Užitočné odkazy pre slovenské domácnosti

Kam dnes?
Preklad cudzích jazykov
Portál slovenského futbalového zväzu
Občan a štát - Služby a inform. zdroje
Zoznam inštitúcií v SR
Veľvyslanectvá a konzuláty v SR
Hľadanie zamestnania
Obchodný register na internete
Internetový spravodaj - EurActiv.sk
Internetový spravodaj - Prop
Pexaso Panelák

Hlavná ponuka odkazov webu

Niečo o mne a mojom webe
Ja, občan tejto krajiny
Galéria obrazových súborov .swf
Človek a lety do vesmíru
Filatelia opäť oživuje
Čaro náhodných čísiel
Extra odkaz - Rozpad Európskej únie ?
Šach na internete ( online )

Moje obľúbené odkazy- Links

Exkluzívna kniha o totálnej svetovláde
Nezávislý internetový spavodaj
Osobná webová stránka na telo

Ponuka odkazov- ostatné


Kontakt

Môj videoblog na Google
BOHOVIA ZA MÚROM
Ach, môj bože...
Oni si ťa vymysleli,
aby si bol taký ako oni chceli.
Múdry, spravodlivý,
ku všetkým milý, dobrotivý.
Pýcha ťa však opantala,
sláva hlavu domotala.
Krivdu za stôl si posadil,
Spravodlivosti miesto za dverami
prisúdil.
Silu moci si si osvojil,
aby si si jej pomocou stvoriteľov svojich
podrobil.
Zalez do diery, ty šašo poondiaty,
aj so zástupom svojich cherubínov,
odiatych do hábov mierových misií,
odiaty ídeou splodenou farizeí.
Oklamal si svojich stvoriteľov,
rozdelil na dva tábory,
prvým silu moci pridelil,
druhým biedu, chudobu nadrobil,
aby si sa na oboch dobre živený,
držal ešte celé veky neoblomený.
Aj múry nárekov,
svoje tajomstvá majú,
tajomstvá bratov nezachovávajú.
Bohovia z rodu brata môjho daní,
krvou postriekaní,
prečo všetko chcete iba sami.
Prečo hrádze v mojej zemi staviate,
stretnutiu s mojim bratom
bránite.
Meče sebe proti taste potom v boji
a mňa nechajte na pokoji.
Chodte do čerta odkiaľ ste prišli,
Zbaľte si svoje doláre a svoje morále.
Tajomstvo vaše silu moci stratí
a všetko bude ako bolo,
nájdem znova brata môjho
v krútňave múrov vašich predstáv pomätených,
v utečeneckých táboroch zadebnených,
v ostnatých drôtoch obohnaných.
On už ku mne letí, už mu cestu
nik nezahatí
a tajomstvo vaše nezmarí
naše stretnutie v pozemskom raji,
v náručí našej mamy.



Autor venuje svojim kritikom,
ktorí jeho internetovej stránke
Babylon prisúdili charakter:
"Protivojnový, pacificko- poetický manifest"
Venuje aj biednym z najbiednejších,
palestínskemu ľudu, ktorý trpí
bezprávim, okupáciou židovskou armádou,
zbavený slobody a ľudských práv,
stratou vlastného územia a
rozpadom vnútorných sociálnych väzieb
dôsledkom plánu svetového sionizmu,
jeho rozpínavého, kontra
štátneho terorizmu s plnou podporou
USA a zatváraním očí svetovej
pospolitosti.
J. Pavlik

NEZMAZATEĽNÁ HANBA

V poslednom desaťročí minulého storočia Slovensko z vôle Mikuláša Dzurindu umožnilo vraždenie civilistov v Juhoslávii
Na Veľký piatok roku 1999, keď masívne bombardovanie Juhoslávie už niekoľko dní vysielala v priamom prenose televízia CNN, Dzurindov hovorca Martin Lengyel oznámil, že vláda súhlasila s preletmi dopravných prostriedkov NATO ponad Slovensko, ale že súhlas sa vraj týka iba tankovacích a dopravných lietadiel.
Neskôr vyšlo najavo, že už 24. marca Dzurindov kabinet súhlasil s prepravou bojových lietadiel, stíhačiek a bombardérov aliancie cez vzdušný koridor Slovenskej republiky. Táto dzurindovská lož, ktorá skomplikovala situáciu na vtedajšej politickej scéne, má nezabudnuteľne smutné výročie nezmazateľnej hanby.
Svätá povinnosť?
Premiér Mikuláš Dzurinda ako človek pristihnutý pri odsúdeniahodnom čine a pod tlakom verejnej mienky zvolal 6. apríla ďalšie mimoriadne zasadnutie vlády, kde členovia jeho kabinetu mali po druhý raz vyjadriť svoj súhlasný postoj s neobmedzenými preletmi bojových lietadiel vo vzťahu k operáciám NATO v Juhoslávii. Premiér prítomných ministrov zaviazal mlčanlivosťou s tým, že novinárov o rozhodnutí vlády bude informovať výhradne on sám. V ten istý deň, v neskorých nočných hodinách zvolal Martin Lengyel narýchlo brífing, na ktorom boli povolené iba dve otázky prítomných novinárov. Dve trápne otázky, nehodné tej tragickej situácie, položili premiérovi Daniel Krajcer a Branislav Dobšinský - len aby sa pán premiér náhodou neurazil. Za citáciu stojí druhá a posledná otázka Braňa Dobšinského: „Pán premiér, ... vzdušný priestor bol poskytnutý najprv iba tankerom a cisternovým lietadlám, potom vraj neobmedzene. Považujete medializáciu zo strany vlády celého toho poskytnutia vzdušného priestoru za zvládnutú dobre?" Odpoveď Mikuláša Dzurindu bola strohá: „Pri každej práci možno mať vždy pocit, že ju môžete robiť lepšie." Koniec brífingu. A nijaké protesty alebo aspoň žiadosti o vysvetlenie zo strany novinárov. Akoby táto nemravná účasť na vojnových operáciách na Balkáne bola svätou povinnosťou slovenskej vlády.
V Hitlerových šľapajach
Vzrušenú politickú klímu tých dní dotvárala neľútostná kritika v parlamente zo strany vtedajšej opozície HZDS a SNS, ale aj samotného predsedu parlamentu Jozefa Migaša, ktorý kabinetu vyčítal, že o požiadavke NATO a o rozhodnutí vlády Dzurinda neinformoval Národnú radu SR. Otázkou preletov sa v roku 1999 zaoberala 11. schôdza slovenského parlamentu, na ktorej premiér Dzurinda uvádzal dôvody rozhodnutia svojho kabinetu. Boli to známe, dávno vyvrátené dôvody ako - genocída albánskej menšiny v Kosove - solidarita s demokratickými krajinami - ochrana princípov západnej civilizácie, ktorej sme integrálnou súčasťou - a podobné hlúpe frázy. V reakciách na vystúpenie premiéra v parlamente obhajovali stanovisko vlády známe tváre z Dzurindovho predvolebného cyklistického pelotónu a zástancovia „humanitného bombardovania" Juhoslávie. Pre občerstvenie pamäti ponúkame výber z faktických poznámok:
Poslanec Branislav Orava
„Ak je Severoatlantická aliancia podľa článku Washingtonskej zmluvy aj spoločenstvom krajín, ktoré vytvárajú a chránia hodnoty demokracie a ľudských práv, a k týmto hodnotám sa hlási aj Slovensko, tak nám neostalo nič iné, iba podporiť túto akciu napriek veľkému zármutku a bolesti civilného obyvateľstva, či srbského, alebo albánskeho..."
Poslanec František Šebej:
„... Akcie NATO sú humanitné akcie, nie je pravda, že vyháňanie a vytláčanie kosovských Albáncov z územia začali útoky NATO...." Poslanec Ján Budaj:
„Podporujem jasnú a nedvojznačnú politiku vlády Mikuláša Dzurindu. Rozhodnutie vlády umožniť prelety lietadiel nad naším územím si nevynucuje od slovenských občanov nijakú obeť..."
Poslanec Peter Osuský:
„Vážený pán premiér, vážení páni ministri, chcel by som na úvod poďakovať vláde tejto krajiny a vysloviť slová úcty, že v neľahkej situácii celá vláda a menovite premiér Dzurinda, minister zahraničia Kukan a minister obrany Kanis prejavili, verím tomu, principiálne vôľu postaviť Slovensko na stranu demokratických síl sveta. Nech nás nemätú hlasy, ktoré v tomto parlamente reprezentujú SNS a HZDS..."
Z hlasov SNS a HZDS vyberáme:
Poslanec Rastislav Šepták:
„Hovoríte, že povolením preletov ste chceli zabrániť humanitnej katastrofe. Je veľmi zaujímavé, že považujete prelety bombardovacích lietadiel cez Slovensko za garanciu zabránenia humanitnej katastrofe."
Poslanec Dušan Slobodník:
„Pán premiér, strašne ma mrzí, je mi veľmi smutno, že v celom vašom prejave ste ani slovom nevyslovili ľútosť nad bombardovaním civilných objektov, nad smrťou obyvateľov Juhoslávie, nad tým, že tam už padlo na každého obyvateľa viac ako osem kilogramov bômb..."
Poslanec Ján Cuper:
„Pán premiér Dzurinda, vy ste nás nielen presvedčili vo svojom vystúpení o tom, že ste nepokladali za potrebné informovať parlament a celý národ o svojich krokoch, ale ešte ste nám povedali aj to, že vláda tým získala čas na ďalšie aktivity podľa vlastného uváženia..."
Poslanec Jozef Prokeš:
„Rád by som premiérovi tejto vlády, pánovi Dzurindovi, pogratuloval. Použil rovnakú argumentáciu na ospravedlnenie agresie NATO proti JZR, aká bola použitá v Mníchove na ospravedlnenie vpádu Hitlera do Československa. Gratulujem! A chcel by som ešte povedať, že premiér vlády, ktorá prijíma dôležité rozhodnutia a nevie o čom, by mal podať rýchlo demisiu."
Pravda - prvá obeť vojny
Zamýšľa sa Mikuláš Dzurinda po rokoch nad hanebným a utajovaným rozhodnutím svojej vlády z 24. marca 1999? Konal pod vplyvom totalitnej propagandy, ktorá démonizovala Srbov a z etnických Albáncov robila nevinné obete? Uveril Madeleine Albrightovej, že Srbi povraždili 100-tisíc Albáncov, alebo ho ovplyvnilo vyjadrenie Tonyho Blaira, že ide o „new moral crusade" (novú morálnu výpravu)? Sotva. Musel predsa vedieť , aká je pravda, ktorá je vždy prvou obeťou vojny. Musel vedieť, že UČK je zločinecká organizácia, že etnický konflikt vyvolali albánski extrémisti. Okrem toho vedel, že Rakúšania a Švajčiari prelety lietadiel NATO nad svojím územím nepovolili.
Dnes je jasné, že v Kosove neboli etnické čistky. Haagsky tribunál ani po úpornom hľadaní nenašiel v Kosove masové hroby popravených státisícov, ale identifikoval iba 2 108 tiel Albáncov i Nealbáncov ako dôsledok ozbrojeného etnického konfliktu. Zato bývalá šéfka protisrbskej inkvizície Carla del Ponteová nechtiac získala dôkazy o zverstvách UČK (o. i. aj zabíjanie Srbov pre ľudské orgány, ktoré sa predávali cez Tiranu na Západ). Kosovská lož, tak ako iracká lož a ďalšie lži sledovali iné ako humanitárne ciele.
Tisícky náletov počas trojmesačného bombardovania Juhoslávie si vyžiadali 3 500 obetí, z toho 2 500 civilistov. Srbskej armády a jej zbraní sa bombardovanie takmer nedotklo. Pre amerických supermanov to bolo z vojenského i morálneho hľadiska veľké fiasko. Rakety „humanitného bombardovania" zámerne zasiahli aj civilný vlak pri dedine Grdelica, aj kolónu albánskych utečencov pri Djakovici a ďalšie stovky civilných objektov. V Srbsku postavili pomník 500 zabitým deťom počas tejto nezmyselnej agresie. Bolo by zaujímavé vedieť, či dnes Mikuláš Dzurinda cíti aspoň štipku ľútosti nad svojím rozhodnutím spred pomenutých.

Dvanásteho marca 1999 vstúpili Poľsko, Česko a Maďarsko do NATO. Neubehlo ani dvanásť dní, keď 24. marca 1999 zaútočilo NATO na suverénny slovanský štát Juhosláviu. Bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, napriek tomu, že Juhoslávia nenapadla nijakú členskú krajinu NATO. Teraz sa ukázalo, prečo potrebovala aliancia nových členov. Teraz sa potvrdilo, že NATO nie je salónnym klubom bohatých gentlemanov, ale po zuby ozbrojeným vojenským paktom, ktorý práve zaútočil na slovanský svet. A slovanskí Poliaci a Česi sa stali pešiakmi prvej línie vojny o nové rozdelenie Európy. Odrazu sú aj tí váhaví radi, že Slovensko zatiaľ nie je členom NATO. V rozpore s týmto faktom je však škandalózny akt poddanstva Dzurindovej vlády, keď proti ústave a bez súhlasu parlamentu umožnila využívanie vzdušného priestoru Slovenskej republiky leteckým silám NATO. Ostro protestovalo opozičné HZDS i SNS, Matica slovenská i ďalšie organizácie a konajú sa viaceré protestné demonštrácie na podporu srbského národa v jeho boji o prežitie.