armáda násilne vyhnala státisíce palestínského obyvateľstva z jeho starej vlasti a ktorému Izrael, podporovaný svetovým sionizmom a Spojenými štátmi Americkými, odopiera právo na nezávislú existenciu v jeho domove.
Dnes sa robí opať násilie na palestínskom obyvateľstve, lebo si dovolilo v demokratických voľbách demokratický zvoliť svojich zástancov do vedenia ešte stále neoficionálneho palestínskeho štátu. V povolebných dňoch prichádzajú správy zo zahraničnej tlače, že Izrael zablokoval všetký peniaze na vedenie štátnej správy a USA žiadajú vrátiť 50 milionov dolárov, aby sa podarilo oslabiť pozície hnutiu Hamasu, ktoré zvíťazilo v demokratických voľbách. To sú len prvé kroky. Palestinsky ľud bude opäť draho platiť za odpor proti okupovaniu jeho územia židovskou armádou. USA s jeho prezidentským lokajom svetového sionizmu Bushom nedal na seba dlho čakať. Na všetký arabské zeme, ktoré chcú pmôcť proti týmto novým krivdám páchaných opäť na palestínskom ľude, najnovšie vyhráža sankciami a bráni arabským bankám prevodu dolárov a eur na palestínsku správu, ktorá je už u konca sil a nemôže palestínsku samosprávu nadalej udržovať. Môže byť ešte väčší dôkaz štátneho terorizmu páchaného proti bezmocnému ľudu Palestíny ako takéto cinické, sadistické správanie? Tajomné sily zla ako v rokoch tridstiatych minulého storočia opantalo Europu ( najme Nemecko a Francúzsko ), tak svetový sionizmus v súčasnosti už totálne opantáva USA s jeho prezidentom a spojencami- uchvátili ekonomicku a politicku moc v Amerike. Tieto tajomné sily zla ženú svet do záhuby, nahánaním strachu, vyvolávaním násilia, ohromnou nahromadenou mocou opantávajú a prenikajú do celej pôsobnosti ľudstva na tejto planete. Jediným ochrancom a zástancom palestínskeho ľudu v súčasnosti je Rusko, ktoré na čele s prezidentom Vladimírom Putinom si dovolilo pozvať predstaviteľov víťazného hnutia Hamas do Moskvy a po prvý raz sa tomuto hnutiu dostalo uznania a pozdvihlo ho na medzinárodný štatut takmer do štátnickej pozície, čím sa urobil konečne prvý krok ktorý naznačuje obojstranné rokovanie založené na rovnoprávnosti oboch partnerov, bez násilne donucovacích podmienok, aby sa palestínsky ľud vzdal, bezpodmienečne kapituloval a až potom sa s ním bude vyjednávať, čo je preňho ponižujúce a naprosto neprijateľné.
Späť










AKTUALIZOVANÉ 29. 06. 2006
Hitler v Nemecku = Zidia v Palestíne = štátny teror bez zábran
Zidovský štátny teror v Palestíne v najvyššom štádiu- fašizmus
Zastrašený svet strká hlavu do piesku

PALESTINA - memento dnešného sveta !!!
V tento deň sa svet mohol pozrieť priamo do tváre fašistickému židovskému teroru zrodeného v židovskom štáte Izrael od začiatku jeho existencie tak, ako ho praktikoval a praktikuje dennodenne na palestínskom ľude. V tento deň priniesla svetová tlač a aj slovenské elektronické média správu s takýmto obsahom: Izrael ( židovský štát ) zaútočil na palestínske územie z mora, zo vzduchu aj zo zeme. Neuveriteľné ! V čase ked jeho spojenec, ochranca USA dobývajú svet oslavovaním ody na ich demokraciu, slobodu, dodržovanie základných ľudských práv, odvolávaním sa na tieto najvyššie hodnoty ľudstva a toto ponúkajú, všetkým súsedným štátom Izraela na území blízkeho východu Azie. Tento paradox hovorí za všetko, bez akéhokoľvek komentára či už zo strany obdivovateľov a zástancov americkej arogantnej, imperialistickej zahraničnej politiky, alebo naopak odporcov tejto politiky. Židovský sionizmus, uskutočňovaný pod zástavou náboženskej nacionalistickej ideológie, podporovaný svetovou veľmocou USA od jeho začiatku, začal realizovať neprirodzený plán osídlenia oblasti historickej Palestíny raz navždy, ako prvý krok k pripravovanému ultimátu, do dvoch rokov určiť jednostranne napevno Izraelsko-Palestínske hranice. 1+1=2 . Zrozumiteľný matematický vzorec prevedený do udalostí dnešných dní na palestínskom území židovského štátu Izraela hovorí zrozumiteľnou rečou v zostavenej rovnice na základe uvedeného matematického vzorca: Plán žídovského štátu + židovský teror na území Palestíny = plánovité vyvraždovanie palestínskeho ľudu. Jednoduché. Problém vyriešený. Ak nebude palestínsky ľúd, nebude odpor, otázka palestínskeho štátu bude znesená zo sveta. Všeliaké plány tzv. Cestovná mapa a iné pred týmto boli a sú divadlom amarického prezidenta Busha s teroristom Blízkeho východu, izraelským Saronom na oddalovanie vzniku palestínskeho štátu. Bush vždy vedel čo chce Saron a Saron vždy vedel čo chce Bush. Sharon vedelel vždy, že Palestínčanom nevidá ani jeden meter okupovaného územia ktorého sa zmocnil vojenskými zásahmi a za podpory USA ( právom veta ) nesplnil ani jednu z desiatok rezolúcii OSN, aby sa stiahol z okupovaného palestínskeho územa ( už desiatky rokov ). Bush vedel vždy, že Sarona bude podporovať a k tomu podriadovať všetký postupy spolu dopredu premyslené a potom zrealizované. To si ale vyžadovalo a vyžaduje neštandardné, ale účinné postupy. Pozícia sily Bushovi nie je neznámy pojem. Ide len o to, použiť jú v pravý čas a na správnom mieste. Takáto situácia nevznika spravidla priaznivou zhodou okolností. Musí sa jej dopomôcť, umele vykonštruovať. V tom sa vyzná, ved zákulisné intrigy sú jeho pravou predlženou rukou jeho diplomácie. A má k tomu všetko čo len potrebuje od najväčšej po celom svete vybudovanej, roztiáhlej tajnej polície, najsilnejšie vyzbrojenej armády na svete až po banky, ktoré kontroluje či už priamo, alebo nepriamo na celom svete. V prostredí okupovaného územia každý okupant si vytvára právny štatút taký ako mu vyhovuje, každý však potláča základné ľudské práva ktorými sa Bush tak rád oháňa. Casté štatáriá, obmedzovanie pohybu občanov, potieranie občanov prejavujúcich odpor voči okupácie vojenskými prepadmi, zatýkaním, väznením bez súdov, atd. V takejto situácie nie je ťažké umelo vytvárať podmienky pre použitie násilia z pozície sily. A to sa v židovskom štáte praktikuje na palestínskom území denno denne. Ak je potreba vyprodukuje sa atentát tajnými agentmi špacializovaných na tieto akcie bez problemu, najčastejšie sa vyprovokuje neakým násilným činom proti palestínskemu obyvateľstvu a sebavražedný útok je na svete. Plánovaná odplata sa hned vykoná. Nasadenie vojenskej techniky, požitie ťažkých zbraní v to letectvo, raketové vojsko, tanky, ťažké obrnené delostrelectvo v pohybe proti bezradnému a bezmocnému civilnému obyvateľstvu, ktoré nemá k dispozícii na obranu ani len jeden tank, lebo inú bojovú techniku. Teda vycvičená, po zuby vyzbrojená židovská armáda proti civilnému obyvateľstvu. Už len toto samé o sebe je nemorálne, zvrhlé. Je na mieste ak sa čoraz viac používa zaužívaná fráza: "toto sa nedialo ani za Hitlera pred viac ako 60 rokmi" !!!
Barbarské výpady židovských vojenských trestných výprav s následkami pozabíjania nevinných ľudí, matiek a detí sú takmer na dennom popriadku. Svet mlčí. Okrem toho, že takéto počínanie nejde zastrieť a nikto sa o to už ani nepokúša, je to už ako samozrejmosť politickej scény na svete a denná spravodajská rutina prinášajúca vzrušujúce, atraktívne udalosti, ktoré však už ani nikoho nevzrušujú a zapadajú do stratena svetovej nevšímavosti. Je to súčasťou medzinárodného diania vo svete. Sme svedkami doby, ako mocné temné sily zla opantávajúce svetovú superveľmoc USA ich prezidenta a spojencov, disponujúce najmocnejšou ekonomikou, politickým vplyvom a vojenskou silou okupujú celý svet, ovládajú svetové banky, svetovú menu, navýznamnejšie špekulatívne burzy na svete, vojnami ničia a novo kolonizujú malé štáty, ktoré im odporujú a tieto nie sú schopné sami sa ubrániť. Ruinujú banky na celom svete, zbavujú ich tradičnej nezávislosti, spoľahlivosti bankového mlčania, blokujú účty svojich nepriateľov a privádzajú svet do neistoty. Tato temná sila zla pripomínajúca slobodomurárstvo, prenasleduje cirkvi tejto moci nepriateľské, kontroluje ich svätostánky policajnými prostriedkami, obnovuje janičiarstvo z doby tureckej, deti chcú rodičom vyznávajúcim takúto vieru, ktorá je prekážkou otvorenia sa zeme, prenikaniu cudzieho kapitálu od svojej mladosti prevychovávať na svoj spôsob. Všetko v mene zachovania demokracie. Ich demokracie, ktorá je uspôsobovaná ich potrebám zmonopolizovať a zglobalizovať celé ľudstvo na tejto planete ( Regime change-okupačná demokracia ). Masová psychoza obyvateľstva za podpory, milionov až miliard dolarov vynaložených ročne v mediach priamo či nepriamo ovládaných týmito temnými silami zla, robí z radového občana poslušného tvora, ktorý už kapituloval a stal sa zmanipuľovaným a ovládaným nástrojom oddávajúc sa božej vôle, vykupujúc sa hriešnosti nečinnosti, modlitbami. Celý komplex týchto biľagových vredov na tele sveta plodí a hlavne v súčasnej Palestíne židovský svetový sionizmus, uskutočňovaný pod zástavou náboženskej nacionalistickej ideológie, podporovaný svetovou veľmocou USA , ktorý začal realizovať neprirodzený plán osídlenia oblasti historickej Palestíny.
Po každej takejto židovskej vojenskej trestnej výprave sa dozvedáme z televíznej obrazovky koľko bolo zavraždených "teroristov" ( Pomenovanie zaužívané ako samozrejmosť v slovenských médiach. Ak sú takéto činy - masové teroristické vraždy v nemocniciach, školách páchané na území Ruska, nejde o teroristov, ale čečenských bojovníkov ). Bez súdnych rozsudkov a na neurčito. Všetko je v rukách vojenských veliteľov. Rozhodujú o všetkom o živote a smrti obyvateľov Palestíny. Vyženú obyvateľov z ich domov alebo zaživa pochovajú v ich sutinách pod pásmi ťažkých buldozerových mechanizmov. To nikto nekontroluje. Stačí ukúzať prstom a Palestínec je terotista, zlikvidovaný bez akejkoľvek obhajoby.
Na okupovanom území, ale už aj na celom správnom území sa prejavuje násilie vojenskej diktatúry fašistickými metodami. To čo sa udialo 29. júla 2006 a následné dni nemá obdobu v trestných židovských vojenských výpravách proti obyvateľstvu Palestíny. Obrovské hromadné nasadenie bojovej techniky od letectva a raketových zbraní z mora, zo vzduchu a aj zo zeme ako to bolo s veľkou pompéziou oznámené po celom svete, nebolo namierené len proti bezbrannému, bezmocnému civilnému obyvateľstvu, ale na základ samotného palestínskeho štátu, ktorý vlastne zatiaľ ani de facto neexistuje a je definovaný ako štátna samospráva. Zatýkanie armádou a deportovanie ústavných činiteľov a členov vlády, zlikvidovanie dudovy MV a iných štátnych zariadení židovskou bojovou vojenskou ozbrojenou mocou nemôže byť nikým a ničím ospravedlnené. Je to akt zločinu proti medzinárodným zvyklostiam, proti medzinárodnému právu a hrubému porušeniu deklarácie medzinárodného práva a základných ľudských práv OSN.
Päť dní po napadnutí palestískeho územia Gazy. Rozhlas v poľudňajšom žurnály oznamuje: Izraelská tanková divízia postupuje, letectvo útočí. Redaktor zostavujúci správy nemá asi ani potuchy o vojenskej termínologii. Ak sa hovorí o postupe alebo ústupe to môže platíť len v boji, kde stoja proti sebe jednotky, ktoré proti sebe bojuju. Mal by vedieť že Palestína vojenské jednotky nemá a nejde o vojenský boj, ale o trestnú vojenskú výpravu čo sa prieči medzinárodnému právu. Vojenská TRESTNA výprava o sile nasadenia vojenských tankových divízií a leteckých síl nemá vo svete obdobu. Je to teror násilia odpovedajúci fašistickým metodám, kde vojsko zatýka najvyšších ústavných činiteľov ktorí boli zvolení v riadnych demokratických voľbách palestínskym ľudom a voľby boli uznané ako také celým svetom a ani OSN nič proti nim nič nanamietala. Rada bezpečnosti OSN 22. októbra 1967 vydala rezolúciu č. 242, v ktorej žiada, aby Izrael okamžite stiahol svoje vojská z okupovaných území. Tento za podpory USA ignoruje túto rezolúciu už desiatky rokov. Palestínsky ľud má legitívne právo bojovať za oslobodenie svojho územia ktoré neprávom ešte stále okupuje židovské vojsko a okupačným štatutom upiera palestínskemu ľudu základné ľudské práva a veľké útrpenie nevinným obyvateľom ako sú matky a deti. Takéto neprimerané použitie násilie je zložin proti ľudskosti. Svetová propaganda na čele s USA podporuje židovské vojenské trestné výpravy a kvalifikuje ich ako obranné, čo je výsmech do tváre celého sveta. Nechal sa počuť aj pán Kukan čoby MZV SR. Hovorí o akomsi skončení s útrpením a násilím v Palestíne, ale ani slovom neodsudzuje tento zločinný akt trestnej vojenskej výpravy na území Palestíny v Gaze, naopak ale ako papagaj za dobrý dzob opakuje na čo je nastevený. Hovorí o násilí palestínčanov, ktorého sa majú vzdať a zajatého vojaka ktorí bol zajatý na trestnej výprave a účasti na zabíjaní palestínčanov odovzdať židovskej armáde. Ani slovo o neoprávnenej okupácii palestínskeho územia, ani slovo o plánovanom vyvraždovaní palestínskych obyvateľov. Zaberaní pôdy palestínskych roľníkov, protiprávne budovanie židovských osád na palestínskom území, zadržávanie tisíce palestínkych obyvateľov bez súdneho rozsudku a väznenie na neurčito v neuveriteľných neľudských trestaneckých táborových podmienkách. Tento človek bez akéjkoľvek zábrany, slúžiaci prv komunistickému režimu nemá hanbu lokajský prisluhovať temným silám zla, silám ktoré páchajú zločiny na bezbrannom utláčanom palestínskom ľude, ktorý sa stal obeťou koloniálnej politiky sionistov, a ktorí si uplatňujú nároky na územie, na ktorom po stáročia žije a etabluje pôvodný palestínsky ľud.

Prepinač indexových súborov 11 - 18
11  12  13  14  15  16  17  18 


Návrat na hlavnú stránku