PRVÝ- PRVÝ - PRVÝ - PRVÝ - PRVÝ - PRVÝ . . .


ČLOVEK a VESMÍR
___________________



TAK , ide sa do toho
ten náš je zľava
plukovník letectva,
prvý slovenský
kozmonaut

Ivan B E L L A
narodený 25. 05. 1964
V Banskej Bystrici sa prihlásil do vojenského gymnázia.
Po maturite sa pripravoval na budúce povolanie vo Vyškove a potom v Košiciach.
Stal sa vojenským pilotom.

Štartoval na kozmickej rakete SOJUZ TM - 29 dňa 20. 02. 1999 spolu s kozmonautmi Viktorom Afanasievom ( veliteľ posádky ) a Jeanom- Pierrom Haigneré .
Jeho pobyt na vesmírnej lodi
MIR trval asi 7 dní. Veliteľ lodi Afanasiev a palubný inžinier Haigneré zostávajú na palube vesmírnej lode niekoľko mesiacov.


 

Štart rakety do vesmíru

ako ho opísal jeden z účastníkov: najprv sa odklonilo väčšie rameno rampy, potom menšie. Vzápätí spod oceľového kolosu vyšľahol malý plamienok a postupne sa rozrástol. Raketa sa najskôr akoby nemienila odlepiť od zeme. Potom sa opatrne zdvihla a začala lenivo stúpať. Keď už-už mizla v tmavom mračne, ktoré okolo seba zvírila, odrazu vyrazila do výšky. Za sebou zanechávala mohutný ohnivý stĺp a ohlušujúce burácanie motorov...

Cesta rakety SOJUZ TM-29 na rampu
Touto raketou bol náš komonaut plk. Bella potom dopravený na vesmírnu stanicu MIR.


Doprava rakety Sojuz na rampu


Prevoz rakety SOJUZ TM-29 na rampu
18.02.1999

Vztyčovanie rakety SOJUZ TM- 29
na rampu


 

Takto pristávali americkí kozmonauti pri návrate z letov do vesmíru do vody.
Sovieti dávali prednosť pristátiu na suchej zemi, najčastejšie v nezaľudnených pieskových púšťách - stepách.
Takéto pristávania ohrozovali životy kozmonautov viac ako pri samotných letoch.
Nová éra raketoplánov vyriešila medziiným aj tento problém pristávania




Jedna z prvých kozmických kabín
Najprv sa takejto alebo podobnej kabine skúšala stabilita. Ku štartom sa užívala raketa Litte Joe. V druhej etape dopravovala raketa Redstone kabinu k letom po balistickej dráhe. Spočiatku boli v kabíne len prístroje, neskoršie opice - šimpanzi - a nakoniec 2 kozmonauti Shepard a Grisson. V poslednej fáze dopravovala raketa Atlas kabínu na obežnú dráhu okolo Zeme. Pri prvom pokuse bola v kabíne figurína človeka, pri druhom šimpanz Enos a pri ďalších americkí kozmonauti ( Glenn, Carpenter, Shirra a Cooper ).

Rôzne prístroje v kozmických kabínach
(
bez účelového pomenovania )



KOZMICKÁ LOĎ
ktorá dopravila prvého človeka na obežnú dráhu

Sovietskeho občana

Jurija Alexejeviča
G A G A R I N A
Narodený 09.03.1934

Do kozmického priestoru štartoval na kozmickej lodi VOSTOK 1 dňa 12. 04. 1961. Obletel Zem za 1 hodinu 48 minút

APOLLO - projekt USA
určený na dopravenie trojčlennej posádky na povrch Mesiaca a späť. Pristátie na Mesiaci bolo uskutočnené 21. 07. 1969 - Apollo 11, trojčlennú posádku tvorili kozmonauti : Neil Amstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins.
Kozmická loď typu Saturn štartovala z obežnej dráhy okolo Zeme na obežnú dráhu okolo Mesiaca.
Od nej odštartovala kabina LEM s dvoma kozmonautmi a pristála na Mesiaci.
Po ukončení prieskumu mesiaca sa vrátila kabína k obiehajúcej lodi a s ňou späť na Zem.
Projekt mal niekoľko etáp.


Jeden zo série štartov projektu APOLLO

Nasledujúce obrázky sú z prípravy expedície na let a pobyt na Mesiaci

 

 



PRÍLOHA
k webu
príloha vydaná na počesť letu prvého slovenského kozmonauta do vesmíru .

Publikačný materiál:
Internet, rozhlas,
a iné, verejnosti dostupné zdroje.
Obrázky sú porovnateľné.

Plukovník letectva, prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella sa delí s nami o zážitky z letu do vesmíru.

My sa pýtame:
Vstupuje kozmonaut do riadenia letu, alebo je celý let riadený zo zeme ?

Kozmonaut Ivan Bella odpovedá:
Základným režimom je riadenie pomocou počítačov, ktoré sa nachádzajú na palube. Je v nich presne všitý program a tento program potom len upresňujú podľa výpočtov balistikov podľa toho, aké treba zadať režimy.
Ale je možnosť riadiť to aj ručne, na čo je pripravovaná posádka, hlavne veliteľ posádky a ten má zvládnuté technické a na zemi nacvičené režimy, ktoré sa vyskytujú.
Jediné čo sa nedá riadiť, to je etapa štartu. Táto etapa trvá až do odpojenia častí nosiča od rakety .
Potom už všetky režimy sú zvládnuteľné ručne. To znamená: režimy brzdenia, režimy na orientáciu, režimy na vyvedenie na vyššiu atmosféru stykov, karostykov a tak. To všetko sa dá riadiť ručne, ale základným režimom je automat, ktorý riadia počítače.
Všetky tie režimy sa dajú riadiť aj tak, že vstupuje pilot do riadenia počítača, alebo môže aj zem. Je to zabezpečené niekoľkými stupňami to znamená, že keby nastala nejaká porucha, alebo komplikácie u kozmonautov, že nie sú schopní riadiť, potom nastáva možnosť riadiť to zo zeme pomocou rádiových vĺn.

Pýtame sa :
Aké jedlo ste tam mali, aká bola kuchyňa ,z čoho pozostávala?
Kozmonaut odpovedá :
Začnem trošku z hlbšia čo sa týka potravín. Naša príprava jedla a príprava na to, čo budeme jesť, začala už na zemi a to tým, že najskôr sme zdegustovali všetky druhy jedál, ktoré majú k dispozícii. Je to nesmierne množstvo až cez sto druhov. Po degustácii týchto jedál sme bodovali všetky druhy od jedna do deväť, potom sme vybrali z tých, čo nám najviac chutili a z tých nám zostrojili jedálny lístok na šesť dní, pretože tam je šestdňový cyklus stravovania.
Mimotoho bol tam obrovský výber konzerv mäsových, ktoré boli veľmi chutné a veľmi kvalitné, zložené z rôznych druhov mäsa, ako: bravčovina, hovädzina, baranina, kuracina, hydina, morčacina, proste všetky dostupné druhy mäsa na veľa spôsobov. Vo vlastnej šťave, s ryžou, atď. Boli tam aj rôzne druhy polievok ruských, ktoré sú tiež veľmi chutné, ba boli tam aj také špecialitky ako napr. tvaroh s orechami a iné takéto veci, ktoré mi tak zachutili, že som ich mal na jedálnom lístku v podstate na každé raňajky.
Na samotnej stanici to bolo potom trošku ináč, pretože tento jedálny lístok nebolo treba dodržiavať z toho dôvodu, že tam bol obrovský výber aj jedál, ktoré tam zostali ešte z predchádzajúcej expedície a takéto tie jedlá majú dlhú trvanlivosť.

Otázka :
Zaujíma nás ako vyzerá starostlivosť o osobnú hygienu, keď ste vo vesmíre. Nevieme si to dosť dobre predstaviť.

Odpoveď :
Správna otázka, ktorá sa veľmi často vyskytuje. Hygiena sa tam skladá z dvoch častí. Tzv. hygiena o telo a potom tzv. hygiena medicínska. Hygiena o telo vzhľadom na to, že je tam gravitácia, netečie voda, nie je až tak veľmi zložitá. Pôvodne boli pokusy so sprchou a aj so saunou, avšak pre veľkú technickú náročnosť a aj pracnosť pre posádku po vysprchovaní a vysaunovaní skrátka s poutieraním a pozbieraním vody po stanici kozmonaut bol viac unavený, ako bol pred sprchovaním. Hlavne z tohoto dôvodu sa od tohoto upustilo.
V súčasnosti sa na hygienu tela používajú jednoducho klasické uteráky napustené vodou, dezinfekčnými prostriedkami a tiež pridaním parfumérií s príjemňou vônou.
Na hygienu tváre sa používajú malé vlažné servítky, ako aj na ruky a skrátka na menšiu hygienu.
Čo sa týka čistenia zubov, používa sa k tomu klasická zubná kefka, ako aj klasická zubná pasta.
Na holenie používajú chlapi, čo im lepšie vyhovuje. Niektorí používajú klasické žiletky, niektorí holiace strojčeky.
Mne vyhovoval lepšie holiaci strojček, pretože na žiletku na odstránenie mydla a chlpov je potrebný silnejší prúd vody, no a ten tam nie je.
Čo sa týka tej druhej časti hygieny lekárskej, je tam klasický záchod, ktorý pracuje na princípe vysávača, na princípe odsávania. Aj malá aj veľká potreba sa tam prevádza veľmi pohodlne. Je to vyriešené z hľadiska technického a aj estetického veľmi dômyselne. Vytvorením tzv. uzatvoreného cyklusu. Pevné odpady sa púšťajú jednoducho z nákladných lodí do atmosféry, kde zhoria. Tekuté však ako pot, použitá voda, moč sa ďalej spracujú opäť na pitnú vodu, to je ten tzv. uzatvorený cyklus.

 

Pýtame sa:
Aké pocity prežíva kozmonaut pri návrate, keď pri vstupe do atmosféry zdá sa, akoby bolo všetko okolo neho v plameni ?

Kozmonaut odpovedá:
Čo sa týka pristátia. Pristátie je veľmi zaujímavé. Zo začiatku všetko prebieha podľa plánu. Najskôr presne v stanovenom čase sa otvoria čeluste, ktoré držia transportnú loď na stanici. Potom pružinové zariadenia odstrčia loď od stanice, nakoľko v tomto okamihu raketové motory sa nemôžu použiť, pretože by mohli poškodiť aparatúru, ktorá sa nachádza na vonkajšej strane stanice a taktiež by mohli znečistiť okienka, cez ktoré sa robia rôzne pozorovania a rôzne vedecké výzkumy. Tieto pružinové mechanizmy odstrčia loď od stanice až asi do vzdialenosti tridsať metrov, hneď nato sa zapnú asi na osem sekúnd motory, ktoré loď odvedú do bezpečnej vzdialenosti.
Potom sa zhruba pätdesiat, až šestdesiat minút nedeje nič, pretože sa nachádzame v tieni, nachádzame sa z druhej strany Zeme. Za ten čas dostaneme sa do polohy, keď je možné spojenie so Zemou a loď sa zorientuje do potrebného smeru, aby sme potom po zapnutí brzdiacich motorov dopadli presne do vyhradeného zaprogramovaného priestoru.
Potom sa zase nič nedeje a samotný ten zostup, tá dynamika nastala až po zapnutí motorov na brzdenie. Je veľmi dôležité stanoviť presne impulz pre uhol, pod ktorým máme vniknúť do atmosféry. Tento vypočítavajú balistici podľa momentálnej výšky atmosféry, ktorá sa pravidelne mení a podľa výšky na akej sa nachádzame. U nás to bolo presne 115,12 metra, pretože ten impulz je dôležitý ako som už spomenul pre správny uhol vchodu do atmosféry, čo je veľmi, veľmi dôležité. Pohybuje sa v rozmedzí jedného, až dvoch stupňov. Ak by bol uhol menší ako jeden stupeň mohli by sme sa odraziť, podobne ako kamienok vo vode, urobiť žabku a proste pokračovať do otvoreného vesmíru až niekde ku Slnku kde by sme zhoreli.
Tá dynamika zostupu potom pri vchode do atmosféry rastie. Čím sme bližšie k Zemi, tým sa všetko zrýchľuje.

Prvé dotyky s atmosférou sú ponajprv riedkymi vrstvami . Spúšťací aparát má aerodynamický tvar a pri dotyku s atmosférou sa začne rôzne točiť. Keď sa však dostane do hlbších vrstiev, tak sa stabilizuje v podstate ako guľa a letí v potrebnom smere. Z povrchového obalu rakety začnú lietať také horiace franforce a postupne sa z nich stáva proste plameň, ktorý tmavne, tmavne, pričom sa opáli celé okienko a nastane tma, kde nevidno nič. Tieto ohorené okienka sa potom odstreľujú keď už sme na padáku vo výške päť a pol kilometra a potom začne zase vidieť hore.
( V tejto chvíli však diskutér odviedol pozornosť pána Bellu od plynulého rozprávania ). Otázky sa zvrátili na odborné údaje stupňov uhlu vnikania lode do atmosféry, preťaženia, potom preťaženia vo vojenských bojových lietadlách a pod. K veľkej škode, pretože by sme sa boli dozvedeli to najdôležitejšie, najzaujímavejšie - prvý dotyk so zemou.

Čo všetko sme sa ešte dozvedeli od prvého slovenského kozmonauta pána plukovníka Bellu

Najsamprv si myslím, že pánovi plk. Bellovi a nielen jemu, ale aj druhému slovenskému kozmonautovi pánovi Michalovi Fulierovi patrí uznanie a úcta.Veď spolu absolvovali prípravu na let do kozmu 10 mesiacov, zatiaľ čo všeobecná teoretická príprava ruských kozmonautov trvá 2 roky a potom ešte zhruba 3 až 5 rokov než sa dostanú do nejakej expedície.
Pán Bella pokojne popisuje všetky tie zážitky počas letu na stanicu MIR a naspäť. Človek počúva s účasťou a pocitom hlbokého vnímania udalostí, akoby ich spolu s ním prežíval.
Nečudujem sa, že pri akejsi príležitosti povedal, že by aj generálske výložky vymenil za ďalší let do kozmu.
Pán Bella pokračuje: Keby bola možnosť, prial by som všetkým do toho kozmu sa dostať, aké je to krásne, ale zároveň aké je to náročné a myslím si, že všetci pochopia keď poviem ,že neváhal by som sa vrátiť do kozmu, keby sa vyskytla možnosť, a to v akýchkoľvek farbách. Ale zároveň na druhej strane si uvedomujem, že ak taká možnosť bude, máme ešte jedného rovnako kvalitne vycvičeného kozmonauta, ktorý si zaslúži ten let tak isto ako ja, akurát že osud rozhodol o tom, že on robil náhradníka a ja som sa do toho kozmu dostal.
Myslím si, že aj naše prianie je podobné a pánovi Bellovi prajeme ešte niekoľko letov nielen jeden.

 

Všeličo ešte o prvých letoch človeka do vesmíru o kozmonautoch a o rôznych predstavách človeka na vesmír


*******

Aké poslanie bolo prvej ženy kozmonautky sovietskej občianky Valentini Vladimirovni Tereškovovej vo vesmíre?

Riadila kozmickú loďVostok 6 Štart 16.06.1963. Váha 4700 kg. Perigeum 183 km, apogeum 233 km. Jeden oblet za 88,34 min. Sklon dráhy 65,09 stupňov. Let skončil za 70 hodín 50 minút 18.06.1963

Pri lete pozorovala Zem, Slnko, a Mesiac. Kozmický let skončila 18.06.1963, pristála na území ZSSR po 48 obletoch 620 km severozápadne od Karagandy. Bol to druhý skupinový kozmický let. Za letu boli kozmické lode od seba vzdialené jednu chvíľu asi 5 km.
Druhá kozmická loď, ktorá tvorila skupinu letu bola
Vostok 5. Riadil ju kozmonaut Valerij Fjodorovič Bykovskij.
Vostok 5 bol na dráhe 119 hodín, 6 minút, obletel 81 krát Zem a uletel 3,3 miliónov km. Vostok 6 bol na dráhe 70 hodín, 50 minút, obletel Zem 48 krát a uletel 2 milióny km. Spoločný let trval podľa programu 3 dni. Určitý čas riadili loď ručne, kontrolovali automatické riadenie a uskutočnili komplexné vedecké pozorovanie Zeme, Mesiaca a hviezd. Za letu si rádiom vymieňali výsledky svojich pozorovaní , vykonávali pravidelné fyziologické a psychologické skúšky, skúšky vertibulárneho ústroja a špeciálne cviky v podmienkach beztiaže. Boli získané nové poznatky a údaje o vplyve dlhodobého letu v kozmickom priestore na organizmus muža a ženy.

PRVÍ ĽUDIA NA MESIACI

Pred tridsiatimi rokmi svet pri televíznych obrazovkách prežíval historické prvé kroky dvoch vyslancov ľudstva po Mesiaci



NASA - The National and Space Administration ( Národný úrad pre astronomiku a kozmický priestor )
Spoločnosť vytvorená v roku 1958, ktorá sústreďuje väčšinu výskumu kozmického priestoru v USA. Najprv bol výskum kozmického priestoru v USA rozdrobený do niekoľko organizácií, ktoré si navzájom konkurovali.

Canaveral - najväčšia raketová základňa USA. Oficionálny názov je Atlantic Missile Range. Po smrti prezidenta J.F. Kennedyho premenovali tuto základňu na Mys Kennedy

Bajkonur - sovietsky kozmodrom pri rovnomennom meste v Kazašskej SSR, severovýchodne od Aralského jazera. Dnes je kozmodrom prenajatý od Kazažskej republiky Ruskou federáciou

Kozmos - družice ZSSR, ktoré robili výskum kozmického priestoru podľa programu uverejneného 16. 03. 1962 tlačovou agentúrou TASS :
TASS 16. 03. 1962 - Vedecký program týchto výskumov predpokladá : štúdium koncentrácie nabitých častíc v ionosfére v rámci výskumu riešenia radiových vĺn, štúdium korpuskulárnych prúdov a častíc s malou energiou, štúdium magnetického poľa Zeme, štúdium krátkovlnného žiarenia Slnka a iných kozmických telies, štúdium rozdelenia a tvorenia oblačných systémov v atmosfére Zeme.
Tieto družice budú riešiť nielen teoretické, ale i praktické úlohy: výskum oblačných systémov môže upresniť pohyb vzdušných más na celej zemeguli a prispeje ku spresneniu predpovedí počasia.
Magnetické zmeny zaznamenané družicami spresnia magnetické mapy sveta. Výskum spojený s rozdelením nabitých častíc v ionosfére umožní zlepšiť prognózy rádiových spojení, čo je dôležité najmä pri získavaní informácií o kozmických lodiach pri ich lete ionosférou a za jej hranicou. V týchto družiciach je vysielačka vysielajúca do ionosféry; pozorovanie týchto vĺn umožní sledovať hustotu nabitých častíc v ionosfére. Tak bude splnená úloha, ktorú nie je možné zaistiť zo Zeme.
Výskumy krátkovlnného žiarenia Slnka a iných kozmických telies sú veľmi zaujímavé pre astrofyziku. Nedajú sa vykonávať na Zemi, pretože krátkovlnné žiarenie je pohlcované hornými vrstvami atmosféry.
Veľký význam pre pozemné a medziplanetárne rádiové spojenie a pre meteorológiu budú mať údaje, ktoré budú získané na novej družici pri skúmaní horných vrstiev atmosféry, rozdelenie a tvorenie oblačných systémov v atmosfére a rovnako koncentrácia nabitých častíc v ionosfére.
Všetky tieto výskumy majú jeden spoločný cieľ: zaistiť človeku vo vesmíre naprostú bezpečnosť.

Človek je koniec koncov dobrý tvor. Všetko sa mu zdá dobré. Rovnako sa prispôsobí šťastiu i trampotám, hojnosti i biede.
Dajte mu štyri nohy alebo mu vezmite aj tie dve, ohlušte ho, oslepte ho, vždy sa tomu prispôsobí a zasa bude vo svojej aparte vidieť i počuť.
Je ako z vosku; dá sa naťahovať i sťahovať; a duša ho svojim teplom hnetie.
Je to krásne cítiť takú pružnosť v duchu i v údoch, cítiť, že človek by rovnako dobre nohol byť rybou vo vode, vtákom vo vzduch alebo salamandrou v ohni, ako je na zemi človekom zápasiacim s veselou mysľou so všetkými štyrmi živlami...

Romain Rolland

 

 

 

 


*********

ČLOVEK VESMÍR BOHOVIA
zbierka básní

J. Pavlík

_____________

Prvé lety do ďalekého vesmíru
akoby odrazom slov básní
mojich boli,
akoby sa v ďalekej
budúcnosti
raz aj uskutočniť
mohli
________

ú r y v o k :

Ja som zmenou v rieke tvarov
a budem trvať v prachu svetov
silnejšie než čas, než hviezdy
silnejšie než smrť zlúčenín atómov
mojich verných bohov.
Vymaním sa sponad vplyvu
príťažlivosti zemskej,
zbavím sa pút časopriestoru
a potom brat môj
tam hore vo vesmíre
vrátim sa opäť
k tebe.

Čo ja ešte chcem

Obrovské chmáry svetiel
tam som ešte nedoletel.
Tam žiaria milióny svetov
čo rýchlo miznú
zakryté tieňom nejakého
nebeského telesa,
ó moja zem neplesá
tvoje nebesia



Už nechcem len
neskutočný sen.
Chcem žiaru miliardy
svetov. Nestačí mi
prstenec Mliečnej cesty.
Čo ja ešte chcem,
keď útroby zeme
nedali mi vtedy
ani prázdny hrob,
keď som stál tam
v prázdnote
a v nahote
žiadostivý teba
a nie tieň
seba

Túžba a zas túžba.
Už ma nenadchýňa
rozsiahlosť oceánov
ani Antarktída
a Arktída,
veľkosť bieleho ticha,
pokorená pýcha
mojich dávnych
praotcov,
starovekých
moreplavcov


Bohovia vesmírni

Bohovia z vesmíru
cítim iba vašu
silu.
Silu, čo vnuká mi
myšlienku
urobiť niečo,
ale čo,
to stále ešte neviem.
Je ona slabá
prekročiť tieň,
tieň, čo čosi vrhá
medzi mnou a vami
a moje srdce v hrudi
a lúče svetla z
hlavy,
nevedia ešte ani
farbu tieňa toho,
ale čoho

Ten tieň nemá ani tvary
niečo sa mi iba marí.
Čo vy bohovia vesmírni,
čo vy mne dať môžete
vojny, biedu, utrpenie,
spoznalo už moje
pokolenie.
Nesmrteľnosť ako žiadať
smiem,
keď nemám predstavu
žiť v nekonečne
času,
zbaviť sa strachu,
straty lásky a obavy,
čo bude zajtra
s nami

Koľko bohov z vesmíru
riadi moje myšlienky,
ja však tuším len
ich divy.
Vnútorná prázdnota
dolieha skade len,
vábi ma túžba
a niečo,
čo vyriecť neviem.
Vidina nekonečných
diaľav
už nielen púští, morí,
ale prázdnota vesmíru
priamky v nekonečne,

desia ma ustavične,
oddám sa vôli tvojej
nemám už sily svojej.
Doveď ma ku
nekonečnosti,
vesmírneho času
dokonalosti.

Človek - tajomstvo
tajomstiev

Všetko sa opakuje po koľký raz už tu na zemi. Nepýtam sa prečo a kým dané to bolo kedy. Pamäť sa otvára, obraz nemá kontúry je jasný, zaostrený. Prienik pomyseľného videnia naráža a odráža sa od tieňa neviditeľnej, nedefinovateľnej bariéry.
Prežil som výpary čpavku a čohosi, čo tvar nemá, v mlčaní smrti a ozývaní v hlbine vôd, v pieskovej púšti v prívale smrti a zrodu plný bôľu.
Prežil som aj bohov starého Egypta, chrámy, čo zlatom sa jagali a ja v handrách odetý, bez obetí, túžbou kamsi hnaný, nesklonil som hlavu v dlani.
Nesklonil som hlavu v dlani ani keď skali sa pukali, hroby otvárali a ja bezradný, v handrách odetý, stál som tam v prázdnote a v nahote, nevedomostí plný, zo všetkého zúfalý.
Nesklonil som hlavu v dlani, do vesmíru lietať začal som, aj keď neviem čo ma čaká v hĺbke jeho. Neviem ani kto predurčil cestu môjho pokolenia a kto sú moji stvoritelia.
Neviem či z najďalších krajín vesmíru prišiel som a tam sa zas vrátiť chcel by som. Vymanil som sa už vplyvu príťažlivosti zemskej, či sa však zbavím pút časopriestoru a či potom brat môj tam hore vo vesmíre, vrátim sa opäť k tebe, odkiaľ dozvedieť sa to mám, kde hľadať ťa mám.
Ja nie som len zmenou v rieke tvarov. Ja budem trvať v prachu svetov silnejšie než čas, než hviezdy, silnejšie než smrť zlúčenín atómov, mojich verných bohov.
Stojím sám v tichu a pokore na úpätí vrchu Araratu zase. A som tak malý, sám sebou opustený. Som naozaj silnejší než čas a hviezdy? Silnejší než smrť zlúčenín atómov, veď čo som ja, čo je Slnko, hviezdy a tma? Kde sa nachádza odraz tieňa môjho v krútňave miliárd hviezdnych galaxií v množine bodov kruhu bez začiatku a bez konca?
Myšlienky moje narážajú na stenu neviditeľného valu vidín nevidených. Fatamorgána bielej tmy, odraz ľúča farieb duhových , počuť treskot ticha samoty. Precitol som. Bol som dlho preč. U brata môjho vesmírneho. To je odkaz jeho. Človek, vesmír a bohovia.
J. Pavlík

Človek vesmír a bohovia

 

Späť na navigačnú stránku