PRÍLOHA
k webu
príloha
vydaná na počesť letu prvého slovenského
kozmonauta do vesmíru .
Publikačný materiál:
Internet,
rozhlas,
a iné, verejnosti dostupné zdroje.
Obrázky sú porovnateľné.
Plukovník
letectva, prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella sa
delí s nami o zážitky z letu do vesmíru.
My sa
pýtame:
Vstupuje
kozmonaut do riadenia letu, alebo je celý let
riadený zo zeme ?
Kozmonaut
Ivan Bella odpovedá:
Základným
režimom je riadenie pomocou počítačov, ktoré sa
nachádzajú na palube. Je v nich presne všitý
program a tento program potom len upresňujú podľa
výpočtov balistikov podľa toho, aké treba zadať
režimy.
Ale je možnosť riadiť to aj ručne, na čo je
pripravovaná posádka, hlavne veliteľ posádky a
ten má zvládnuté technické a na zemi nacvičené
režimy, ktoré sa vyskytujú.
Jediné čo sa nedá riadiť, to je etapa štartu.
Táto etapa trvá až do odpojenia častí nosiča od
rakety .
Potom už všetky režimy sú zvládnuteľné ručne.
To znamená: režimy brzdenia, režimy na
orientáciu, režimy na vyvedenie na vyššiu
atmosféru stykov, karostykov a tak. To všetko sa
dá riadiť ručne, ale základným režimom je
automat, ktorý riadia počítače.
Všetky tie režimy sa dajú riadiť aj tak, že
vstupuje pilot do riadenia počítača, alebo môže
aj zem. Je to zabezpečené niekoľkými stupňami to
znamená, že keby nastala nejaká porucha, alebo
komplikácie u kozmonautov, že nie sú schopní
riadiť, potom nastáva možnosť riadiť to zo zeme
pomocou rádiových vĺn.
Pýtame
sa :
Aké jedlo ste tam mali, aká bola kuchyňa ,z čoho
pozostávala?
Kozmonaut
odpovedá :
Začnem
trošku z hlbšia čo sa týka potravín. Naša
príprava jedla a príprava na to, čo budeme jesť,
začala už na zemi a to tým, že najskôr sme
zdegustovali všetky druhy jedál, ktoré majú k
dispozícii. Je to nesmierne množstvo až cez sto
druhov. Po degustácii týchto jedál sme bodovali
všetky druhy od jedna do deväť, potom sme vybrali
z tých, čo nám najviac chutili a z tých nám
zostrojili jedálny lístok na šesť dní, pretože
tam je šestdňový cyklus stravovania.
Mimotoho bol tam obrovský výber konzerv mäsových,
ktoré boli veľmi chutné a veľmi kvalitné,
zložené z rôznych druhov mäsa, ako: bravčovina,
hovädzina, baranina, kuracina, hydina, morčacina,
proste všetky dostupné druhy mäsa na veľa
spôsobov. Vo vlastnej šťave, s ryžou, atď. Boli
tam aj rôzne druhy polievok ruských, ktoré sú
tiež veľmi chutné, ba boli tam aj také
špecialitky ako napr. tvaroh s orechami a iné
takéto veci, ktoré mi tak zachutili, že som ich
mal na jedálnom lístku v podstate na každé
raňajky.
Na samotnej stanici to bolo potom trošku ináč,
pretože tento jedálny lístok nebolo treba
dodržiavať z toho dôvodu, že tam bol obrovský
výber aj jedál, ktoré tam zostali ešte z
predchádzajúcej expedície a takéto tie jedlá
majú dlhú trvanlivosť.
Otázka
:
Zaujíma
nás ako vyzerá starostlivosť o osobnú hygienu,
keď ste vo vesmíre. Nevieme si to dosť dobre
predstaviť.
Odpoveď
:
Správna
otázka, ktorá sa veľmi často vyskytuje. Hygiena
sa tam skladá z dvoch častí. Tzv. hygiena o telo a
potom tzv. hygiena medicínska. Hygiena o telo
vzhľadom na to, že je tam gravitácia, netečie
voda, nie je až tak veľmi zložitá. Pôvodne boli
pokusy so sprchou a aj so saunou, avšak pre veľkú
technickú náročnosť a aj pracnosť pre posádku
po vysprchovaní a vysaunovaní skrátka s
poutieraním a pozbieraním vody po stanici kozmonaut
bol viac unavený, ako bol pred sprchovaním. Hlavne
z tohoto dôvodu sa od tohoto upustilo.
V súčasnosti sa na hygienu tela používajú
jednoducho klasické uteráky napustené vodou,
dezinfekčnými prostriedkami a tiež pridaním
parfumérií s príjemňou vônou.
Na hygienu tváre sa používajú malé vlažné
servítky, ako aj na ruky a skrátka na menšiu
hygienu.
Čo sa týka čistenia zubov, používa sa k tomu
klasická zubná kefka, ako aj klasická zubná
pasta.
Na holenie používajú chlapi, čo im lepšie
vyhovuje. Niektorí používajú klasické žiletky,
niektorí holiace strojčeky.
Mne vyhovoval lepšie holiaci strojček, pretože na
žiletku na odstránenie mydla a chlpov je potrebný
silnejší prúd vody, no a ten tam nie je.
Čo sa týka tej druhej časti hygieny lekárskej, je
tam klasický záchod, ktorý pracuje na princípe
vysávača, na princípe odsávania. Aj malá aj
veľká potreba sa tam prevádza veľmi pohodlne. Je
to vyriešené z hľadiska technického a aj
estetického veľmi dômyselne. Vytvorením tzv.
uzatvoreného cyklusu. Pevné odpady sa púšťajú
jednoducho z nákladných lodí do atmosféry, kde
zhoria. Tekuté však ako pot, použitá voda, moč
sa ďalej spracujú opäť na pitnú vodu, to je ten
tzv. uzatvorený cyklus.
Pýtame sa:
Aké
pocity prežíva kozmonaut pri návrate, keď pri
vstupe do atmosféry zdá sa, akoby bolo všetko
okolo neho v plameni ?
Kozmonaut
odpovedá:
Čo
sa týka pristátia. Pristátie je veľmi
zaujímavé. Zo začiatku všetko prebieha podľa
plánu. Najskôr presne v stanovenom čase sa otvoria
čeluste, ktoré držia transportnú loď na stanici.
Potom pružinové zariadenia odstrčia loď od
stanice, nakoľko v tomto okamihu raketové motory sa
nemôžu použiť, pretože by mohli poškodiť
aparatúru, ktorá sa nachádza na vonkajšej strane
stanice a taktiež by mohli znečistiť okienka, cez
ktoré sa robia rôzne pozorovania a rôzne vedecké
výzkumy. Tieto pružinové mechanizmy odstrčia loď
od stanice až asi do vzdialenosti tridsať metrov,
hneď nato sa zapnú asi na osem sekúnd motory,
ktoré loď odvedú do bezpečnej vzdialenosti.
Potom sa zhruba pätdesiat, až šestdesiat minút
nedeje nič, pretože sa nachádzame v tieni,
nachádzame sa z druhej strany Zeme. Za ten čas
dostaneme sa do polohy, keď je možné spojenie so
Zemou a loď sa zorientuje do potrebného smeru, aby
sme potom po zapnutí brzdiacich motorov dopadli
presne do vyhradeného zaprogramovaného priestoru.
Potom sa zase nič nedeje a samotný ten zostup, tá
dynamika nastala až po zapnutí motorov na brzdenie.
Je veľmi dôležité stanoviť presne impulz pre
uhol, pod ktorým máme vniknúť do atmosféry.
Tento vypočítavajú balistici podľa momentálnej
výšky atmosféry, ktorá sa pravidelne mení a
podľa výšky na akej sa nachádzame. U nás to bolo
presne 115,12 metra, pretože ten impulz je
dôležitý ako som už spomenul pre správny uhol
vchodu do atmosféry, čo je veľmi, veľmi
dôležité. Pohybuje sa v rozmedzí jedného, až
dvoch stupňov. Ak by bol uhol menší ako jeden
stupeň mohli by sme sa odraziť, podobne ako
kamienok vo vode, urobiť žabku a proste
pokračovať do otvoreného vesmíru až niekde ku
Slnku kde by sme zhoreli.
Tá dynamika zostupu potom pri vchode do atmosféry
rastie. Čím sme bližšie k Zemi, tým sa všetko
zrýchľuje.
Prvé
dotyky s atmosférou sú ponajprv riedkymi vrstvami .
Spúšťací aparát má aerodynamický tvar a pri
dotyku s atmosférou sa začne rôzne točiť. Keď
sa však dostane do hlbších vrstiev, tak sa
stabilizuje v podstate ako guľa a letí v potrebnom
smere. Z povrchového obalu rakety začnú lietať
také horiace franforce a postupne sa z nich stáva
proste plameň, ktorý tmavne, tmavne, pričom sa
opáli celé okienko a nastane tma, kde nevidno nič.
Tieto ohorené okienka sa potom odstreľujú keď už
sme na padáku vo výške päť a pol kilometra a
potom začne zase vidieť hore.
( V tejto chvíli však diskutér odviedol pozornosť
pána Bellu od plynulého rozprávania ). Otázky sa
zvrátili na odborné údaje stupňov uhlu vnikania
lode do atmosféry, preťaženia, potom preťaženia
vo vojenských bojových lietadlách a pod. K veľkej
škode, pretože by sme sa boli dozvedeli to
najdôležitejšie, najzaujímavejšie - prvý dotyk
so zemou.
Čo
všetko sme sa ešte dozvedeli od prvého
slovenského kozmonauta pána plukovníka Bellu
Najsamprv
si myslím, že pánovi plk. Bellovi a nielen jemu,
ale aj druhému slovenskému kozmonautovi pánovi
Michalovi Fulierovi patrí uznanie a úcta.Veď spolu
absolvovali prípravu na let do kozmu 10 mesiacov,
zatiaľ čo všeobecná teoretická príprava
ruských kozmonautov trvá 2 roky a potom ešte
zhruba 3 až 5 rokov než sa dostanú do nejakej
expedície.
Pán Bella pokojne popisuje všetky tie zážitky
počas letu na stanicu MIR a naspäť. Človek
počúva s účasťou a pocitom hlbokého vnímania
udalostí, akoby ich spolu s ním prežíval.
Nečudujem sa, že pri akejsi príležitosti povedal,
že by aj generálske výložky vymenil za ďalší
let do kozmu.
Pán Bella pokračuje: Keby bola možnosť, prial by
som všetkým do toho kozmu sa dostať, aké je to
krásne, ale zároveň aké je to náročné a
myslím si, že všetci pochopia keď poviem ,že
neváhal by som sa vrátiť do kozmu, keby sa
vyskytla možnosť, a to v akýchkoľvek farbách.
Ale zároveň na druhej strane si uvedomujem, že ak
taká možnosť bude, máme ešte jedného rovnako
kvalitne vycvičeného kozmonauta, ktorý si
zaslúži ten let tak isto ako ja, akurát že osud
rozhodol o tom, že on robil náhradníka a ja som sa
do toho kozmu dostal.
Myslím si, že aj naše prianie je podobné a
pánovi Bellovi prajeme ešte niekoľko letov nielen
jeden.
