ZRKADLO ČASU 12 - Občianske revolúcie v oblasti severnej Afriky na predaj - Túžba lídrov revolúcií prevziať na seba osobnú moc stojí veľa peňazí a tie z neba nepadajú - Aký názor má na to jednoduchý občan tejto krajiny, Organizácie spojených národov a od roku 2004 aj Európskej únie


  

V čase, keď svet dospel do štádia, keď nastúpil legálny svetový terorizmus zrodený v západných imperialistických mocnostiach v čase skrytej vojny medzi sebou o svetové trhy, už neplatia pravidlá všeobecnej deklarácie ľudských práv, že nič nemôže byť vykladané tak, aby dávalo ktorémukoľvek štátu, ktorejkoľvek skupine alebo osobe akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, ktré by smerovali k potlačovaniu niektorého z práv alebo niektoré zo slobôd v téjto deklarácii uvedených. Veľmoci svetovej kapitalistickej sústavy západu nahromadili neuveriteľne obrovske materiálne bohatstvo k zabezpečeniu takých nákladných vojen počínajúc neuveriteľným množstvom vojenských základien roztrúsených na cudzích územiach po celom svete, najmodernejšie vyzbrojenie vojenskej sily čo všetko je ekvivalentné zbraniam hromadného ničenia. To všetko vyvolalo u nich už dávno pocit nadradenosti, vládcov sveta. Zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv si urobili zdrap papiera. Vykladajú si väčšinu pravidiel po svojom a osvojili si akési právo a začali už dávno vyvíjať činnosť a dopúšťať sa činov, ktoré smerujú k potláčaniu práva niektorých menších krajín vo svete ktoré sa nechcú podriadiť ich výkladu o ich akejsi prirodzenému právu rozhodovať o diani vo svete z pozície ich sily. Toľko na úvod. Avšak vývoj udalostí dospel tak ďaleko, že revolúciami sa začalo kupčiť podľa pravidiel trhu kapitalistického systému, kde ponuka sa podriaďuje dopytu a naopak. Lídri revolúcií ponúkajú, imperialistickí supy drancujú, kupujú

  

Čudné osudy občianskych revolúcií v severnej časti Afriky
Naší prisluhovači najskôr ako redaktori, moderátori tak súkromných slovenských televíznych staníc ako aj tá "pre nás slúžiaca"- občiansko právna, majú už zaužívané praktiky prispôsobovať všetko západným mocnostiam zgrupovaných vo svetovej kapitalistickej sústave ako subjektom, ktoré majú prvé a posledné slovo v diani vo svete. A tak sme sa dozvedali, i keď náš občan sa už naučil čítať medzi riadkami, že nie všetko sa im podarilo v počiatočnej etape občianskych revolúcií v severnej časti Afriky zrealizovať podľa plánu. Revolúcia ktorú začali ľudia z ulice v Egypte sice neskončila ich víťazstvom, armáda im ju vzala z rúk, ale neaké výdobytky si nedali vziať. Čo však podstatné je, že táto armáda už nie je armádou z predrevolúcie. Jej charakter sa zmenil a priklonil viac ľudu. Táto armáda sa už nebude slepo podriaďovať americkej zahraničnej diplomacie a bratať sa so židovským izraelským štátom. Tu politika imperialistických mocností viac nebude môcť rátať s takou bezvýhradnou pomocou ako tomu bolo pred revolúciou. Nie je tomu inak ani s prisluhovačmi a spoluvádcami Mubaraka. Porevolučný súd im nariadil zaplatiť do štátnej pokladne „540 miliónov egyptských libier z vlastných zdrojov". Mubarak má zaplatiť 200 miliónov libier, al-Adlí 300 miliónov a Nazíf 40 miliónov. Po svojom nedobrovoľnom odchode z funkcie utiahol do rodinného sídla v Šarm aš-Šajchu, kde ho 13. apríla zadržali. Vyšetrovaciu väzbu odvtedy dvakrát predĺžili, pričom exprezidenta medzitým premiestnili do nemocnice, keďže pri prvom výsluchu utrpel infarkt. Revolúcia ešte nie je u konca a ešte sa toho veľa zmení v Egypte čo by malo priniesť viacej stability a prosperity pre pracujúci ľud tejto krajiny.

Mahmúd Džavarili ako hlavný líder a jeho druh Alí Tarhúni ako šéf finančného výboru líbyjskej vzbúreneckej rady ( tak si funkcie rozdelili , nezaháľajú ). Objavilo sa niečo nové, čo sa v dejinách občianskych revolúcií ešte nevyskytlo. Chcú od Západu požičať dve až tri miliardy dolárov (asi 1,35 až 2 miliardy eur), aby mohli pokračovať v bojoch proti režimu Muammara Kaddáfího. Ručiť chcú zmrazeným líbyjským štátnym majetkom v zahraničí, aby mohli ukojiť svoje zámery, vymeniť Kaddáfího a zmocniť sa vládnutia v Líbyi. Nemajú zábranu ukradnúť revolúciu občanom a predať imperialistickým západným mocnostiam na úver . Kde sú ich časy, než sa stali z obyčajných revolucionárov lídrami, keď s pokorou oddaní revolúcii prehlasovali, že sú vďační spojeneckým silám za ich podporu, no pomoc zahraničia už viac nepotrebujú. Z ošialu vystriezvili a spoznali, že robiť revolúciu nejde heslami a nadšením ale stať sa vodcami z dňa na deň je lákavé a bez námahy v situácii masovej revolučnej psychóze. A prečo sa asi obrátil práve na francúzskeho prezidenta Nicolsa Sarkozyho to Mahmúd Džibríl ani netajil. On bol totiž jedným z iniciátorov zahraničného vojenského zásahu v Líbyi proti silám vodcu Muammara Kaddáfího.
Povstalci počítali s tým, že peniaze získajú z vývozu ropy z východolíbyjských nálezísk. Po útokoch na ropné polia sa však produkcia zastavila a rebeli sa podľa ďalšieho oznámenia chcú sústrediť na ochranu nálezísk skôr než na obnovenie výroby. O ďalších pôžičkách rokujú vraj tiež so Spojenými arabskými emirátmi a Katarom, 177 miliónov dolárov(asi 120 miliónov eur) im údajne sľúbil požičať Kuvajt. Títo zrádcovia ľudu nemajú ani ponatie o zložitom procese v ktorom hrozia právne komplikácie v uvoľnovaní zablokovaného majetku v zahraničí a nepocitujú preto ani žiadnu zodpovednosť a hlavne zato, že zadlžujú ľud tejto krajiny dopredu, keď nemajú k tomu žiadne kompetencie . Je to zločin páchaní proti ľudu a za tento budú musieť raz pykať. V pozadí celého tohoto diania stojí Medzinárodný menový fond, ktorý je predľženou rukou zádadných imperialistických mocností, ktoré špinavou, zločinnou diplomaciou ovládajú dianie na celom svete na čele so Spojenými štátmi a temnými silami zla a podieľajú sa nepriamo na podpore pomoci zapredaneckým lídrom občianských revolúcií aby revolúcie ľudu, ktorý sa chce dstať zpod jarma neľudského zachádzania od doterajších mocnárov, dostali pod kontrolu mocnárov sveta ešte mocnejších a nebezpečnejších pre ich život v budúcej už nevojenský okupovanej Líbye, novodobých imperialistických neokolonialistov.
Takáto transakcia vyhovuje západu a iste sa nezrodila v hlavách zrádnych lídrov. Nová generácia povojnových amerických expertov na revolúcie prekonala všetko svoje úsilie, ako dostať azijské ale i africké zeme bohaté na ropu pod totálnu kontrolu bez vojen a obrovských nákladov na ich realizovanie, ako tomu bolo doteraz. Prekonali aj metody z obdobia studenej vojny ( pozri TU
)
Kúpa občianskej revolúcie je na ceste úspechu a niet pochyb, že sa osvedčí aj v Sýrii a prenesie sa aj nakontigent Južnej Ameriky. Kontaktná skupina k Líbyi zložená zo zástupcov západných a blízkovýchodných krajín a medzinárodných organizácií konajúca sa v Ríme splnila svoje poslanie na výbornú.

Nepokoje v Sýrii vyvolávajú veľký otáznik. Niet pochýb že v tajnosti sa vypracúvajú plány ako aj tu revolúciu ukradúť a nakoniec využiť proti samému sýrskemu ľudu a dostať ďašiu arabskú krajinu do svojich neokoloniálnych spárov. Jeden z plánov je stará osvedčená metóda, použitá po studenej vojne v strednej a východnej Európe a je už na svete. Začínajú fungovať ázijskí havlovci a valentovci, ktorí predávajú revolúciu za doláre a inú materiálnu propagačnú pomoc na čele s disidentom- hovorcom Džamílom Saíbom, ktorí založil tzv."národnú radu", a má bojovať proti režimu prezidenta Baššára al-Asada. ( pozri TU
)

Sýria má svoje zvláštnosti, prešla niekoľkými revolúciami, leží v bezprostrednej blízkosti Izraela s ktorým je neustále na vojnovej nohe. Vzťahy so súsedným Libanonom ktoré aj v minulosti prežívalo neustále vnútorné politické, náboženské a spolčenské problémy len komplikujú celý vývoj v súčasnosti. Bush sa to snažil zvrátiť, ale cédrová revolucia ktorou chcel aby libanonský ľud vykonal na spôsob oranžovej revolúcie na Ukrajine či ružovej v Gruzínsku, mu nevyšla. Mala na tom zásluhu aj samotná Sýria ktorá Libanon vždy podržala. Nevychádza to ani Barakovi a európskym imperialistickým mocnostiam. Zatiaľ sa spokoja len s predprípravou ako je to svetu známe pred všetkými ich uskutočnenými vojnami. Štvú obyvateľstvo proti vláde a svetovú verejnosť kŕmia špinavými ohováračskými nezmyslami ako sa tam strieľa do ľudí, nesloboda, teror a spojenci vrátane Dzurindovej kliky to usilovne podporujú a denne to pozorovať v mediálnej politike, ktorú už má pod kontrolou.
Že na Sýriu nepadajú ešte mierové bomby, jestvuje viac príčin. V každom prípade je pokojné zvrhnutie vlády na Blízkom východe niečo nové a pre mnohých aj prekvapivé či znepokojujúce. Teraz sa špekuluje, čo je za tým. Najväčšia príčina tkvie v tom, že veľmoci sa nevedia medzi sebou dohodnúť kto v akom rozsahu sa bude na zvrhnutí vlády podielať, pokus o štátny prevrat financovať a materiálne zabezpečovať. Možností je niekoľko a ide o kombináciu viacerých faktorov. Minulý týždeň to riešil odcházející americký ministr obrany Robert Gates v svojom vyhlásení "absencia politickej vôle v Evrope", v tom zmysle, že Európa neudržuje vojenské výdaje na vysokej úrovni. Povedal, že NATO se premenilo vo dvojkoľajovú alianciu, v ktorej sú ti, ktorí sú ochotni bojovať, a ti ktorí "sa špecializujú na mierny, humanitárny vývoj, udržovať mier a rozhovory". Mier, povedal Gates, je pro slabochov. Skutoční muži kupujú bomby a hádžu ich na ľudí. Napokon Barak z pozície sily to jednoznačne vyriešil aj vLíbyi, kde už nepadajú americké bomby, ale bomby NATO, bomby európske. Dá sa usúdiť, ža tak neako dopadne rozhodnutie aj na Sýriu, kde obyvateľstvo zohraje úlohu rukojemníka v tejto zločinnej vojne proti ľudu a bude znášať všetko utrpenie na svojich bedrách

Ano, skutoční muži kupujú bomby a hádžu ich na ľudí. Dokonca na ľudí ktorí im idú predávať revolúciu nevynímajúc. Spomína to aj tak významný novinár a režisér John Pilger v neslávno preslávenom snímku "The War on Democracy" . V tomto filme sa usiluje veľmi podrobne preskúmať úlohu oznamovacích prostriedkov v utváraní verejného mienenia a davového súhlasu ohľadadom vojen a konfliktov vedených najmä vládami Spojených štátov a Veľkej Británie s podporou spojencov - členov NATO, Slovensko uevynímajúc. Veľká časť tohoto filmu je venovaná oficiálnej propagande ohľadom aktuálnych vojen v Iraku, Afganistáne či Palestíne, ale ani na svetových konfliktoch či vojne vo Vietname nezostane niť suchá. Pilger tu spovedá predstaviteľov najmocnejších médií, armády či nezávislých novinárov v to aj napríklad Juliana Assange (WikiLeaks ). Oznamovacie prostriedky kryjú a dosť často aj podporujú tie najhroznejšie zločiny v historie ľudstva. Posúďte a porovnajte jeho vyjadrenia s kupovaním a predávaním vojen v minulosti s predávaním revolúcií v prítomnosti
pozrite TU


Odpor verejnosti proti násilnostiam vyvolávaných vo svete zlegálneným terorom západných imperialistických mocností narastá hlavne medzi radovými občanmi. Na internete sa objavujú protesty a ťudia dávajú na javo svoje názory bez zábran, otvorene ako to myslia
NEDEĽNÁ "ROZPRÁVKA".
Je mi nevoľno z vojnovej propagandy vedenej vládou SR a médiami proti občanom Slovenska a zvlášť z toho ako ju žerú teoretici na internetových diskusiách. Bavia sa o vraždení, násilí a brutalite agresora NATO ako o novodobom akčnom filme. V bezpečí obývačiek za monitormi. V Tripolise, Benghází a iných Líbyjských mestách každý deň umierajú ľudia a NATO ich vraždí. Dzurinda nás zavliekol do agresie, ktorú platíme a za ktorú sa budeme i zodpovedať. Ubezpečujem vás, že i životmi našich ľudí, možno i našimi a našich detí.
Komu z Vás to vyhovuje ?
1. za vraždenie NATO v Líbyi musíme zaplatiť. Cenu za zbrane a vojnové náklady platíme formou neustále zvyšujúcej sa ceny za benzín a naftu. Platíme to každý deň tým, ktorí za nás rozhodujú a vraždia.
2. v radoch už desaťtisícov migrantov prichádzajúcich do Európy sú tisíce islamských terorostov - Al Kajdá takýmto spôsobom cielene a úspešne infiltruje teroristov do Európy. Teror, ktorý vedie NATO za našej podpory voči líbyjcom sa nám vráti tu u nás terorom a teroristickými akciami zo strany prívržencov islamského terorizmu. Oko za oko, zub za zub....
3. líbyjskí ľudia za teror NATO platia vlastnou krvou. Bojujú proti agresorom možno nie za Kaddáfiho, ale za svoju vlasť a svoju česť. Ich boj je samovražedný, ale spravodlivý.
Nedochádza Vám to občania Slovenska ? Hnus NATO je i našou vinou a hanbou.
Držím palce líbyjcom, legitímnemu režimu, nie rebelom , zločincom a teroristom. Občania Líbye, donedávna rozkvitajúcej púštnej rozprávkovej oázy v Afrike sú zahnaní do kúta, preto využijú všetky prostriedky, aby sa ubránili pred agresormi. I pred takými, ktorí nečinne sedia za monitormi a pozerajú túto rozprávku, ktorú nám niekto cielene naservíroval a teraz sa teší z jej obetí.



Návrat na úvodnú stránku