SLOVENSKO A ONI - NATO - 
EURÓPSKA OBRANNÁ ÚNIA
___________________________

Nahradí EOU vojenský pakt NATO?
Komu Bush naháňa strach?
Našiel sa liek na ranu
Oni a Slovensko
Americkí experti na Aziu
Transatlantický Dzurinda na ústupe
Amerika sa topí v kauze Irak
Nahradí NATO USA vo vedení vojen?
Zachráni EU svet?
Doslov- bez konca
Svet čím dalej viac v ohrození


 

 

Nahradí EOU vojenský pakt NATO?

Píše sa rok 2003, mesiac jún Nahradí Európska obranná a bezpečnostná únia NATO? Dobrá otázka. Situácia sa komplikuje. Odpor Francie, Nemecka a ďalších menších zemí proti vojne v Iraku nedal na seba dlho čakať.
Bush im už pridelil ich miesta. Francúzsko a Nemecko budú kajať a ak si chcú získať opäť jeho priazeň, zrieknu sa všetkých dlhov od Iraku a nad svojimi veľkými investíciami so sľubovanými ziskami môžu len snívať
Rusku v tomto čase nezostane tiež nič iného ako na Irak, zdroj ziskov z ropy a iných veľkých investícií zabudnúť. OSN zas môže a neobmedzene hradiť škody, ktoré USA spôsobili vojnou, prostredníctvom humanitárnej pomoci.
Spojené štáty severoamerické sa už uberajú chodníkom vedúcim do šialenej predstavy supermanov ovládať svet. Slová niektorých nemeckých vysokých, ba ústavných činiteľov nedali tiež na seba dlho čakať. Ich predpoved sa napĺňa. Amerika nastúpila na cestu fašizmu. Juhoslávia, Afganistan, Irak, Palestína, Irán  je len začiatok nebezpečenstva ktoré svetu hrozí. Bush si osvojil doktrinu z pozície sily najväčšej a najsilnejšej veľmoci na zemi, diktovať a vnucovať svoju vôľu celému vetu. Ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa zvolil aroganciu, nadradenosť a násilie, prevziať kompetencie svetového spoločenstva do svojich rúk a z tej pozície začať jednať. Podrobiť si svet krvavou cestou.
>Európa v zostave bývalých koloniálnych mocností sa prebúdza. Zlý sen, že by po strate kolónií ( po 2. svetovej vojne ) v priestore arabského sveta mohla sa sama stať kolóniou najväčšej mocnosti na svete, vystrašil európske najväčšie štáty Francúzsko a Nemecko a vrátil do sveta skutočnosti.
Po skončení prvej svetovej vojny a po páde Osmanskej ríše víťazi Veľká Británia a Francia - arabský svet považovali za dedičstvo po Osmanskej ríše. Na toto dedičstvo si vyhradili výlučné právo. V tajnej dohode medzi Veľkou Britániou a Francúzskom z roku 1916 sa obidva štáty dohovorili na rozdelení arabského sveta.
Veľká Británia dostala:
Irak, Egypt, Arabský záliv a Palestínu ( Izrael ešte neexistoval ) 
Francia dostala:
Sýriu, Libanon, Tunis, Maroko, a Alžírsko
Po skončení druhej svetovej vojny začalo obdobie studenej vojny. Prezident Truman považoval Sovietsky Zväz za najväčšie ohrozenie záujmov Spojených štátov. Tento názor určoval ďalších 50 rokov orientáciu ich vnútornej ale hlavne zahraničnej politiky. Do udalosti začal zasahovať ZSSR. Nastal vhodný čas. Prudký rozmach národne oslobodzovacích bojov spôsobil rozpad koloniálnych mocností, umožnil otvoriť dvere exportu socialistickej revolúcie. Studená vojna znamenala aj boj o získanie čo najväčšieho vplyvu na vznikajúce nové zeme, oslobodzujúce sa z pod koloniálneho jarma. Bodovali hlavne ZSSR a USA. Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Nemecko, Belgicko, Holandsko a neskorej Francia a Veľká Británia stratou kolónií strácali a niektoré úplne stratili vplyv na dianie vo svete
Veľkej Británie sa rúcal impérium pod nohami. Francia stratila všetko čo mohla. Nemecko po vojne stratilo ako porazený štát totálne svoj ekonomický a politický vplyv na arabský svet v tejto oblasti. USA prešli do otvoreného útoku.
Po skončení svetovej studenej vojny začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia vyšli ako víťazná veľmoc a prestali sa deliť o podiel moci vo svete s Ruskom. 
Postupným naberaním hospodárskej, politickej a hlavne vojenskej moci ako nátlakových a donucovacích prostriedkov sa USA postarali o totálny vplyv nad arabským svetom blízkeho a stredného východu. Upevnili svoje postavenie v úlohe dravého, arogantného imperialistického obra, ktorý má už takmer definitívne všade, vždy a vo všetkom čo sa  vo svete deje, prvé a posledné slovo.
Europska obranná a bezpečnostná únia - vedľajší produkt arogantnej, imperialistickej zahraničnej politiky. Fenomén- podľa slovníka cudzích slov filoz.ofický "skutočnosť, ako sa nám vec javí"; jav, úkaz; ak otázku máme rozoberať filozofický ako jav, potom musíme skúmať, podstatu veci, hľadať príčinu, okolnosti jeho vzniku. Ale nabok s filozofovaním a rozoberme podstatu veci  s pohľadu názoru radového občana, ktorý nie je viazaný záväzkami k štátnej moci, diplomatickému vyjadrovaniu a povinnosťami k nejakej politickej strane. Ako teda sa javí radovému občanovi skutočnosť, že sa začalo hovoriť o takejto inštitúcii v EU o jej obrane a o jej bezpečnosti. Os USA-Anglia-Izrael, os zla pre celý svet, nie je výplodom protiamerickej propagandy vo svete. Je taktiež produktom americkej arogantnej, imperialistickej zahraničnej politiky ovládať celý svet.
Svedectvo doby, obdobie prípravy na vojnu proti Iraku, vydalo pravdu na povrch v celej svojej nahote. Vyplavilo kal bahna a špiny, vošlo do dejín ako nová stratégia Spojených štátov severoamerických pri získavaní moci vplyvu na dianie vo svete globálne.
Teror sily sa stal najúčinnejším prostriedkom diplomacie. Bush si osvojil doktrínu z pozície sily najväčšej a najsilnejšej veľmoci na zemi, diktovať a vnucovať svoju vôľu celému svetu. Ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa zvolil aroganciu, nadradenosť a násilie, prevziať kompetencie svetového spoločenstva do svojich rúk a z tejto pozície začať jednať.

Späť

 

 

Komu Bush naháňa strach?

Fenomén strach ovláda svet. Strach ako taktika na dosiahnutie cieľa. Umelo, účelovo vyvolávaný, bez zábran a ostychu, zakotvený v oficiálnej politike amerického prezidenta Busha, propagovaný v americkej a svetovej tlači, súčasť americkej oficiálnej propagandy. To nie je výmysel ani prejav protiamerickej nálady vo svete.Nová stratégia Pentagonu šok, hrôza a vystrašenie. Strach a strach, prostriedok na dosiahnutie cieľa - úder prvých hodín po nevydarenom atentáte na Saddáma Husajna.
Bush naháňa strach ďalším zemiam blízkeho a stredného východu arabského sveta. Sýrie, Iránu, Palestíne sa začala nová vlna vyhrážok, s pripomienkou a dôrazom, že situácia v oblasti sa zmenila a musia aj oni zmeniť politiku voči USA. Americké vojská sú s nimi teraz v bezprostrednom styku na okupovanom území celého Iraku.
Strach naháňa komunistickej Severnej Korei. Vyhrážky síce nútia Koreu k rôznym ústupkom, ale záruku na nezaútočení po splnení požiadaviek Bush nedáva. Konečným cieľom je zničiť vo svete všetko, čo je komunistické. Tak ako v Iraku dôvod na ozbrojený útok atómove zbrane, bol len zámienkou, je tomu tak aj s Koreou. Irak- ropa, Korea- komunistický režim.
Fenomén strach, ovláda svet. Strach, ako taktika na dosiahnutie cieľa. Celý svet je pod lupou kontroly, staronová špecialita, lov na ľudí. Tajná, špeciálna vojenská jednotka besní v Iraku, na Balkáne a po celom svete. Hlavné ciele vraždy, prienik do organizácií, ktoré Amerika a ich spojenci prehlasujú za nebezpečné pre Spojené štáty severoamerické. Vyznamenali sa v krajinách bývalej Juhoslávie v Kolumbie, Afganistane. Pri poľovačke na ľudí irackého odporu proti okupačným vojskám, nie je tato tajná armáda sama. Nasadená je aj tajná služba CIA, britská M16 a špeciálne jednotky SAS. Prisvojili si kompetencie OSN a medzinárodného súdneho tribunálu ( ktorého ani nie sú USA členmi ), vraždia bez rozsudku. Na civilné neozbrojené kolóny vozidiel pohybujúcich sa po púšti útočia špeciálnymi lietadlami pre tieto účely vyrobené. Koho, koľko ľudí povraždili, zisťuje sa až potom. Ohrožujú slobodný pohyb obyvateľstva, ich osobnú slobodu, monitorujú telefonické hovory, používajú špionážne lietadlá, operujú medzi Bagdadom a Tikrítom. Tieto jednotky, tajné služby, majú svojich informátorov ( agentov ) aj v "mierových misiách", ktoré sú vysielané ako humánne na pomoc irackému ľudu. Denne dostávajú od nich informácie o zmýšľaní ľudí, ich nálade a stykoch pre nich s podozrivými cudzími ľudmi. Vtierajú sa do ich spoločenských organizácií, s cieľom narúšať solidaritu, zasievať nedôveru a rozvracať spolupatričnosť. Kde čo nejde zničiť vraždia, stačí akýkoľvek náznak podozrenia. Čo nejde zničiť, padne za obeť vražde. Bez rozsudku, tu neplatia nijaké právne normy, iba právo teroru, právo sily.
Americká a anglická okupácia Iraku má však aj svoje tienisté stránky. Chmúrnejšie než vojenské prepadnutie ukončené okupovaním irackého územia. Narazila kosa na kameň. Bushovi experti sa prepočítali. Dolár neprerazil. Nie je opozícia ako opozícia. Iracká opozícia nie je predajná. Takmer totálny odpor proti americkej okupácie Iraku všetko mení. Povojnový Irak ( ako to nazýva americká svetová propaganda ), akosi sa komusi vymyká z rúk a vybočuje z nasmerovaných koľajníc. Predvojnová propaganda vynútená Bushovou administráciou bola a je kontraproduktívna. Teraz zachraňuje čo sa dá. USA sa pripravuje na partizánsku vojnu. Americká armáda postavená na káve a morálke udržiavanej mobilnými vojnovými nevestincami, nie je tato schopná viesť taký spôsob boja. A vojaci už nebudú ďalej ochotní obetovať svoje životy, boli oklamaní a v očakávaní skorého návratu domov, sen sa rozplynul. Počas okupácie počet zabitých vojakov už prerástol počet padlých vojakov vo vojne.

Späť

 

 

Našiel sa liek na ranu

Našiel sa liek na ranu. Nasadzovanie vojakov iných zemí pod kepienkom takzvaných mierových misií a iných nezmyselných nikým už neveriacich ódou vyspievajúcich bájok o humánnosti, má vymeniť amerických vojakov, ktorí chcú zbabelo opustiť toto okupované územie, stávajúce sa nebezpečným pre cudzie vojská. Každá vojenská jednotka s akýmkoľvek poslaním či už slovenská, maďarská, nemecká, poľská, bulharská,  a či inej satelitnej, bábkovej postkomunistickej krajiny musí rátať a čeliť predovšetkým ľudovému odporu Iránčanov, čoraz zosilňujúcemu ozbrojenému povstaniu, ktoré bude posilňované dobrovoľníkmi predovšetkým z arabského sveta a samovražednými útokmi.
Nepomôžu neviditeľné lietadlá, moderné samonavádzacie rakety a riadené bomby. Bushovi experti už sa pripravujú na ospravedlňujúcu svetovú kampaň, ktorá bude mať za úlohu zakrývať  nezabudnuteľnú hanebnú porážku, typu Vietnam. 
Bude to zároveň signál pre neuhasínajúci zámer EU dať vedieť Amerike, že prichádza vytúžený čas zlomu a skrytá realizácia Europskej obrannej a bezpečnostnej únie, ktorá bude maskovaná inou terminológiou, avšak s nezmeneným úmyslom nahradiť NATO, ktoré je vlastne predlženou rukou americkej diplomacie na presadzovanie amerických záujmov v celom svete. Bude to začiatok snahy vymaniť sa z pod vplyvu a závislosti na USA predovšetkým v otázke obrany. Vojenské americké základne budú postupne nahradzované európskymi vojenskými základňami v štátoch EU ponajprv v Nemecku a Belgicku, neskorej v Taliansku a zároveň v postkomunistických štátoch, ktoré sa stanu onedlho členmi EU. Bude to prebiehať v zložitej situácie prerastajúcej do tichej diplomatickej vojny medzi USA a EU. Bude to dlhá, veľmi dlhá skrytá vojna, kto z koho, kde po prvý raz tuto prehrá Amerika. Svet si oddýchne rozpadom osi zla USA-Anglicko-Izrael. Zmení sa aj politika a postavenie zemí blízkeho a stredného východu arabského sveta. Tento bude z pochopiteľných dôvodov inklinovať k EU. Tato zmena bude zobrazovať USA už nie ako obra arogantnej imperialistickej zahraničnej politiky, ale ako svetovú veľmoc na úpadku, ako ekonomickej, politickej, tak aj vojenskej moci.

Späť

 

 

Oni a Slovensko

Oni a Slovensko- píše sa rok 2003 október
Tak, ako sa USA nevzdá svojej politiky za prezidentovania G.Busha dostať celý svet pod kontrolu a v konečnom dôsledku zmocniť sa nadvlády nad celým svetom, tak sa EU nevzdá svojich plánov vybudovať do 10 rokov úniu s najsilnejšou ekonomikou na svete. Ak by sa tak stalo, potom ohrozenie záujmov USA narastie do takej miery, že musí dojsť ku stretu, kto z koho. Obe veľkomocenské kapitalisticko- imperialistické svetové sústavy sú založené na rovnakej filozofii, budovať a upevňovať svojepolitické a ekonomické postavenie za pomoci menších zemí nad ktorými už získali, alebo chcú získať vplyv moci v oblasti ekonomickej, politickej ale aj vojenskej a o ktoré sa v súčasnosti vedie tvrdý, skrytý ale aj otvorený boj. Hlavne po rozpade svetovej socialistickej sústavy na čele so ZSSR. Do tejto doby bola EU vo vleku Spojených štátov a ich záujmy v zahraničnej politike boli v naprostej zhode. Rozbiť SSS a zničiť ZSSR a dostať tak zeme Strednej a Východnej Európy z pod vplyvu Ruska. To sa v plnej miere aj podarilo, avšak EU sa skoro zobudila zo svojej letargie, keď USA dali bez zábran a otvorene na vedomie celému svetu, že štáty Strednej a Východnej Európy tak zvané postkomunistické štáty zostanú síce Európske, ale politický a vojenský totálne pod vplyvom Spojených štátov.
Po rozpade "Východného bloku" a snahy nanovo rozdeliť vplyv moci, sa nepodarilo EU vybudovať vlastné vojenské zoskupenie a táto ani nemala o toto záujem pod vplyvom udalostí začiatkom rokov deväťdesiatych a na nátlak USA, ktoré dobre dopredu vedeli, ako sa bude v Európe a vo svete situácia ďalej vyvíjať. Naviac Spojené štáty hneď za čerstva po rozpade socialistického sveta postavili EU do pozície nerovnocenného, druhoradého spojenca s vedomím, že ho nevyhnutne budú potrebovať pri nastúpenej ceste k ovládaniu celého sveta. Po vybavení sa s Európskou úniou, pustili sa vyporiadať a to raz navždy s arabským svetom, ktorý stál v nastúpenej ceste ako druhá a najťažšia prekážka. Odstrániť najzávažnejšie prekážky ako ich štátne spoločenské zriadenia, ktoré spolu s inými zábranami neumožňovali otvoriť voľný trh  v týchto zemiach a tak sa zmocniť legálne, pomocou zahraničných veľkých monopolných firiem ropného bohatstva, ktorým tieto štáty disponujú a jednak náboženského vplyvu, ktoré je samé o sebe brzdou spoločenského pokroku a rozvíjaniu sa k slobodnej otvorenej spoločnosti, ktorá zasa má slúžiť k propagácii západného a amerického spôsobu života v konečnom dôsledku prebudovať celý arabský svet na americký spôsob. V neposlednom rade zbaviť tieto arabské zeme politickej a ekonomickej závislosti na Rusku, ale aj iných európskych kapitalistických veľmocí ako je Nemecko a Francúzsko.
Bolo treba zvoliť inú cestu ako tomu bolo v Strednej a Východnej Európe využitím nástrojov demokracie. Ľud týchto krajín je vo väčšej miere ešte dosť zaostalý, odborne a všeobecne nevzdelaný, závislý na náboženstvách, ktoré odmietajú americkú a európsku kultúru. Je pevne viazaný historickým vývojom tejto pospolitosti a ťažko prispôsobivý, i keď mladí ľudia túžia po zmene. Hlavnou prekážkou k dosiahnutiu cieľa amerického dravého dobového imperializmu je však postavenie vládnej moci vo väčšine zemí ovplyvnenej a zanechanej politikou Svetovej socialistickej sústavy, kde si rôznou zväčša odlišnou formou vládol ľud cez vladárov samozvancov z pretrvávajúcej feudálnej pospolitosti, ktorí si tvrdo hájili svoje záujmy a bránili sa proti čoraz viac prenikajúcom zahraničnom kapitále v celom svete, amerikanizmu, americkej globalizácie, aby sa nedostali totálne pod vplyv a závislosť najmä Spojených štátov. Tu sú štvavé rozhlasové stanice ktoré v Európe zohráli jednu z najpodstatnejších úloh bezmocné, alebo len veľmi málo účinné. Tiež americká dravá, arogantná, nátlaková diplomacia, pretože pospolitosť ázijských štátov je ešte stále dosť silná, aby odolávala tejto forme diverzie.

Späť

 

 

Americkí experti na Aziu

Americkí experti na Áziu dospeli jednoznačne k zhode, že ázijský svet môžu USA pokoriť, dobyť jedine cestou násilia, cestou vojny. 11 november 2001 dal k tomu príležitosť, ktorú Bush dokonale využil. Nepotreboval k tomu ani NATO a OSN úplne ignoroval. Svet bol sprvu šokovaný. Nepomohli ani celosvetové státisícové demonštrácie, ani výzvy Bezpečnostnej rady, ani dokonca nesúhlas Európskej únie jej najväčších členov Francúzska a Nemecka. Vojna sa stala nevyhnutnosťou dravého, amerického novodobého imperialistického obra. Bush využil predvídavosti povojnového usporiadania v Európe keď si pod tlakom superveľmocenskej nátlakovek silovej diplomacie prisvojil totálny politický vplyv na Stredo a Východoeurópskymi štátmi tak zvanými postkomunistickými zemami. Tieto satelitné štáty s ich bábkovými vládami naplno oddanými Spojeným štátom splnili všetky želania  Busha vrátane nasadenie vojenských jednotiek a vojenskú podporu v zázemí, dovolenými preletmi vojenských leteckých a prechodom pozemných transportov. Toto všetko sa dialo proti záujmom EU napriek tomu, že tieto zeme boli v tom čase kandidátmi na členstvo v EU. Proti takémuto silnému vplyvu Spojených štátov nad týmito zemami bola EU než sa spamätala naprosto bezmocná. A tu sa dostávame k meritu veci. 
EU doplatila na povoľnosť a zhovievavosť voči zahraničnej politike USA a neskoro sa zbadala, kam vôbec toto pochybné spojenectvo s USA vedie. Z prebudenia letargie ju určite dostal aj pocit poníženosti a menejcennosti keď zistila, že z bývalých európskych koloniálnych mocností sa stáva pomaly ale neodvratne vazal a novodobá koloniálna sústava, ktorej je dovolené iba slepé plnenie vôle amerického prezidenta, čo tento veľkodušne nazýva spojenectvom a priateľstvom.
Vojna proti Iraku, jeho dobytie a následné okupovanie, nespravodlivé delenie o korisť, všetko v prospech USA, urobilo s EU neposlušného, nespoľahlivého spojenca, ktorý prestáva uznávať prvenstvo USA v spoločných záujmoch, ktoré ešte stále ale čoraz menej toto spojenectvo zväzuje. Všetci dospeli až tak ďaleko, že pomoc, účasť na vojne bola naprosto odmietnutá a dokonca sa začalo ( konečne ) uvažovať o samostatnom na USA nezávislom vojenskom zoskupení, ktoré bolo dočasne pomenované ako "Európska bezpečnostná únia. Bola to však opäť silná americká prevaha v svetovom mocenskom postavení, ktorá tento stav zahnala do defenzie, ale dráždivá myšlienka už zostala. Opäť ako v podpore vojny proti Iraku aj tu zohrala podstatnú úlohu americká "piata kolóna" v Európe- postkomunistické zeme, ktoré sa dostali do totálneho politického područia Spojených štátov.

Späť

 

 

Transatlantický Dzurinda na ústupe

Oni a Slovensko. Dobrá otázka, ako sa stala okrídlenou frázou transatlantického Dzurindu. Pod tlakom posledných udalostí vyvolaných aktivitou EU dať na vedomie, že éra podriadenosti a poslušnosti Spojeným štátom severoamerickým nadobudla začiatok konca, začína opadávať oddanosť a poslušnosť aj verných Bushových vazalov. Dzurinda začína opäť kľučkovať, pričom sa snaží zaradiť spiatočku. Už sa nestavia do čela  bojovníkov trojského koňa zamerikanizovať EU. Transatlantické spojenectvo v jeho bohatej slovnej zásobe panamarikanizmu začína mať podobu zapadajúceho tieňa. Jeho túžba po velikánstve však  na sile nestratila. Vo vysielaných signáloch pojmov EU USA začína prevažovať EU. Ako však vymazať s pamäti, keď sa otvorene postavil na stranu Busha v otázke podpory vojny proti Iraku a ignoroval nielen EU ale aj samotnú OSN? Niet probléma. Tento pomätený, zmýlený transatlantický človek, typu človeka dobrého tvora Romaina Rollanda, ktorému sa všetko zdá dobré čo jeho osobe a záujmom poslúži, nemá ťažkosti prispôsobiť sa danej doby. Ak mu dáte štyri nohy alebo mu vezmete aj tie dve, ohlušíte ho, oslepíte ho, vždy sa tomu prispôsobí a zasa bude vo svojej aparte vidieť i počuť už nie ako amerikán, ale ako európan. Je ako z vosku, dá sa naťahovať i sťahovať a duša ho svojim teplom hnetie. Tento oddaný transatlantický človek môže byť rovnako rybou vo vode atlantického mora, ako vtákom vo vzduchu nad európskym priestorom alebo salamandrou v ohni, ako je na zemi človekom, zápasiacim o jeho životnú kariéru, bez zábran, bez chrbtovej kosti žiadostivý uprednostňovať a všemožn epodporovať záujmy Spojených štátov severoamerických, pred záujmami Slovenska a Európskej únie.
Tato hra začína nadobúdať iné kontúry. Dzurinda si začína uvedomovať, že konkurenciu dostať sa do útrob trojského koňa štvorky k vypúšťacím dverám a v príhodnú chvíľu otvoriť poľským, českým a maďarským kopijníkom, sa mu nepodarilo preraziť. Pri jeho obozretnosti nepostrehol, že záujmy USA nie sú postavené na sympatiách k lokajstvu, ale na realite sile moci a tá patrí v štvorke Poľsku, potom prediplomatizovaným Čechom a môže sa jedine deliť o predposlednú priečku s Maďarmi. Koniec koncov bola to EU ktorá mu dopomohla v roku 1998 k moci. Dala mu všemožnú podporou  cez zasahovan do vnútorných bojov o politickú moc na Slovensku.
Vzťahy medzi USA a EU nie sú najlepšie.

Späť

 

 

Amerika sa topí v kauze Irak

Otázka okupácie Iraku prešľapuje na mieste. Spojené štáty uviazli a topia sa v problémoch ozbrojeného odporu irackého ľudu. Počet zabitých a zranených vojakov USA stále narastá. Kríza okupácie na mŕtvom bode. Amerika vydiera OSN, diktuje jej a kladie podmienky. Je to taktika na predlžovanie okupácie. Už nie len pre využívanie ťažby ropy z ktorej zisk je rozdeľovaný v prospech USA, ale hlavne pre zlegálnenie prítomnosti amerických a anglických vojsk. Nátlak na Irán a Sýriu stúpa. Vyše stotisícová armáda po zuby vyzbrojená s mohutnou palebnou silou je predĺženou rukou americkej nátlakovej, vydieračskej diplomcie. Aj Izraelu, ktorý je stále viac bezočivejší a ozbrojené útoky tankových a leteckých zoskupení majú na konte čoraz viac povraždených Palestínčanov.Otvorená podpora USA a vlastnenie nukleárnych zbraní je hlavná opora. Židovská armáda je čoraz viac agresívnejšia, vojnové nebezpečenstvo prenáša na susedné arabské štáty leteckým prepadom Sýrie. Os USA-Anglicko-Izrael je čoraz viac pre svet nebezpečnejšia. 

Späť

 

 

Nahradí NATO USA vo vedení vojen?

Otvára sa opäť otázka použitia NATO pre záujmy USA v oblasti Blízkeho a Stredného východu. Vzťah USA - EU sa obojstranne prehlasuje ako uspokojivý, opak je však pravdou. Prezident G. Bush chce získať ešte väčší vplyv. Bráni mu v tom však OSN a súčasná štruktúra NATO, ktorá je brzdou pre voľnejšiu manipuláciu a ovládanie zo strany USA. Do popredia sa derie reorganizácia NATO. Zoštíhlenie armády, ale vyššia mobilita, profesionalita a väčšia internacionalizácia vojenského zoskupenia v jednotkách rýchleho nasadenia avšak na čele s americkým velením. Jednoznačne so zámerom vojenský zničiť odpor protiamerického hnutia v zárodku a na celom svete. Nevylučujú sa preventívne údery, čo je v rozpore s OSN a medzinárodného práva. Menšie slabé štáty budú dotovať živú silu vojakov a hradiť náklady na úkor svojich daňových poplatných, pričom Amerika si robí prednostné právo na obsadenie veliteľských postov. Prekážkou sú zatiaľ demokratické princípy rozhodovania o použití týchto jednotiek. Preto je nátlak na štáty so strany USA, aby esunovali rozhodovacie právo z parlamentov na vlády. Dôvod je jednoduchý. Parlamenty sa skladajú z rôznych politických strán, teda aj zo strán, ktoré v mnohých otázkach sú protiamerické a nie sú ochotné bezpodmienečne sa podrobovať predovšetkým záujmom USA. Naopak vlády sú zväčša naklonené americkým záujmom a vazalské, bábkové vlády tzv. postkomunistických zemí sú totálne vo sfére vplyvu moci USA. Nevadí im, že vychýrená západná demokracia, ako jeden z hlavných činiteľov nápomocná v čase studenej vojny pri uchopení moci nad štátmi Východnej a Strednej Európy je čím ďalej tým viac obkliešťovaná, oslabovaná. Teraz sú im mnohé demokratické princípy na obtiaž a treba ich odstraňovať, alebo prispôsobovať požiadavkám americkej arogantnej imperialistickej zahraničnej politike.
Postavenie EU v týchto podmienkach je málo výrazné, avšak badať čoraz častejšie a čoraz väčší prejav nesúhlasu proti americkému dravému až bezočivému prevládaniu v spojenectve ako nadriadeného partnera, ktorý má tendenciu EU stavať čoraz viac do podriadenej až ponižujúcej pozície s cieľom oslabiť vplyv na svetovom ekonomickom, politickom a vojenskom dianí. V bezpečnosti a obrane je stále závislá na USA a tento stav sa ešte prehlbuje. Jednotky rýchleho nasadenia Francúzska a Nemecka, ktoré mali tvoriť akýsi základný pilier pre novú bezpečnostnú obrannú politiku EU boli v zárodku udusené. Na nátlak USA, prístupové postkomunistické štáty Štvorka a tri baltické zeme  Litva, Lotyšsko, Estónsko nie len že iniciatívu Francie nepodporili, ale boli výslovne proti. Za Slovensko  Dzurinda a Šimko. Tak isto druhý pokus v širšom rozsahu a význame vytvoriť Bezpečnostnú a obrannú úniu EU stroskotal a tuto iniciatívu spoločnú Francúzska a Nemecka zamietol Šimko v mene vlády ešte v ten istý večer v Slovenskom rozhlase a televízii. USA majú ešte stále neprekonateľnú silu moci v tejto otázke cez bábkové vlády postkomunistických zemí.

Späť

 

 

Zachráni EU svet?

EU zmenila taktiku. Uvedomila si, že takéhoto obrovského protivníka možno poraziť len inteligentnou strategickou taktikou, ktorá vojenské prvky neobsahuje, ale z hľadiska budúcnosti takéto potreby vytvorí bez toho, aby provokovala amerického Goliáša. Ako prvý krok je vytvorenie ústavy, v ktorej sa jasne nadefinuje nanovo nasmerovanie zahraničnej a vnútro úniovej politiky a postavenie jednotlivých členských zemí. Je to zároveň prvý krok ako krotiť vazalské zeme a bábkové vlády spod sféry vplyvu USA a zbaviť ich postupne akejkoľvek závislosti. Rozhodne druhým krokom bude rozšíriť EU o druhú svetovú veľmoc, Rusko. O Rusko prebieha v súčasnosti skrytý boj s USA. Vytvorenie osy Paríž- Berlín- Moskva bude bezpochyby víťazstvom Európy nad Amerikou. Nebezpečenstvo od ruského medveďa rozširované americkou svetovou propagandou a oddaných vyznávačov amerického spôsobu života aj platených propagandistov je neúčelné, lebo len málo významné. Rusko je lákavé pre obe stránky. Mohutná obrovská svetová povrchová plocha doposiaľ len málo  naplno využitá, obrovské ropné ložiská schopné naplno zásobovať celú novú naplno rozšírenú EU, rozsiahle zásoby zemného plynu, bohaté ložiská železnej rudy a najrozličnejších drahých kovov, bohatý potenciál vedeckovýskumnej základne spočívajúci v živej sile i v materiálnom zabezpečení, schopnosť prenikať do vesmíru s bohatou skúsenosťou podnikania výskumných letov do vesmíru a v neposlednom rade silnú armádu, ktorá ako jediná môže konkurovať Spojeným štátom na svete v nukleárnom potenciály, v raketovej bojovej technike, vo výzvednej telekomunikačnej dobre vybudovanej sieti prepojenej na vesmírne podmienky, to všetko by prispelo k oslabeniu osy USA- Anglicko- Izrael, ktorá je v súčasnej dobe nebezpečím pre celý svet. Čím skorej si EU uvedomí a zrealizuje jeho členstvo, tým skorej sa stane silnou úniou naprosto nezávislou na USA a zbaví sa ponižujúceho spojenectva a odriadenosti. Svet si oddýchne, zbaví sa strachu, vojnových konfliktov, ekonomických a politických embárg uvaľovaných z pozície sily na slabšie chudobné neposlušné štáty a oddýchne si aj arabský svet, ktorému bude poskytnutá šanca na rovnaké, nevynucované spojenectvo a svet má šancu zbaviť sa tak aj nebezpečného násilia plodeného z chudoby Ázijského a Afrického kontinentu ekonomický vykorisťovaného Spojenými štátmi a produkovaného americkou arogantnou imperialistickou zahraničnou politikou. Len takáto silná EU by mohla zabezpečiť mier na zemi. Európa má väčšiu tendenciu prikláňať sa k silnej sociálnej ekonomike ktorá neplodí obrovské extrémne rozdielne sociálne vrstvy spoločnosti, postavené proti sebe v boji o prežite na základe surovej bezcitnej materiálnej hodnote života, konkurencie a na základe zákona džungle kto s koho, za cenu toho najdrahšieho, za cenu života.
Takáto potom silná EU ako najväčšia zoskupená moc na svete, by mohla dať národom šancu, nádej na skutočné reálne čo najviac priblíženie sa k mieru na svete.
Zrušiť všetky cudzie vojenské základne na celom svete.
Totálne zbaviť svet nebezpečných pre ľudstvo atómových zbraní tým, že zákaz na vlastnenie by sa vťahoval nie len na niektoré menšie zeme, ktoré už tuto zbraň vlastnia, ale i na svetové veľmoci ako USA, Rusko a Čína.
Upevniť pozíciu OSN, v ktorej by neplatili výsady veľmocenských zemí, ale rovnaké rozhodovacie právo by platilo pre všetky členské štáty sveta.
Toto by mohli byť len ako prvé, ale najvýznamnejšie kroky vôle a odhodlania usporiadať svet bez strachu, svet kvalitnejší nie násilím z pozície veľmocenskej sily, vojenskou mocou, nespravodlivými embargami a pod. ale pacifikáciou, skutočnými mierovými prostriedkami.

Späť

 

 

Doslov- bez konca

Doslov - bez konca. Píše sa rok 2003 deň 31. december.
Tretí rok tretieho tisícročia skončil. Rok tretej nevypovedanej vojny najväčšej svetovej veľmoci proti malým, nezávislým, zvrchovaným štátom členov OSN z pozície sily. Začínajúcim rokom začína Slovensko už s nimi. Na jednej strane najväčšia svetová veľmoc robiaca si nárok na vládnutie svetu, na druhej strane Európska únia s vienkom druhej najväčšej svetovej veľmoci zatiaľ však len vo vízii. Svetová socialistická sústava vyhasla, nová svetová sústava kapitalisticko imperialistická zažiarila v zrode druhého obra začínajúceho sa hlásiť o získanie prvenstva v ovládaní svetovej ekonomiky a politiky. Začiatok nového delenia sveta západ- západ, pred nedokončeným delením západ- východ.  
Posledný mesiac roka finišoval vo svetových udalostiach. Jeden zločinec odstránil druhého zločinca. Konečne sa podarilo Buschovi dostať Saddáma Husajna, ktorého dávno pred tým odsúdil k trestu smrti. Ako najväčšiu prekážku, ako sa dosať k svetovým zásobám ropy v ázijskej oblasti. Vojna proti Iraku ktorú rozpútal Bush bola katom Husajna. Spor o to kto ho má súdiť je ďalšou svetovou teatrálnou atrakciou. Busch, ktorý vyvolal neoprávnene neoprávnenú vojnu nebude stáť pred súdom. Zločin proti ľudskosti zostane nepotrestaný.  Tento zločin pokračuje. Bush obnovil vojnu v skrytej podobe. Tento raz už nie proti Saddámovi Husajnovi, ale priamo proti irackému ľudu. To sa pred svetom nedá skryť a v médiach denne prichádzajú správy o tvrdom až cinickom vojenskom zasahovaní americkej armády na irackom okupovanom území. Denne letecké nálety a bombardovanie na bezbranných obyvateľov. Stačí malé podozrenie, zvýšený pohyb občanov alebo odoprenie poslušnosti okupačným úradom. Stovky mŕtvych, zabíjanie detí ( dôsledkom vojenských chybných operácií ), denne v dennej a nočnej dobe zatýkanie, odvliekanie z príbytkov, obmedzovanie pohybu, porušovanie ľudských práv je z dňa na deň častejšie. Polícia ( americká tajná armáda ) odvlieka ľudí z ich domovov, deportuje do dočasných narýchlo vybudovaných táborov, kde sa nedostanú ani najodvážnejší novinári. Veľa odporcov okupácie sa stráca. Mŕtvoly sa zahrabujú v púšti na odľahlých miestach v púšti do piesku. Americká tajná služba SIA narýchlo verbuje do "novej" irackej polície, poriada kurzy zabijakov. Sú to spravidla kriminálne živly naverbované za americké doláre. Títo ľudia sú bezohľadní, zväčša sadizmom narušení. Účel svätí prostriedky. Vyvolať v Iraku občiansku vojnu. Tato zatiaľ nevypukla naplno, avšak v skrytej forme začína nadobúdať žiadúce, naplánované rozmery. Bush potrebuje dôkazy, aby na irackom území trvala okupácia bez udania časového obmedzenia a tak čelil nátlaku OSN a troch veľmocí Francie, Nemecka a Ruska, aby sa okupácia čo najskôr ukončila a moc odovzdala do rúk irackému ľudu. Bushové slová a heslá ospravedlňujúce vojnu ako "slobodu irackému ľudu" je výsmechom, vmetený do tváre svetovej verejnosti. Bude kedy potrestaný tento zločin proti ľudskosti na irackom ľude? Ak niekto pácha zločin, je zločincom. Ak najvyšší ústavný činiteľ štátu plánuje a vykonáva vraždy iných najvyšších ústavných činiteľov iných štátov, je to štátny  terorizmus presiaknutý fašistickými metódami. Svet je v nebezpečí. Mocenský terorizmus sa stáva súčasťou nátlakovej diplomacie už  neskrývane v otvorenej forme najväčšej svetovej mocnosti USA pod vedením prezidenta Spojených štátov G. Busha. Toto všetko sa deje skryte, maskovane pod zástavou demokracie a slobody na svete na čele s USA. Prebudí sa svet konečne? Alebo až bude neskoro, ako tomu bolo v rokoch tridsiatych minulého storočia?

Späť

 

 

Svet čím dalej viac v ohrození

Svet je čím ďalej tým viac v ohrození. Bush dostal na kolená ďalší arabský štát. Tento raz bez krvavej vojny. V podaní americkej propagačnej mašinérii ako víťazstvo Bushovej diplomacie a rozumu líbyjského Kaddáfiho. Celý svet však vie, že víťazom je strach. Strach z celého komplexu donucovacieho systému Spojených štátov. Kaddáfi videl na televíznej obrazovke Husajna, vyvlečeného zo zemného bunkru v zúboženom stave v obraze ľudskej trosky. A nie je tak dávno, čo na sebe pocítil predĺženú ruku americkej diplomacie, vojenský zásah. Unikol o vlások smrti i s jeho rodinou keď merické bombardovacie letectvo zaútočilo na jeho rodinné sídlo na území zvrchovaného nezávislého štátu Líbie v čase hlbokého mieru. To hovorí za všetko. Človek žijúci po celý život v prepychu s veľkou mocou nad životmi svojich poddaných takt o nezomiera. Nad nim bol ortieľ smrti tiež už dávno vynesený a tak dohoda nebola ťažká. Na druhej strane odchodu do dôchodku sa v jeho postavení i tak nedočká. Toto je len prvá fáza, začiatok jeho konca.
Treťou najväčšou udalosťou sveta v poslednom mesiaci tretieho roka tretieho tisícročia je udalosťou najvýznamnejšou. V skrytom boji o získanie moci vplyvu nad zemami Strednej a Východnej Európy tak zvanými post komunistickými štátmi v prvom kole víťazí USA nad EU. Je až komické, ako sa servíruje neúspech EU v presadení jej prvej ústavy, ktorá mala mimo iné aj za úlohu priradiť Francúzsku a Nemecku väčšiu váhu v rozhodovacom práve. Hľadá sa vinník . Samá zima, zima.  Každý sa bojí pravdy. Strach má čím ďalej, tým väčšie oči a má mať prečo. Je náhodné, že práve Bushoví najvernejší a najsilnejší spojenci vo vojne proti Iraku sa postavili proti ústave Európskej únie tak, ako sa postavili a tuto nielen že zmarili ako takú, ale postavili EU do svetla sveta ako neschopnú, nejednotnú, oslabenú vplyvu na vývoj vo svete ? Nie, to nie je náhodné. Je to presne podľa vôle a plánu Busha  zatiahnuť Stredo a Východoeurópske štáty do celej mašinérie súvisiacej s vojnou a následne  vojenským obsadením celého Iraku. Všetky postkomunistické štáty, po rozbití  Socialistickej svetovej sústavy a totálnom zničení ZSSR sa stali po niekoľkých desaťročiach svetovej studenej vojny korisťou Spojených štátov severoamerických a po novom rozdelení Európy do pôsobnosti sféry vplyvu sa stali tieto vazalské zeme ZSSR vazalskými zemami USA. Všetky vlády týchto zemí rôznymi diplomatickými intrigami a hlavne veľmocenskou dravou arogantnou imperialistickou zahraničnou politikou sa stali v rukách amerických prezidentov a kongresmanov bábkami a donútené vykonávať ich zahraničnú politiku v zhode, poslušnosti  a podriadenosti  zahraničnej politike USA. Na čelo bábkových vlád postkomunistických zemí postavil Bush predsedu Slovenskej vlády M. Dzurindu. Tento však v príprave vojny proti Iraku hlavne však po vojenskom obsadení územia Iraku a nástupu okupačného režimu nezvládol tuto úlohu a prestal byť pre Busha zaujímavý. Úlohu preniesol na najväčší štát postkomunistických zemí a zároveň najspoľahlivejší, najposlušnejší, jeho veci najoddanejší, na najbábkovitejšiu vládu Poľska.
Poliaci boli odmenení za bezhraničnú oddanosť ktorú prejavili už v príprave na vojnu proti Iraku a USA bez výhrad vo všetkom bez zábran podporovali proti záujmom EU, hlavne proti Francúzsku a Nemecku, najväčších odporcov vojny. Zvetrali možnosť podpory pre získanie väčšej moci v mocenskom postavení na poly svetového diania, po čom Poliaci už dávno túžili. Konali proti záujmom EU aj po vojne a z pozície už zvýšeného postavenia moci vybojovanej za účasť vo vojne po boku Busha, pri rozdeľovaní vojnovej koristi, stali sa z dňa na deň pánmi veľkej časti dobytého územia Iraku a nie hocijakí. V rámci takzvaných "medzinárodných stabilizačných síl" Bush im pridelil takzvaný Poľský okupačný sektor v Iraku a dal do po podriadenosti vojenské jednotky niektorých ďalších spojencov, medzi inými vtedy ešte plánovaných,  aj nemecké a francúzske. Bushová pomsta bola sladká a bez konca. Arogancia voči Nemecku a Francúzsku presahovala už dávno únosnosť a aj takto demonštroval svoje počínanie a ironizoval a ponižoval ich dôstojnosť na obdiv svetu a naopak vyzdvihoval až lokajský oddané Poľsko.
To všetko posmelilo "úspešných" Poliakov, ktorí už po ukončení vojny v Iraku zachutnala moc, postavili sa na čelo postkomunistických zemí a provokačne zorganizovali tieto štáty vstupujúce do EU a postavili tak pred hotovú vec v záväznom vyhlásení vo Vilnuse, že bez výhrad podporujú USA nastupujúce okupačný režim v Iraku. Postupovali pri tom tak rýchlo a sebavedome, že zabudli prizvať Dzurindu ( lebo úmyselne )? Tomu sa však ospravedlnili a dodatočne potom pri návšteve Poľska začiatkom septembra 2003 čoby už na čele Stredo a Východoeurópskych vazalských zemí a ich bábkových vlád z pozície najoddanejšieho a Bushom   najuznávajúcejšieho služobníka v úlohe oddanéhom lokaja, z poverenia, odovzdali mu zvláštne vyznamenanie za akúsi záslužnú prácu v oblasti Strednej a Východnej Európy. Dzurindu tak odškodnili a vykompenzovali jeho stratu prestíže u Busha, ktorý ho ako neschopného nahradil oliakmi, pachtivými po moci z pozície sily a väčšieho vplyvu ovládať takzvanú Vyšehradskú štvorku a tak upevniť jej pozíciu trojského koňa v Bruseli .
Výsledky nedali na seba dlho čakať a pri schvaľovaní ústavy EU sa aj prejavili. Poliaci posmelení úspechom začali ťaženie na EU, zosilňovať zámer oslabiť vplyv Nemecka aj vo vnútri EU a o čom sa doteraz len šuškalo, začína sa stávať skutočnosťou s výhľadom na budúci rok začať nenápadne po častiach demontovať a presťahovať potichu americké vojenské základne do Poľska. Bushová pomsta na Nemecku za Irak nadobúda s časom väčšie a väčšie rozmery. Zároveň tento zámer, jednou ranou dve muchy, sleduje čoraz viacej oslabiť vplyv Nemecka na svetové dianie a rozleptávať ho aj po stránke ekonomickej, keďže vojenské základne v Európe v súčasnosti neslúžia ani tak vojenským účelom, ako konomickej prosperite a k udržiavaniu zamestnanosti obyvateľstva, ako aj demonštrovaniu vojenskou silou na ovplyvňovanie okolitej politickej sféry.
Druhou muchou jednej a tej istej rany je zužovanie slučky natiahnutej po víťazstve studenej vojny a rozpadu SSS a ZSSR na krk Federácie Ruska, ktorú Bush takticko -  strategický neustále priťahuje. Konečným cieľom je v ďalšom časovom horizonte tuto vojenskú základňu posunúť až na hranice Ruska, do Ukrajiny. 
Súčinnosť celého komplexu plánovaných činností na totálne zoslabenie Ruska funguje a dokazuje to aj zintenzívnená prítomnosť amerického záujmu v oblasti Kaukazu. Os Gruzínsko - Čečensko tvorí významnú strategickú deliacu priamku, ktorá môže zatvoriť cestu Ruska k Baku po suchu a ďalej do Iránu, Iraku až do Sýrie. Zároveň dáva USA možnosť vojenského o strategického vplyvu živiť nepokoje Čečencov, priamou či nepriamou podporou cez Gruzínsko - obdoba účasti USA na spore ZSSR - Afganistan. Za doláre amerického Maďara Sörösa sa zmenila opäť raz čiara vplyvu USA na bývalé republiky ZSSR a posunula dopredu. Za pomoci predajných disidentov Bush dostal Gruzínsko, ktoré hneď po tichej naplnenej revolúcii sa začalo vojenský orientovať na USA.
To všetko sa deje v rámci akéhosi obojstranne proklamovaného strategického priateľstva , kde Bush a Putin hovoria jedným jazykom. Putin je častým hosťom na Bushovom ranči a v povznesenej nálade sa tvári akoby sa nič nedialo. Je to súčasťou veľkého svetového teatrálneho predstavenia, ktoré sa deje za oponou v tieni obrovského nahromadeného nukleárneho arzenálu na oboch stranách, akoby čakajúceho na svoj čas.
Píše sa rok 2003 december. Koniec tretieho roka tretieho tisícročia. USA vyzývajú EU o neodkladnú podporu demokratizácie arabského sveta. Americkej demokratizácie, Bushovej demokratizácie, zdvihnutým prstom ukazujúcim na krvavé násilné vojenské dobytie a následne vojenský obsadený- okupovaný Irak. Začiatok nastupujúceho roka v prvých mesiacoch sa ukáže, či zostane v kresle prezidenta Spojených štátov. Dzurindová vláda na Slovensku prežila ako tak koniec roka. Či prežije celý nasledujúci rok, tiež sa ukáže. Má to priamu spojitosť s Bushovou demokratizáciou arabského sveta. Dzurinda vo všetkých troch vojnách vyvolaných Bushom tieto bez výhrad podporil a nie len verbálne v médiach. V Poľsku vládne menšinová vláda, ale keby i padla k postoju vládnutia amerického prezidenta sa nič nezmení. Poľsko je silným ohnivkom v reťazení postkomunistických zemí v podpore vojen proti arabskému svetu. Bush mu dal plnú dôveru a postavil ho na čelo a to má tiež spojitosť s výzvou k Európskej únie, aby sa postavila na stranu USA. Poľsko sa ujalo svojej úlohy a naplno poslúžilo Bushovi. Preto návrh na ústavu EU presadzovaný Francúzskom a Nemeckom bol zmetený zo stola a jednota EU naštrbená na bod topenia. Úloha trojského koňa v Bruseli sa neobmedzuje len na ústavu. Má ďalekosiahlejšie ciele. Bush nepotrebuje za spojenca EU jednotnú, pevnú s cieľom vybudovať v čo najkratšom čase najsilnejšiu ekonomiku na svete. To by ohrozilo jeho vysnený plán získať nadvládu nad celým svetom.
Z toho všetkého sa dá usudzovať, že nastávajúci štvrtý rok tretieho tisícročia už teraz neveští nič, čo by napĺňalo očakávanie ľudstva, utíšiť svet rozbúrený agresívnou politikou osi Washington - Londýn - Jeruzalem, zastaviť nezmyselné vojny, zrušiť všetky cudzie vojenské základne na cudzích územiach, totálne zbaviť svet nukleárnych zbraní.
A aj preto posledná časť internetovej stránky "Slovensko a oni" nesie názov. Doslov - bez konca, a je uzatvorená bez priaznivejšieho, šťastnejšieho konca, aby nakoniec nesplnil sa scenár veľkého svetového teatrálneho predstavenia, ktoré sa deje za oponou v tieni obrovského nahromadeného nukleárneho arzenálu na oboch stranách, akoby čakajúcehona svoj čas.
Doplnenie:
Kto skutočne ohrozuje mier na Blízkom východe a vo svete? TU
Explozia Bushovej militantnej doktriny TU
Americká vyspelá demokracia sa topí v krvi TU

Späť ______________________________________

Babylon stránky a dokumentárne obrázky : 1  2  3  4  5  6  7  8  9  10 

Prechod na úvodnú stránku