ZIDIA - BUSH - SRALIN - PUTIN
( poznámka webmajstra- zaujímavé, s odstupom času stále aktuálne )

Prečo útočia na Putina David Duke, Adelaide Institute
Pretože americká tlač a prezident Bush zostrujú súčasnú protiruskú rétoriku, podnikol som krátku cestu do Moskvy, aby som sa pozhováral s ruskými vodcami, v úsilí lepšie poznať skutočnú politiku ruského prezidenta Vladimíra Putina. Počas niekoľkých dní som sa stretol s členmi Dumy, niekoľkými redaktormi vlasteneckých novín a niektorými vodcami ruskej protiglobalistickej, vlasteneckej komunity. Ako novinár som sa zhováral aj s niekoľkými židovskými vydavateľmi. Predkladám svoju osobnú analýzu hroziaceho konfliktu medzi anglo-americko-izraelskou Osou a Putinovým Ruskom.

Vladimír Putin nie je perfektný človek. Politicky dozrel v mútnych vodách spravodajských služieb Sovietskeho zväzu. V tom prostredí sa naučil najväčšiemu umeniu špióna: podvracaniu a zastieraniu. V skutočnosti ale schopnosť klamania cibrí sa v omnoho väčšej miere v americkom politickom systéme, než v ktoromkoľvek autokratickom štáte. V štáte, v ktorom má vláda určitý vplyv na médiá, namiesto toho aby bola vydaná napospas nezvolenej, samodosade-nej mediálnej elite, verejný činiteľ môže rozprávať o niečo otvorenejšie. Naopak, politik v Spojených štátoch alebo v Británii musí byť opatrný a nikdy nesmie povedať čestne a otvorene, čo si myslí, pretože sa môže stať, že ho "zožerú" médiá, ktoré vždy striehnu na najmenšiu politickú "nekorektnost".

Anglo-americký politik musí byť veľmi opatrný, aby nepovedal niečo, čo by mohlo aspoň trochu chápať ako kritika čo len najnižších stupňov židovskej moci. Napríklad, pozrite sa na veľký rozruch práve teraz v Londýne ohľadne poznámky starostu Londýna Kena Livingstona na adresu dotieravého židovského reportéra, ktorý na neho dobiedzal. Pre bezvýznamnú reakciu na chovanie reportéra, že jedná ako strážca v koncentračnom tábore, by ste si mysleli, že Livingston musí byť Hitlerov priateľ. Židovský výbor poslancov a celý rad židovských redaktorov ho obvinili z toho, že popiera realitu židovského utrpenia a bagatelizuje "holokaust" - to všetko jednoducho preto, že kritizoval jediného židovského reportéra. Teraz sa mu za tento jeho jednoduchý výrok vyhrážajú, že ho odstránia z funkcie, muža, ktorého zvolila jasná väčšina Londýnčanov.

Samozrejme, človek musí rozumieť, že židovský reportér je v skutočnosti vynucovateľom politickej korekt-nosti. Je policajtom a inkvizítorom židovskej nadradenosti. Médiá považujú kritiku jedného z nich za napadnutie člena tejto polície - polície myslenia. V očiach židovských médií Putin spáchal ďaleko väčší zločin. Je Rus. Skutočný Rus. Hoci sa dostal k moci zadnými dverami politickej manipulácie a pomocou určitých židovských spojencov, v hrudi mal vždy ruskú dušu, čakajúcu na to, aby sa prejavila. A tak, hral hru. V určitom zmysle bol jeho modelom Stalin. Hoci sa Stalin pohodlne vpravil do židovského prostredia raných boľševikov, majúc židovskú ženu a mnohých židovských priateľov, Stalin bol Gruzínec, ktorý vždy vedel, že sa nikdy nemôže úplne stotožniť so židovskou klikou, ktorá po Leninovej smrti ako supy krúžila okolo ruského trónu moci. Trockij, Radek (Sobelsohn), Kamenev (Rosenfeld), (Jakob Movčev) Sverdlov, (Plechanov - Beltman, Litvínov - Mayer Mojsejevič Wallach, Zinoviev - Apfelbaum, Lavrentij Pavlovič Berija, šéf KGB a iní) - všetci boli Hebrejského razenia (skôr chazarského, resp. aškenaziovského). Vôbec sa nenazdávali, že môže prísť Stalin. Koniec-koncov, môže tento, medzi nimi osamelý gój, byť ich rivalom? Keď konečne uzreli pravú tvár tohto nesmierne krutého muža, bolo už neskoro.

Čo nasleduje je už len legendou. Keďže židovskí boľševici zúrivo bojovali medzi sebou o moc, s Trockým - Bronsteinom ako hlavným kandidátom, a pretože Stalin nebol žid, mysleli si, že on (Stalin) bol jediný, čo ich neohro-zoval, preto mohli trochu popustiť uzdu policajnej moci. V skutočnosti, Stalin im pomohol doslovne povyraďovať jeden druhého a tak sa nakoniec vynoril ako silný muž. Čistky v 20-tych a 30-tych rokoch vyradili mnohých zo židov-skej kliky, ktorá prevládala v boľševickej vláde. Stalin bol opatrný a nevypudil všetkých židov z vlády. Mnohí mocní židia zostali na dôležitých miestach. Jedným z najprominentnejších bol Lazar Kaganovič. Ale Stalin začal politiku opätovnej rusifikácie ruskej vlády. Koniec koncov, vedel, že nemožno viesť vojnu a vyhrať ju bez vznietenia ruského vlasteneckého ducha. Ale vždy si podržal po ruke židov, aby nevyhasil celosvetovú lásku židov k sovietskemu štátu.

(Stalin pôvodne študoval za pravoslávneho kňaza, ale bol sfanatizovaný boľševizmom prineseným zo Západu. Mnohí mu automaticky dávajú zodpovednosť za všetky zločiny v ZSSR, napr. aj za 7 miliónov Ukrajincov, ktorých má z vlastnej iniciatívy na svedomí žid Kaganovič, pozri i nižšie. Stalin už na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny začal podporovať pravoslávnu cirkev. Studená vojna začala v r. 1946 pretože Stalin sa odmietol podrobiť plánu židov Bernarda Barucha a Davida Lilienthala na svetovládu, ktorú teda nastoľujú až teraz, keď oslabili jej prekážku - Rusko - pozri: http://users.cyberone.com.au/myers/baruch-plan.html. Stalina v marci 1953 otrávili.

Niektorí mocní a vnímaví židia v Spojených štátoch videli zmenu, ktorá sa odohráva v Rusku, a tak začal proces, ktorý nakoniec vyústil do veľmi čudnej skutočnosti, totiž, že pôvodní trockistickí komunisti, "neokonzervatívci", sa stali prevládajúcou silou v americkom konzervatívnom hnutí. Jedna okolnosť, ktorá zmierňovala zahraničnú opozíciu židov voči Stalinovi bola skutočnosť, že potrebovali Stalina a Rusko, ak chceli premôcť to, čo považovali za najväčšiu hrozbu židovskej nadradenosti: národno-socialistické Nemecko. (Autor tu akoby pozabudol, že boľševizmus v Rusku bol zavedený zvonku pučom organizovaným židoboľševikmi, a financovaný anglo-americkými a nemeckými bankármi, ktorí podporili i nástup Hitlera k moci, ktorý sa však vymkol ich kontrole, neskôr sa im otvorene vymkol i Stalin.)

Boľševici spravili z Internacionály národnú hymnu. Stalin ju nahradil ruskou hymnou. Postup v službe bol opäť podmienený schopnosťami a nie židovskou kmeňovou oddanosťou a stykmi. Rusi rýchlo obsadili vedúce postavenia v armáde a iných vládnych orgánoch, a do konca vojny židovská moc, hoci stále väčšia, než ich percentuálny pomer k celkovému obyvateľstvu, sa veľmi zmenšila. Rusi boli viac podnecovaní výzvami na obranu Ruska, než medzinárod-nou solidaritou robotníkov. Predsa však, Rusko bolo ešte stále ochromené a zaťažené nevhodným a skorumpovaným systémom židovského komunizmu; hoci došlo k určitému zlepšeniu v ruskom živote, tento marxistický, chybný ekonomický systém nemohol dať ruskému ľudu skutočnú slobodu, ani blahobyt.

Väčšina hlavných židovských prameňov teraz tvrdí, že Stalin plánoval "konečné riešenie" ruského židovského problému presídlením židov do ich vlastnej republiky, podobne ako tomu bolo v predošlých storočiach za cárskeho usídlenia židov, "Pale". (Cári sa pokúšali o dobrovoľné usídlenie židov v oblasti, v ktorej dostali svoju poľnohospo-dársku pôdu a pomoc k usadeniu) Tie isté židovské kruhy sa chvália tým, či už je to skutočnosť alebo výmysel, že Stalinovi židovskí lekári spolu s Kaganovičom zavraždili Stalina na samom pokraji nového pogromu. Sám Kaganovič tvrdil svojmu synovcovi, že on a jeho sestra Rosa, lekárka, otrávili Stalina tak, že vymenili Stalinove lieky - pirulky za také, ktoré spôsobujú mozgovú mŕtvicu (od ktorých potom Stalin zomrel).

(O vražde Stalina existuje veľa protichodných tendenčných i hrubo osočujúcich článkov židovských autorov, výnimkou je článok žida Radzinského - pozri http://users.cyberone.com.au/myers/radzinsk.html , ktorý uvádza osobné svedectvo Stalinovho strážcu Lozgačova, že v noc vraždy Chrustaľov odovzdal celej ochranke neuveriteľný vraj Stalinov príkaz ísť spať! Vtedy mu mohli vymeniť lieky. Avšak Radzinský spolu s ostatnými podáva ako skutočnosť fámu o chystaných masových deportáciách, ktorú vyvracia "Stalinov" špión Sudoplatov, aj keď mal židovskú manželku a podporoval Beriu - pozri http://users.cyberone.com.au/myers/sudoplat.html , z ktorého cituje Myers aj v predošlom článku o Radzinskom: "… ak taký plán existoval muselo by sa to dať ľahko vystopovať v archívoch štátnej bezpečnosti a Moskovkej pobočky strany, pretože by si to vyžadovalo rozsiahle prípravy.")

Keď nežid, komunista Nikita Chruščov v r. 1957 na zjazde Sovietskej (kom.) strany obvinil Kaganoviča, že počas svojej kariéry zavraždil 20 miliónov Rusov, Kaganovič to vôbec nepoprel. Jedine čo spravil bolo to, že obvinil Chruščova, že aj on je vrah. "Vaše ruky sú tiež pošpinené krvou", povedal mu Kaganovič. Chruščov poukázal na rozdiel v tom, že on, Chruščov, iba plnil Kaganovičove rozkazy, ale bol to on, Kaganovič, ktorý formuloval politiku masových vrážd, a na ich vykonanie vydával príslušné rozkazy. Je nemožné, aby Vladimír Putin nevedel o týchto veciach. Každý informovaný Rus to vie. Pádom komunizmu a vytvorením nového štátu židia znova získali pre seba toľko moci, koľko nemali od čias Lenina a Trockého. V bezpo-chyby najväčšej sérii zločinných krádeží v dejinách ľudstva, za dva roky po páde sovietskeho štátu, židia pomocou medzinárodného židovského kapitálu, masívnym podplácaním, vyhrážkami, vraždami a gangsterizmom získali väčšinu bohatstva Ruska.

Židovskí oligarchovia (10 z 11 najmocnejších boli židia) sa zmocnili kontroly aspoň 65% bohatstva Ruska. Politicky najaktívnejší z vedúcich oligarchov bol zúrivý gangster a vrah menom Boris Berezovskij. V určitom case sa Putin s ním spojil v snahe získať moc. Dokonca isté noviny v jednom článku písali o tom, ako Putin dovolenkoval v letovisku Berezovského v Španielsku. Berezovskij sa vyšvihol hore za Borisa Jeľcina ako riaditeľ Národnej bezpeč-nosti Ruska. Ale v Rusku sa zdvihla búrka oprávneného hnevu proti nemu, keď vyšlo najavo, že Berezovskij, šéf ruskej bezpečnosti, bol tiež izraelským občanom.

Ako Putin v ruskej hierarchii získaval viac a viac moci, začal sa presadzovať a nakoniec sa odpútal od Berezovského, Gusinského a iných židovských oligarchov. Odvtedy bolo uverejnených tisíce novinových článkov vyjadrujúcich sympatie Berezovskému a Gusinskému, a články o Putinovom bezpráví za to, že sa odvážil stíhať týchto ľudí. Nedávno bol najväčší kritik Berezovského zastrelený na uliciach Moskvy. Nuž, toto je ten muž, ktorého židmi ovládané médiá milujú!

Putin nezakročil voči všetkým oligarchom. Bol na to priveľmi dobrým šachistom z čias studenej vojny. Ale išiel proti každému, kto sa pokúšal získať moc nad ním, podobne ako to robil Stalin desiatky rokov predtým. Berezovskij a Gusinskij (gangster Gusinskij bol predsedom ruského Židovského kongresu) sú teraz Putinovi najúhlavnejší nepriate-lia. Žiadny vodca v západnom svete by sa neodvážil isť proti takým mocným a povýšeným, židovským nadradencom.

Posledným prípadom je Michajl Chodorkovskij z Jukosu, ktorý úplatkami získal za mizerný groš právo ťažby nafty v hodnote mnohých miliárd dolárov uprostred 90-tych rokov. Keď nahromadil neuveriteľné bohatstvo, rozhodol sa, že má právo určovať aj politický osud Ruska. Skutočne, mal drzosť sa vychvaľovať, že si kúpi ruskú Dumu. Putin, právom sa cítiac ohrozený, si položil otázku, prečo by človek, ktorý ruskému ľudu ukradol miliardy dolárov, mal mať právo skorumpovať vládu podobne, ako získal ťažobné právo na naftu. Chodorkovskij a skoro všetci hlavni účastinári Jukosu sú nielen židia, ale aj občania Izraela. Mnohí z týchto účastinárov, zločincov, sa teraz skrývajú v Izraeli, so súhlasom izraelskej vlády. Putin a jeho vláda začali stíhať týchto židovských povýšeneckých gangstrov, ktorí spáchali najväčšie zlodejstvo v dejinách.

Reakcia židmi ovládanej tlače v Amerike a na celom svete bola celkom predvídateľná. Silno zosilnela kritika Putina a začala sa všeobecná obrana "prenasledovaných" židovských oligarchov. Pre stíhanie týchto zločincov bol Putin dokonca obvinený z antisemitizmu. Pretože je Putin presvedčený, že ruskú tlač má vlastniť a ovládať ruský národ a nie občania Izraela, je vyhla-sovaný za nepriateľa slobodnej tlače. Avšak, ako môže byť hocijaká tlač slobodná, keď je kontrolovaná ľuďmi, ktorí sa považujú viac za židov ako Rusov - a majú svoje vlastné plány a ciele. Teraz, keď Bush žiada od Ruska slobodnú tlač (povedané v zrozumiteľnej reči: židovskí zločinní oligarchovia, ako je napr. vodca židovskej mafie Berezovskij, by mali kontrolovať tlač), žiadajú od Ruska, aby vydalo zákony, ktoré umožňujú stíhať tých, ktorí sa odvážia kritizovať židovských zločineckých oligarchov a ich oddanosť Izraelu a židovskej nadradenosti namiesto Rusku a Rusom.

Bush je natoľko pokrytecký, že kritizuje Putina pre konsolidáciu ruskej federálnej moci. V Amerike federálna vláda míňa na seba doslovne sto krát viac peňazí, než Rusko. Akokoľvek to môže byť šokujúce pre väčšinu Američa-nov, je to fakt: Amerika na vládu míňa 4000 miliárd [(neuveriteľné číslo - ani keď vrátane štátnych rozpočtov)], Rusko menej než 40 miliárd! A Bush má odvahu (drzosť) rozprávať o konsolidácii moci v Rusku!

Americká vláda sa stala stelesnením všetkého, čo sme voľakedy zavrhovali. Rusko nie je už viac komunistic-kým štátom, ale americká vláda, ovládaná židovskými neokonzervatívcami, bývalými komunistami, koná stále viac a viac ako konali komunisti po desaťročia. Bush kritizuje Putina za údajnú neslobodu v Rusku, kým on Zákonom o vlastenectve (Patriot act) odňal národu ústavou zaručené slobody. Kým politická mafia, ktorá kontroluje Ameriku, nedovolila, aby sa v mnohých štátoch opoziční kandidáti, ako Ralph Nader, dostali na hlasovacie lístky, v Rusku v celoštátnych voľbách bolo na hlasovacích lístkoch 20 rôznych strán. Kým v Amerike len 2 politické strany kontrolujú politickú scénu, a to medzi nimi nie je rozdiel väčší než za deravý groš (ako napríklad v otázke irackej vojny), v Ruskej Dume sú zastúpené mnohé strany so širokým spektrom politickej filozofie a názorov. Rusi majú v Dume (Parlamente) zástupcov každého možného politického názoru, kým politické názory desiatok miliónov Američanov nemajú vo vláde jediný hlas. Presne kvôli tomu sa búrili ich otcovia - zakladatelia Ameriky - proti Británii: zdaňovanie bez zastúpenia!

A kde je uprostred tohto sústredeného útoku na Putina a Rusko opozícia voči stále jestvujúcej, krajne nebezpečnej, stále ešte komunistickej Číne? Patrick Buchanan to v nedávnom článku povedal veľmi dobre: Prečo McCain a Lieberman (žid) napadajú Rusko a nie Čínu? Koniec-koncov, Putin bol zvolený, ale Hu Zintao nie. Rusko má zvolený zákonodarný orgán s opozičnými stranami. V Číne nikdy neboli slobodné voľby. Ruský ľud má náboženskú slobodu. V Číne prenasledujú kresťanov. Rusko neohrozuje žiadneho amerického spojenca. Čína ohrozuje Tajvan. V poslednom vydaní Parade sa objavil zoznam desiatich najväčších diktátorov sveta, zostaveného na základe porušovania ľudských práv. Hu Zintao bol štvrtý zhora, Putin vôbec nebol uvedený. Je len jeden dôvod na útoky voči Putinovi a Rusku, Putin a ruský ľud sa odvažujú brániť sa moci židovských nadradencov. Oligarchovia a sionisti chcú úplnú vládu nad ruským národom, preto je Putin terčom ich výpadov. Ich bábka George Bush, rovnako ako v prípade vojny proti Iraku, je šťastný, keď slúži týmto pánom americkej politickej scény. Nie iba vodcovia AIPAC [Am.-Izr. nátlaková/lobistická skupina], vyšetrovaní pre špionáž, by mali dostať žltý kabát zrady. George Bush úplne podriadil úrad prezidenta cudzej moci a zahanbuje pravého Američana, hrdého na svoju vlasť.

Pravdou je, že Putin v snahe brániť Rusko pred mocou židovských nadradencov v skutočnosti bráni aj všet-kých Američanov a ľudí na celom svete, ktorí si cenia svoju slobodu a dedičstvo. Je Rus a nie Američan, ale jeho dedičstvo je oveľa bližšie americkému ľudu a jeho záujmom, než židovskí nadradení mizantropi [tí, čo nemajú radi ľudí, nenávistníci]. Najväčšou prekážkou Nového svetového poriadku a podriadenosti Ameriky a Európy židovskému nadradeno-stnému globalizmu je Vladimír Putin. Akokoľvek je Putin dôležitou osobou pre každého slobody milujúceho Rusa, je rovnako dôležitý pre všetkých, ktorí milujú slobodu v Spojených štátoch amerických, v Británii a v celej Európe.

(Poznámka prekladateľa: Bolo by zaujímavé vedieť podrobnosti o trestnej činnosti, spôsobe a rozsahu lúpeže ruského národného majetku a o ostatných zločinoch nedávno na 9 rokov odňatia slobody (veľmi mierny trest) odsúdeného zločinca, gangstra Michajla Chodorkovského.)


Návrat na hlavnú stránku