SLOVENSKO quo vadis - kam kráčaš?

D i e l o    d o k o n a n é :
Prechod od socializmu ku kapitalizmu zrealizovaný
Zostruje sa konkurencia medzi nadnárodnými korporáciami
Len za rok 2004 sme zaplatili cudzím investorom 9,2 mld
Každoročne sa hriešne prehlbuje zadlženosť štátu
Vysoká nezamestnanosť neklesá, naopak
60 000 ľudí vyškrtnutých z evidencie zmizlo, nevie sa kam
Do zahraničia odišlo už 180 000 vysokokvalifikov. pracovníkov


Kroky Dzurindovej vlády- draho zaplatená skusenosť
Kroky Dzurindovej vlády- 2 roky členstva SR v EÚ




















Kroky Dzurindovej vlády- draho zaplatená skusenosť

DRAHO ZAPLATENA SKUSENOST
Novembrová spiatočka
================
Po všetkom, čo za posledných pätnásť rokov prežili naši ľudia, dnes už vedia oveľa viac pravdy, čím bol november 1989 v skutočnosti. Je to však veľmi draho zaplatená skúsenosť. Je nemálo dôvodov, aby sme toto poznanie využili najmä v prospech tých, čo sú ponovembrovým vývojom najviac postihnutí, a v prospech Slovenska. Hovorí sa, že všetky vzletné predsavzatia a deklarácie treba vnímať na základe reálnych historických a sociálnych skúseností. Ak toto meradlo uplatníme na vzletné predsavzatia a deklarácie z "nežného" novembra, reálne historické a sociálne skúsenosti nás oprávňujú k záveru, že november '89 bol všeličím iným, len nie tým, za čo ho vydávajú jeho protagonisti. Predovšetkým bol nehoráznym podvodom na miliónoch ľudí. Z hľadiska ústavného bol štátnym prevratom, ktorý mal za cieľ postupne zmeniť spoločensko-ekonomický systém a našu zahraničnopolitickú orientáciu z Východu na Západ. Inými slovami, uskutočniť reštauráciu kapitalizmu v Československu.
Keď sa slony milujú
==============
Aj keď pre mnohých bol novembrový prevrat bleskom z jasného neba, atmosféra medzinárodných vzťahov sa začala rapídne meniť hneď po príchode Michaila Gorba-čova k moci. Už koncom roku 1986 nás vtipne varoval Fidel Castro prostredníctvom svojho ministra zahraničných vecí Isidora Malmierca. Odkazoval nám, že v Afrike sa hovorí, že pre menších obyvateľov pralesa je nebezpečná situácia, keď sa slony bijú. Ešte väčšie nebezpečenstvo im hrozí, keď sa slony milujú. Ľahko ich môžu zadláviť... Jeden z najväčších predstaviteľov novodobej Číny, Teng Siao Ping, nás vzápätí po udalostiach na Tchien An Men otvorene nabádal, aby sme boli ostražití voči bezprostrednému nebezpečenstvu. Na oslave štátneho sviatku ČĽR 1. októbra 1989 nám doslova povedal: "Keby sa vám podarilo ubrániť
socializmus v Československu, urobili by ste veľkú vec nielen pre svoju krajinu, pre svoj ľud, ale aj pre celú ľudskú civilizáciu. Ušetrili by ste ju veľkých útrap, veľkých obetí." Zrejme už vedel, aké nebezpečenstvo hrozí, a jasne predvídal dôsledky samodeštrukcie sovietskeho modelu socializmu pre samotný Sovietsky zväz, národy socialistického spoločenstva a pre celý svet. Reakcie Moskvy, tak na Fidela Castra, ako aj na Teng Siao Pinga nesľubovali nič dobrého. Naopak, boli veľmi znepokojujúce. Bagatelizovali vážnosť situácie a dávali najavo, že treba robiť všetko pre skončenie studenej vojny, pre úspech "pere-strojky". Sovietske vedenie v takom rozhodujúcom momente svetovej histórie, akým bola záverečná etapa studenej vojny, nebolo na úrovni doby a zlyhalo na celej čiare. Aj vo vzťahoch so svojimi spojencami.
Štáty na novej orbite
===============
Názory na príčiny autokapitulácie Moskvy a samodeštrukcie sovietskeho modelu sa rôznia. Od otvoreného obviňovania sovietskeho štátnopolitického vedenia, na čele s Michailom Gorbačovom z bezprecedentnej zrady socializmu, až po celosvetové sprisahanie síl, ktoré beštiálne zneužili Rusko na svoje sociálno-ekonomické experimenty. Niet pochýb ani o tom, že nezanedbateľnú úlohu v celom procese mala aj zrada, naivita, nekompetentnosť a príslovečná slovanská dôverčivosť. Svedčí o tom celý rad skutočností. Aj fakt, že dezintegrácia socialistického spoločenstva bola dohodnutá. V zásade sa tým riadili obe strany, najmä na začiatku. Situácia sa čoskoro rapídne zmenila. Západ sa začal považovať za víťaza. Adekvátne tomu sa aj správal. Nepriamo to potvrdil aj Alexander Jakovlev, považovaný za "otca" perestrojky. Pred dvoma rokmi sa "posťažoval" svojmu priateľovi, že je veľká škoda, že všetko, na čom sa dohodli s predstaviteľmi Západu, nezafixovaľi zmluvne, na papieri. To tiež svedčí o značnej dávke nekompetentnosti. Po Rejkjaviku a Malte sa situácia menila takým tempom a spôsobom, že to ani jedna zo strán neočakávala. Spôsobilo to najmä oslabenie integrity sovietskeho bloku. Do "hry" vstupovali parciálni hráči. Každý z bývalých satelitov Moskvy si hľadal svoje miesto na novej orbite, v novej "slnečnej sústave". Okrem toho vznikla akútna potreba vytvárania nových historických mýtov a legiend o zamatových revolúciách a ich hrdinoch. Bez nich by sa sotva mohla uskutočniť metamorfóza veľmocenských dohôd na všeľudové povstania a piatych kolón na hrdinov zamatových revolúcií.
Neokoloniálna EÚ
=============
Slovensko dnes teda patrí k Západu. Žiada sa skôr povedať, že patrí Západu. Bolo k nemu anektované. To je hlavný výsledok i dôsledok prevratu pred 15 rokmi. Všetko ostatné ako členstvo v NATO, členstvo v Európskej únii, strata suverenity, vyrabovanie a ožobračenie Slovenska a jeho občanov, sú len logickými následkami. Minister zahraničných vecí tvrdí, že po našom vstupe do Európskej únie a NATO získalo Slovensko rešpekt aj na medzinárodnom fóre. Opak je pravda. Slovensko sa zmenilo zo subjektu medzinárodného práva na objekt globálnych geostrategických záujmov. Sme čoraz viac vystavení stupňujúcemu sa tlaku hrubých materiálnych síl, bezohľadného egoizmu nadnárodných kapitálových skupín, ich novodobým obchodným a psychologickým trikom. To, čo sa do masového povedomia zavádza ako "europeizácia", má spravidla prevažne negatívny obsah. Výzvy získať maximum životných pôžitkov predpokladá obohatenie sa na účet iných. Je to krajný egoizmus. Doterajšia integrácia v rámci E Ú má charakter imperialistického neokolonializmu. Krátke obdobie nádejí, pozitívnych očakávaní a optimistických vízií, ktoré inšpiroval helsinský proces, sa skončilo už v prístupovom procese.
Víťazné ťaženie kapitalizmu
====================
Spiatočka, ktorú nám zaradili v novembri 1989, nás unáša do minulosti. Rozšíril sa trh o chudobný Východ, ale aj priestor na drancovanie. A ešte toho aj po pätnástich rokoch stále dosť zostalo: drancujú sa elektrárne, verejné sociálne a zdravotné fondy, ktoré si na desaťročia vytvorili poistenci. Súčasná moc občanov dokonca zákonom zaviazala k povinnosti odvádzať aj svoje budúce prostriedky na zdravotné a sociálne zabezpečenie do trezorov finančných a obchodných spoločností. Všetko, čo sa u nás udialo po roku 1989, je spojené s víťaznou cestou súčasného kapitalizmu, nech sa tomu hovorí akokoľvek. Na úkor štátov strednej a východnej Európy sa za uplynulých pätnásť rokov riešili najpálčivejšie problémy západnej Európy. Najvážnejšie riziká vývoja a možné vojnové konflikty sa premiestnili zo Západu na územia slovanských štátov, aby takto zámerne postavené proti sebe vytvorili sanitárny kordón. V hospodárskej a sociálnej oblasti Slovensko plní úlohu pokusného králika pri hľadaní "hranice krajnej únosnosti" ožobračovania krajiny a jej občanov nadnárodnými monopolmi. Sme svedkami deformácie v kultúrno-historickom vedomí. Všeobecne hrozivou sa stala tendencia posudzovať nie javy a fakty, ale vymyslené vzťahy medzi nimi.
Veľmi nebezpečná je apatia, ktorá sa zmocňuje občanov, ruka v ruke s pocitmi bezmocnosti a beznádeje. Podvedení, sklamaní a bezmocní ľudia mlčaním ignorujú veci verejné. Moc to prezentuje ako súhlas s jej politikou, jej reformami.
Moc a bezmocnosť
==============
Nová politická moc, ktorá vznikla na Slovensku po novembri 1989, demonštruje až ostentatívne nepatričné sebavedomie. Tvári sa, že je tlmočníkom vôle väčšiny, v skutočnosti takmer nikoho nezastupuje.
V parlamente pôsobia poslanci nezvolených strán. Veľkých koryfejov demokracie na Západe to nevzrušuje. Dôležité je to, že sú pred nimi v patričnom predklone a patrične ohybní. Slovensko sa premenilo na krajinu s rozkolísanou hodnotovou škálou a s otrasenou dôverou k vlastnému duchovnému potenciálu.
V našej spoločnosti dominuje úzkosť z poznania toho, čo sa u nás udialo za posledných pätnásť rokov, ktorá vyvoláva pocit straty istoty, životnej perspektívy, beznádej a bezmocnosť. To sú však súčasne semená zárodku rozporu, ktorý sa môže stať zdrojom novej nádeje. Vývoj vždy prináša svoje rozporné ovocie. Tak, ako život má už vo svojom zárodku zakódovanú smrť, každé víťazstvo obsahuje v sebe i zárodok porážky. Aj to, ktoré sa stalo zdrojom nášho nešťastia. Nič nie je večné. Vedomie, že zatiaľ ešte nikomu stromy do neba nedorástli, dáva nádej na prežitie.
V histórii je nemálo príkladov, keď nositelia nových myšlienok a ich diela boli zatracované, ako dnes socializmus so svojou koncepciou sociálne spravodlivej spoločnosti. Sme optimisti, pretože vieme, že túžbu po sociálnej spravodlivosti a odhodlanie po jej presadení do života spoločnosti prebúdza nielen našu ľavicu, ale aj to, čo sústavne reprodukuje kapitalizmus na vyššej úrovni. Kde je napísané, že nové pokolenie musí ísť po trase a v chomúte novembra 1989? Životu a mysleniu je cudzia konfekčnosť, epigónstvo, nohsledstvo.
_________________________________________
Prevzaté z internetu ( www.prop.sk )
Bez komentára- niet čo dodať, ibaže revolúcia je potrebná dnes viac ako pred 15 rokmi prevratu v roku 1989

Späť









Kroky Dzurindovej vlády- 2 roky členstva SR v EÚ

CO PRINIESOL SLOVENSKU VSTUP DO EU?
====================================
2 roky členstva SR v EÚ je krátka doba na komplexné, exaktné a objektívne vyhodnotenie jeho prínosov a strát pre vývoj na Slovensku.
Komplikované je to o to viac, že Slovensko prešlo po r. 1989 závažnými ekonomicko – sociálnymi zmenami: prechodom od plánovitého hospodárstva (od socializmu ) k trhovému hospodárstvu (ku kapitalizmu) sprevádzaným divokou privatizáciou a reformami s ich negatívnymi sociálnymi dôsledkami a dopadmi pre väčšinu obyvateľstva, súbežne popri tom po rozdelení Československa v r. 1993 si Slovensko začalo budovať svoju štátnosť. Dôsledky týchto procesov, ktoré predchádzali vstupu do EÚ a stále ešte prebiehajú, sa prelínajú s dôsledkami vstupu SR do EÚ. Takéto smerovanie spoločensko-ekonomického vývoja na Slovensku bolo ovplyvnené procesmi prebiehajúcimi v celosvetovom meradle.

Rozhodujúci vplyv na vývoj svetovej ekonomiky v súčasnom období má cca. 7 000 kľúčových nadnárodných korporácií s asi 40 tisícami ich afilácií. Prudko rastúca moc týchto korporácií spôsobuje nárast konfliktov medzi nimi a národnými vládami. Zostrujúca sa konkurencia medzi nadnárodnými korporáciami, tzv. “zničujúca konkurencia“ vedie k snahe až fyzicky zlikvidovať konkurenta. Čierna ekonomika generuje ročne cca. 4 bilióny USD ( za tieto peniaze kupuje akcie svetové mafie), čo je 1 svetového obchodu.

Dôsledkom takýchto prejavov globalizácie je 60 mil. chudobných, 40 mil. bezdomovcov, 20 mil. obyvateľov žijúcich z minimálnej mzdy a zvyšok z priemernej, prípadne nadpriemernej mzdy v EÚ. 28 mil. detí v Európe nemá denne stravu. Po roku 1989 dochádza k poklesu zahraničných investícií o 21% v západnej Európe a nárastu objemu zahr. investícií o 12% v strednej a východnej Európe ako dôsledok presunu pracovne náročných výrob do týchto krajín s nízkonákladovou, ale kvalifikovanou pracovnou silou. (pre porovnanie hodinová priem. mzda včítane odvodov v SR je 2,7 €, v EÚ 24 €).

Po vstupe do EÚ sa na Slovensku významne zvýšil trh investorov a ich prílev, dokonca aj stredných podnikov hlavne z Nemecka, Rakúska, Holandska, Dánska. Posilnilo sa hlavne postavenie automobilového priemyslu. 90% zisku, resp. národného dôchodku na Slovensku vytvorí v súčasnosti 61 zahraničných korporácií, zvyšných 10% vytvorí 74 domácich podnikov a firiem. Totiž okrem obrovských výhod nízkonákladovej prac. sily dostanú investori: - štátne stimuly
- pozemky na ktorých stoja fabriky
- finančnú stimuláciu na zriadenie prevádzky
- daňové úľavy, resp. daňové prázdniny,
čo ich zvýhodňuje v porovnaní s domácimi podnikateľmi, ktorí takéto výhody nemajú.
US Steel takto dostal len za 1 rok 3 miliardy Sk, v r. 2004 zaplatili občania investorom 9,2 mld. Sk a za roky 2000-2004 to bolo 40 mld. Sk. Pre porovnanie na vedu a výskum sa ročne zo štátneho rozpočtu vyplatí 32 mil. Sk a na poľnohospodárstvo 178 mil Sk. Pritom sa každoročne prehlbuje zadlženosť štátu. Je teda evidentné načo sa tieto požičané peniaze míňajú.

Investori však ostávajú len na západnom a južnom Slovensku, čím sa nielenže neriešia, ale prehlbujú rozdiely medzi regiónmi. Vstup SR do EÚ a prílev investorov nesplnil očakávania a tento problém nevyriešil. Pre byrokratické prekážky a ťažko splniteľné podmienky čerpá totiž Slovensko z fondov EÚ na podporu rozvoja regiónov len 21%.
Politika investovania desiatok miliárd Sk do zahraničných investorov mala pomôcť riešiť aj problém znižovania nezamestnanosti a zvyšovania zamestnanosti. Napriek formálnemu poklesu nezamestnanosti zo 18,9% na 16% zamestnanosť nevzrástla, pretože investori – nadnárodné korporácie nechcú zamestnávať slovenských občanov, napriek lacnej prac. sile, chcú ešte viac ušetriť na odvodoch za zamestnancov, a preto veľká časť pracovníkov pracuje pre investorov ako živnostníci (vo Volkswagene 40% pracovníkov).

Pokles nezamestnanosti bol dosiahnutý formálne predovšetkým vďaka sprísneným podmienkam pre registráciu na úrade práce ( 60 000 ľudí vyškrtnutých z evidencie zmizlo, nevie sa kde sú), ako aj v dôsledku odchodu mladých ľudí za prácou do zahraničia. Doteraz ich odišlo asi 180 000 legálne do zahraničia, pričom SR tak nielenže stráca vysokokvalifikovanú prac. silu, vyškolenú z našich daní, ktorá v zahraničí vo väčšine prípadov vykonáva nízkokvalifikované práce, ale zároveň sa tým znižuje zdroj príjmov pre dôchodky a Slovensko stráca kvalitný genofond. Vzdelaní a vysokokvalifikovaní mladí ľudia žijúci mimo Bratislavy však nevedia nájsť na Slovensku uplatnenie, a preto odchádzajú pracovať do zahraničia a vnímajú možnosť legálne pracovať v starých členských krajinách, aj keď len v niektorých, ako pozitívnu zmenu po vstupe SR do EÚ.

V súvislosti so vstupom SR do EÚ sme boli povinní:
- zriadiť inštitúcie a úrady na kontrolu napr. verejného obstarávania, úrad pre reguláciu sieťových odvetví a pod., čo možno hodnotiť pozitívne, ale ich existencia je formálna a činnosť minimálna. Verejný sektor objednáva ročne tovary a služby za 80 mld. Sk, avšak 70 mld. z toho sa realizuje priamym zadaním, čím sa obstarávanie predražuje o 10-20%;

- zaviesť dereguláciu cien, v dôsledku čoho nastal obrovský a príliš rýchly, vzhľadom k mzdám a dôchodkom neadekvátny nárast cien predovšetkým plynu, elektriny a vody, ktoré sú v súčasnosti už porovnateľné s cenami v krajinách západnej Európy a spolu s rastom cien rastú zisky producentov týchto komodít, nie však občanov – platiteľov týchto vysokých cien;
- rešpektovať Chartu o samosprávach;
- zaviesť normy a normatívy, ktoré v oblasti potravinárskeho priemyslu mali ďalekosiahly negatívny dopad na kvalitu konzumovaných potravín. Slovenské normy boli totiž prísnejšie a tvrdšie ako európske, na obale každého výrobku bolo povinné udávať, na rozdiel od európskych noriem, nielen dátum spotreby, ale aj dátum výroby. Slovenský trh je teraz zaplavený nekvalitnými, zdravotne menej bezpečnými potravinami zo západnej Európy a to nehovoriac o geneticky upravovaných potravinách, napr. sóje;

Mimoriadne negatívne postihol vstup do EÚ poľnohospodárov:
1/ Veľkým rozdielom vo výške dotácie do poľnohospodárstva z EÚ medzi západnými krajinami a SR, v r. 2006 dostanú slov. poľnohospodári 54% z dotácií pre západné členské štáty EÚ. V dôsledku toho nie sú cenou konkurencie schopní. Napr. kým rakúsky vinohradník kombináciou rôznych podpôr dostane v prepočte 70 000 Sk/ha, slovenský vinohradník len 1800 Sk/ha.
Výška celkových dotácií pre jednotlivé členské štáty je 100 mld. €, z toho 50 mld. do poľnohospodárstva. 11-13 mld. € však nedorazí na miesto určenia, po ceste sa rozkradne!!!
2/ Slovenskí poľnohospodári nemajú šancu preniknúť na západný trh aj z dôvodu uplatňovania domáceho patriotizmu, jednoducho ich na trh nepustia. SR má však trh plne otvorený a zaplavený západnými, menej kvalitnými, ale lepšie dotovanými poľnohospodárskymi produktami. To zrejme EÚ mimoriadne vyhovuje.
3/ Mierne pozitívna je možnosť čerpať projektovo viazané podpory zo štrukturálnych fondov a výhodné bolo využívať intervenčné ceny kým bola koruna slabšia ( 1€ = 40 Sk), čo je už však minulosťou.
4/ Mimoriadne negatívne na situáciu v poľnohospodárstve pôsobí regulácia výrobnými kvótami, za prekročenie ktorých sa platí nemalé penále. Napr. pre výrobu mlieka SR žiadala kvótu 1,2 mld, dostala však len 1mld, čo zďaleka nie je lekármi odporúčané množstvo pre SR. Ak by sme ho chceli dosiahnuť, museli by sme mlieko dovážať, hoci sme potrebné množstvo schopní vyrábať. Kvóta bola stanovená z roku najväčšieho úpadku slov. poľnohospodárstva.
5/ Rozdielne štrukturálne podpory z EÚ do poľnohospodárstva v západných a stredovýchodných krajinách likviduje poľnohospodárstvo v strednej a východnej Európe.
Že by to bol účel hry? V prípade zrušenia týchto podpôr by poľnohospodári v západnej Európe neboli schopní konkurovať slovenským poľnohospodárom.

Na základe niektorých vybraných uvedených dôsledkov vstupu SR do EÚ treba konštatovať: v komplexnom hodnotení vstupu SR do EÚ po dvojročnom členstve prevládajú negatíva nad pozitívami.

Z ekonomického hľadiska je bilancia finančného prispievania SR do pokladnice EÚ na jednej strane a suma dotácií z fondov EÚ na strane druhej negatívna. Chudobná SR dopláca na EÚ.
Z politického hľadiska mnoho občanov, znechutených diktátom Sovietskeho zväzu z čias socializmu, s nádejou očakávalo vstup do EÚ deklarujúcej demokratický a partnerský prístup k členským krajinám. Po dvoch rokoch členstva sú však občania sklamaní z toho, že EÚ sa odmietla chovať k SR partnersky a nechce im poskytnúť výhody z členstva, ktoré majú západné, “staré“ členské krajiny, hoci krajiny východnej a strednej Európy splnili všetky požadované podmienky zo strany EÚ.

Z občanov týchto krajín sa takýmto prístupom stali občania druhej kategórie. EÚ má záujem len jednostranne využiť výhody členstva nových krajín pre seba. Týmto sa porušuje princíp rovnosti, čo je vrcholne nedemokratické. EÚ začala dokonca modifikovať pravidlá v neprospech nových členov, čím sa nerovnosť stále prehlbuje. Staré členské krajiny sa nechcú vzdať výhod, ktoré mali pred rozšírením EÚ a pritom novým členom upierajú aj to, na čo majú právo (slobodný prístup na trh, voľný pohyb pracovných síl, atď.).
Táto skutočnosť je však začiatkom demontáže EÚ !!!

A nie len to - poznámka webmajstra

Vedlajší produkt vstupu Slovenska do EU
19.01.2008 10:00 SLOVENSKO - Polícia pátra po 6 553 hľadaných Slovákoch. Sú obvinení z vrážd, veľkých podvodov, obchodu s ľuďmi, lúpeží a krádeží. Alebo sú už aj odsúdení, ale pred trestom stále unikajú. Je na nich vydaný zatykač. (Pred pár dňami k hľadaným Slovákom pribudol aj Roman Červenka, obvinený z bankovej lúpeže.) Kto sú najznámejší Slováci, po ktorých polícia pátra?
_____________________________________________________
Prevzaté z inernetu ( www.zoznam.sk/bleskovky... )

Späť

Návrat na úvodnú stránku     Prechod na neprečítanú prvú časť