Kšeft je v plnom prúde. Je isté, že HZDS svoje hlasy dá. Dzurinda a KDH dajú zas dobrozdanie pre HZDS ľudovým stranám v EU na prijatie do ich spoločenstva. To už teraz by nebol problém. Pán Mečiar zmäkol keď utekal do USA po kolenačky o odpustenie za prehrešok, že neschvaľoval naplno zahraničnú politiku  USA a v minulosti nebol moc naklonený pre NATO a tak sa aj staval k otázke prijatia Slovenska doňho. Tam však neuspel. Bush je v takejto veci neoblomný a nikomu neodpustí a tobôž  nie Mečiarovi. Lepšie pochodil pán Žiak. V čase keď sa išiel do USA ospravedlniť, bol naňho vydaný medzinárodný zatykač zásluhou SKDU a KDH. Nič sa však nedialo, aj napriek tomu, že v tom čase bol v USA aj Dzurinda. Žiak v USA zatknutý nebol a doma po návrate všetko po tichu sa potratilo niekam do stratena. Dohovie, čo sa všetko dozvieme, až raz budú tieto návštevy odtajnené aj v súvislosti vzťahu Dzurindu k nim. Niečo za niečo a dá sa teda očakávať, že HZDS hlasy odovzdá a naplno podporí Dzurindu vo vojne proti Iraku ozbrojenými bojovými jednotkami. Urobí tak aj pán Fico, lebo strach z neobmedzenej moci pána sveta zasahovať do vnútorných záležitostí zemí je "opodstatnený" a odveta by sa dala očakávať i keď nikto nevie kedy a ako, ale každý vie že by prišla.
Všeobecne sa počínanie pána Mečiara dá pochopiť asi v tom zmysle ako bolo naznačené, lebo takému nátlaku, aký bol naňho vystavený od Busha a jeho spojencov, ako aj jeho  prisluhovačov na Slovensku, by málokto odolal a pán Mečiar i keď sa robí, nie je taký silný muž a má slabiny v osobných charakterových vlastnostiach. Tiež už každý vie, že počas jeho vlády nenadobudol len malé staré auto ako prehlasoval na verejnosti. A tak sila jeho voličov a sympatizantov, ktorí ho po roky držali k vôli postoju k NATO, je tamtá. Ľudia ťažko odpúšťajú zradu a zbabelosť. Pán Mečiar môže očakávať začiatok konca jeho strany. Mohol sa však poučiť na príklade zradných politikov Weisa a Migaš , ktorí ukradli stranu pracujúcim a dali ju naplno do služieb k dispozícii nastupujúcemu  kapitalizmu na Slovensku a cez ich piatych špičkových ministrov vo vláde hlavne iniciatívami a horlivosťou pani Schmägnerovéj zruinovali celý sociálny systém, ktorí si pracujúci počas desiatky rokov ťažko vydobyli  namiesto toho, čo ich mali ochraňovať a to všetko len pre pažravosť, aby neprišli o "ministerské korytá a vysoké funkcie v štátnych postoch" a vysoké ministerské príjmy. Stranu zničili a teraz sú z nich po práve politické mŕtvoly. Toto hrozí aj Mečiarovi zásluhou jeho celkového postoja na slovenskej politickej scéne v poslednom čase a naviac po stratení politickej moci sa ľahko stane vytúženou korisťou pána Paľka, ktorí ho má ešte stále v bruchu.