OTVORENY LIST slovenským médiam

Vážení páni riaditelia televíznych a rouhlasových staníc na Slovensku
( ale zrovna tak by mohli byť oslovení aj poslanci NR SR
alebo najvyšší ústavní činitelia SR )


Na úvod jeden názor jedneho z radových občanov
Sloboda prejavu a tlače v režime dennej praxe občana
Sloboda prejavu- výsmech do tváre bežného občana
Sloboda prejavu aká by mala byť, ale nie je













Na úvod jeden názor jedneho z radových občanov

Začal by som asi tak, že bola nám nanútená vyspelá západná demokracia. Je zakotvená aj v ústave. Občan má slobodu, môže takmer vždy a takmer všade všetko. Má to však jeden háčik. Ak má na to peniaze. Naši poslanci sa nechajú radi počúvať že demokracia je drahá, ale zrejme vedia o čom hovoria ( akoby na ospravedlnenie, ak sa niekto niečoho dožaduje a odvoláva sa pritom na demokraciu ). To však nie je náhodný jav. Clovek prvej narodený v svojom živote už prežil všeliaké demokracie od socialistickej, východnej, západnej, americkej, sovietskej až po dnešnú vyspelú kapitalistickú. Tiež nie náhodný jav, ako ani to, akým smerom sa tá, lebo oná vyvíjala, uberala alebo ako sa v súčasnosti uberá táto kapitalistiká. To už nie je ale tá demokracia na ktorú nás vábili počas celej studenej vojny zo západných pirátskych rozhlasových staníc "Slobodná Europa ", "Deutsche Welle" a dalšie ( pozri TU ) a nie je to ani demokracia začiatku nového milénia, ačkoľvek základný princip západnej kapitalistickej demokracie zostáva nemenný. Prieští z podstaty kapitalistického zriadenia, vykorisťovanie človeka čovekom. Teda je taká aká je, iná ani byť nemôže a nikdy ani nebude, dáva a vždy bude dávať skutočnú slobodu a skutočné práva iba boháčom a to bez ohľadu na tom, či v takomto kapitalistickom štáte je momentálne vládnúca koalícia politických strán pravicová, alebo ľavicová.
Slovo kapitalizmus bol a ešte je stále pre nášho človeka skorej slovo hanblivé, odstrašujúce. čoho si naší pravicoví politologovia ( politruci ) dobre uvedomujú. Preto sa postarali o to, že ak sa hovorí u nás či už v médiach alebo vo všeobecnosti v duchu termínologie spoločenského zriadenia, nepoužíva sa kapitalistická Slovenská republika, ale Demokratické Slovensko. To ako na úvod, lebo všetko je o demokracii, demokracii vyspelej, pokročilej v roku 2006. O základných ľudských právach, ku ktorým patrí aj sloboda prejavu, sloboda tlače. A o tom bude dalej písanie. Je to tak vážne a pre dnešného človeka potrebné, že to bolo deklarované všeobecnými ľudskými právami v dokumentoch OSN čl.19 "Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu; toto právo nepripúšta aby niekto trpel újmu pre svoje presvedčenie a zahrnuje právo vyhľadávat, prijímat a rozširovat informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohladu na hranice"
V právnom štáte by malo byľ samozrejmosťou, aby takýmto právom disponovali všetký média či už verejnoprávne alebo súkromné. Aj tlač vo všetkých formách v SR nie je nikým ovplyvňovaná a v plnej miere sa aj slobodne prezentuje. Potiaľto je to v poriadku. Je potrebné sa však zamyslieť a pozastaviť nad dennou praxou života nášho občana ako mierou sa podieľa sám bežný, radový občan, aké má skutočne možnosti tešiť sa tejto vymoženosti v demokratickom zriadení. Napríklad v elektronických médiách. Tento priestor je veľmi zúžený v predstavách zodpovedných pracovníkov tak slovenských televíznych staníc ako aj rádiových rozhlasových vysielačov. Zatiaľ čo sami naplno využívajú slobodu prejavu v rádiusu vplyvu svojich záujmov ba až zneužívajú najmä súkromné elektronické médiá, s poslucháčmi sa neradi delia o tuto vymoženosť a ak im dajú miesto na prejav svojho názoru, tak si ho najskorej prispôsobia opäť svojej potrebe.

Späť









Sloboda prejavu a tlače v režime dennej praxe občana

Zatiaľ čo tlačové agentúry, vydavateľstvá tlače dennej , bulvárnej, časopisov, a všeliakých plátkov zväčša už v rukách zahraničných podnikateľov z kapitalistického západného sveta naplno využívajú slobodu prejavu v rádiusu vplyvu svojich záujmov ba až zneužívajú najmä súkromné elektronické médiá, s poslucháčmi sa neradi delia o tuto vymoženosť a ak im dajú miesto na prejav svojho názoru, tak si ho najskorej prispôsobia opäť svojej potrebe. Terénni redaktori so svojim štábom na uliciach nafilmuju abčanov ako predstaviteľov slovenskej verejnosti a k zadanej udalosti potom réžia a scenáristi vyberú, zostrihajú, upravia čo a ako treba. Pomer kladných a záporných postojov sa určuje na základe udalosti náležiacej k postoju pravicovému alebo ľavicovému zoskupeniu ak ide o politickú udalosť. Samozrejme so ziskom pre pravicu. Lavica aj tak nevlastní niaké média a zahraniční investori nie sú pracujúci, ani predstavitelia ľavicového zoskupenia. Takéto manipulovanie s verejnosťou sa najčastejšie v mediach prezentuje v súkromnej TV Markíza ( majiteľ americká spoločnosť ), napríklad štrajk v minulosti organizovaný odborovou organizáciou v kovopriemysle predchádzal tým, že sa na obrazovkách zjavili platy, príjmy funkcionárov. Nasadili sa pravicoví politologovia ( iní ani nie sú ), hned nasledoval výpočet akú škodu štrajk spôsobí štátu, ako bude poškodený občan, všeliaké morálne aspekty, všetko postavené proti štrajku, zastrašovanie a odpor voči predstaviteľom odborov. To je len jedna stránka podstaty veci, postoja súkromných majiteľov médií, ale podstata celej veci spočíva v podstate samotného kapitalizmu a od toho sa všetko odvíja.
Ešte výraznejšie ide odzrkadliť skutočnú slobodu slova a tlače na Slovensku na internete. Internet je úplne nová forma komunikácie, je to médium, ktoré zmenilo naše životy. "Vďaka internetu môžete vlastniť tlačovú agentúru za pár korún mesačne". Takmer každý si to môže dovoliť. Hneď ako si ľudia uvedomili silu nástroja, ktorý majú v rukách, začali používať inernet nielen ako nástroj zbierania informácií, ale sami sa stali šíriteľmi týchto informácií. Umožňuje im rýchlu, lacnú výmenu názorov a myšlienok. A to je trň v očiach vládnúcej kapitlistickej spoločnosti v štáte. Sloboda slova a tlače na internete ich začína desiť, je pre nich dennou morou. Interenet by sa mohol stať pre masy ľudí nástrojom, ktorý môže rýchlosťou laviny kompenzovať všetký iné elektronické aj neelektronické médiá, ktoré pracujúce masy nevlastnia, nikdy vlastniť nebudú a teda ani použiť v svoj prospech na ochranu zabezpečenia svojich práv, svojich potrieb, podľa terajšiej platnej formy poskytovania slobody slova a tlače v spoločnosti.
Forma, ako tomuto javu dneška zabrániť tak, aby nebola ohrozená vymoženosť privilegovanej skupiny vlastníkov médií a pritom neporušenosť zákonov, sa našla. Skrytá cenzúra ( pozri TU
).
V uvedenom prípade vlastník firmy vyhľadavacej služby na internete zamedzil publikovaniu súkromnej osobnej webovej stránke na internete a vedome bez príčiny porušil tejto osobe základné práva na slobodu prejavu. Podnet podaný vo veci " dožadovanie sa práva na slobodu prejavu" verejnému ochrancovi práv SR bol odložený. V doklade zo 16. 12. 2005 pod značkou 3602/2005/VOP ochranca práv dôvodí: "Svoj záver odôvodňujem tým, že vec, ktorej sa Váš podnet týka, nepatrí do mojej pôsobnosti z dôvodu, že vo vašom prípade nejde o konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť orgánov verejnej správy, na ktoré sa podľa zákona, vzťahuje moja pôsobnosť"... Prevádzkovateľ, ktorého konanie v podnete namietate, však, medzi vyššie uvedené orgány verejnej správy , na ktoré sa vzťahuje moja pôsobnosť, nepatrí. Dobré že? Ak by bol prevádzkovateľ v pôsobnosti verejnej správy, nesie zodpovednosť, kedže je v pôsobnosti právnickej osoby môže cenzurovať veselo dosyta dalej , podľa jeho samoľúbosti . Ešte tu bola možnosť vyžiadať si právo na slobodu prejavu podaním trestného oznámenia na súde. Ak pravda máte na súdne trovy peniaze. A tu sme u korena veci, ale to úž bolo rozvedené podrobne tu vyššie. Ak patríte do socialnej skupiny s nižším príjmom alebo k dôchodcom, môžete o spravodlivosti vyspelej demokracie západných kapitalistických štátov, ktorú sme museli so vstupom do EU prevziať, len a len snívať.

Späť









Sloboda prejavu- výsmech do tváre bežného občana

Ziada sa zopakovať čo bolo podčiarknute už v prvom článku hore. Zatiaľ čo média sami naplno využívajú slobodu prejavu v rádiusu vplyvu svojich záujmov ba až zneužívajú najmä súkromné elektronické médiá, s poslucháčmi sa neradi delia o tuto vymoženosť a ak im dajú miesto na prejav svojho názoru, tak si ho najskorej prispôsobia opäť svojej potrebe. Ešte k tomu dodať aj takúto skutočnosť. Tak, ako za bývalého režimu politici či represívne zložky využívali či zneužívali rozhlas, televíziu, noviny a časopisy vo svoj prospech, opätovne to tu funguje aj po novembri 1989. Rozdiel je v účelovosti. Moc v štáte sa preniesla z ľudu na zbohatlíkov, boháčov, podvodníkov, mafiu politických a ekonomických štruktúr preformovaných zo socialistickej spoločnosti na kapitalistickú. Média, ktoré priam vo väčšine vlastnia, sú už zo samej podstaty nastavené do plnej služby pre tieto skupiny. Chamtivosť bohatých nepozná hranice ani žiadne morálne zábrany, dokáže ťažiť z každej ľudskej slabosti, dennodenne vytĺka kapitál z utrpenia a smrti milónov či už počas mieru, alebo v každej novej vojne, ktorú z potreby plánovito vyvoláva. Tak je to v dennej praxi života bezmajetného občana vlastniaceho iba svoju pracovnú silu, ktorú je v dnešnom prostredí nútený lacno predávať. Tlač, média dneška slúžiace boháčom pomáhajú zatlačovať človeka do biedy, do bezvýchodiskového stavu, otupovať, strácať svoju sebavedomosť, ale hlavne robiť z neho nemysliaceho, poslušného tvora médiami konzumujúceho pravidlá vytvorené na prežitie tohto kapitalistického systému na večné časy, pretože táto masa ľudstva je základným kameňom pre životnú existenciu systému postaveného na vykorisťovaní človeka človekom.
Temné sily zla ovládajúce najväčšiu imperialistickú mocnosť USA ne čele s prezidentom Bushom a jeho spojencami ako aj väčšiu časť západného sveta, disponujú už so všetkým od politicej, ekonomickej a vojenskej moci, mocou svetovýh elektronických médií a gigantických tlačiarenských a vydavateľskýh monopolov na svete. Západná vyspelá demokracia sa mení, prispôsobuje ich potrebám ako nástroj formujúci myslenie mas v úlohe trudov potrebných pre životnú existenciu kapitalistickej spoločnosti. Co sa deje dnes vo svete je dielom týchto sil, globálne nimi cez mocné nadnárodné loby riadené. Ludská civilizácia sa bezmocne zmieta v ich osídlach, hľadajúca oporu v bezmocnom, dezorientovanom dave ľudských bytostí nasmerovaných k totálnemu krachu starého sveta. Napomáha k tomu aj sieť novinárov, think-tankov, lobistov a židovských predstaviteľov ktorí ovládli aj americkú zahraničnú politiku a vmanipulovali Ameriku do vojny s Irakom. Súčasťou tejto siete sú šéfredaktori novín ako The New York Times, Brookings Institution, atd.
Slovensko ako satelit USA s jeho bábkovou vládou pridelené a rozdelené po víťazstve studenej vojny ako korisť medzi EU a USA spolu s ostatnými postkomunistickými zemami Strednej a východnej Europy je len púhym manipulovaným objektom, súčasť postsovietskeho územia včleneného do sústavy novej neokoloniálnej imperialistikej mocnosti EU. Ako také je iba konzumentom produktov, vytvorených v tejto novej rodiacej sa civilizácie a vládnutie moci boháčov je viac nastavené na zatlačovanie pracovnej sily do biedy, do bezvýchodiskového stavu, aby plnila úlohu ktorá jej v kapitalistikej spoločnosti prináleží- slúžiť buržoázie k bestarostnému, blahobytnému životu. Začal rozkvet pokryteckej maskovaciej parády, dezinformácia či demagógia médií Slovenska na každej úrovni, slúžiacich k pretváraniu mysle na americký spôsob života, A práve k tomu speje postoj slovenskej buržoázie, slovenských médií v súkromnom vlastníctve v honbe, a aj za ziskom, ale aj média ...
Pokial má možnosť slovenský občan slobodne prejaviť svoj názor, uplatniť právo na slobodu presvedčenia, vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami v podmienkách ako sú vyššie uvedené, napriek tomu, že mu to slovenská ústava plne zaručuje, v praxi denného života radového občana je to ceľkom inak. Od tej istej ústavy sa odvíja celá plejáda zákonov vyprodukovaných v NR SR pravicovými poslancami ( zástupcov slovenskej buržoázie ), ktoré znemožňujú prevládajúcej časti obyvateľstva žijúcej v chudobe, toto právo uplatňovať, lebo nemajú na to peniaze a z toho prieči, že nemajú ani možnosť hájiť a brániť svoje záujmy vyplývajúce z ich postavenia v spoločnosti. V tom spočíva celá podstata kapitalistickej spoločnosti buržoázia-proletariát. Buržoázia ktorá si múže kúpiť všetko a proletariát, ktorý je odkázaný na prežitie, zatlačený do biedy, zúfalstva zo života, neschopný vzdorovať útlaku, pretože za takýchto nanútených mu životných podmienok môže iba tak živiť nenávisť rodiacu a vypestovanú v prostredí kapitalistických spoločenských pomeroch. Má to však aj svoje tienisté stránky. Chladný cynizmus kapitalizmu na západe a pretransformovaný na východ do postsovietskeho priestoru v jeho rannom štádiu rýchlo sa rozvíjajúci do pokročilého s prvkami fašizmu si priam koleduje o poučenia typu 11. september 2001. Chamtivosť bohatých nepozná hranice ani žiadne morálne zábrany. Môže si kúpiť všetko, a všetko už aj má v rukách od polície, armády, súdníctvo až po banky a všetký štátne inštitúcie ktoré sú nastavené na manipulovanie s pracujúcimi tak, aby im tvorili hodnoty z ktorých beztarostne žijú, na úkor občanov druhej kategorie. Nemôže si však kúpiť tých, čo ho nenávidia, lebo nemajú ani na chleba a berie im slobodu, ideály a vieru v lepší svet, tých nezastaví ničím. Tí ho nenávidía už pre jeho podstatu, vykorysťovanie človeka človekom. Aj preto že sa s nimi nedelí o moc, o podiel z národného bohatstva, a aj preto že z chudoby vyrába os zla, pričom kapitalizmus už aj na Slovensku je v konečnom štádiu sám v sľukách toho najväčšieho zla aké kedy od dôb fašizmu a stalinizmu kráčalo, kynožilo a rabovalo Slovensko pre tie najnižšie egoistické ciele. V takomto spoločenskom prostredí boháčov, mafianov a podvodníkov vytvorenom v rokoch 1998 až 2006 jednoduchý pracujúci občan slovenska nemôže a nikdy nebude mať možnosť v plnej miere prejavovať svoje vlastné názory na dianie doma a vo svete v zmysle deklarovanom všeobecnými ľudskými právami mať právo na slobodu presvedčenia a prejavu tak, aby toto právo nepripúšťalo újmu chudobe uplatňovať ho rovnako, ako to ústava zaručuje všetkým, právo vyhľadávat, prijímat a rozširovat informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami."

Návrat na úvodnú stránku